Nevera, klamstvo, týranie, krádež... Čo všetko sa dá ODPUSTIŤ? Toto radia odborníci!

Hovorí sa, že robiť chyby je ľudské, odpúšťať božské. Všetko sa však ľahšie hovorí a píše, než prežíva. Je však pravda, že človek v sebe nesie trpkosť a zaťatosť niekedy aj zbytočne. Možno pre svoju pýchu, hrdosť, pre niečo, čo mu pocitovo dodáva akúsi „nadradenosť“ – lebo on je ten, ktorý neodpustil, a on je ten, na ktorého odpustenie niekto čaká. Ale čo ak nečaká? Čo ak je to tomu, o kom si myslíte, že čaká na vaše odpustenie, jedno? Hm? Myslite na seba, odpúšťanie je o vás a pre vás. „Neduste“ sa pocitom zatrpknutosti, pomôžte si.

„Odpustenie neznamená ospravedlňovanie činu druhého človeka, popieranie toho, že sme boli zranení, alebo zabudnutie na to, čo sa stalo. Môže byť úplne oddelené od zmierenia sa s druhým človekom,“ hovorí Lucia Záhorcová, psychologička, vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied a zakladateľka webovej stránky www.odpustenie.sk.

… odpustenie je proces, ktorý zmierňuje naše bolestivé emócie? Počas neho dochádza k zmierneniu ťaživých emócií, ako je smútok, hnev, nenávisť či dokonca k zmierneniu symptómov depresie, úzkosti, ako aj k zvýšeniu sebaúcty a zlepšeniu medziľudských vzťahov.

Odpustenie neznamená schválenie toho, čo sa stalo, čo nás zranilo. Veľa ľudí si to myslí, a preto sa odpúšťaniu bráni. Pracovať na odpúšťaní skúsme kvôli sebe a svojmu zdraviu, ako aj kvalite života.