Pečie srdcom: Nikola Rafaj tvorí torty, ktoré rozdávajú radosť a sú pastvou pre oči aj chuť

I keď vyštudovala estetiku na Filozofickej fakulte v Prešove, prešla rôznymi zamestnaniami. Od detstva ju lákalo herectvo a muzikoterapia s deťmi, no život ju zavial na iné cesty. Skúšala rôzne pracovné pozície, ktoré jej pomohli postaviť sa na vlastné nohy a získať skúsenosti. Pracovala ako čašníčka v bare, predávala luxusné oblečenie v renomovanom obchode na Laurinskej ulici, pôsobila v obchodnom dome a neskôr sa dostala aj na reklamačné stredisko mobilnej elektroniky. Každá práca jej dala niečo hodnotné a ku každej pristupovala s rešpektom a pokorou.

Cesta k pečeniu sa začala v roku 2013, keď jej manžel pracoval na grafickej identite vegetariánskeho bistra v Trenčíne. V tom období opustila zamestnanie na reklamačnom stredisku a rozmýšľala, čo ďalej. Zvažovala presťahovanie sa z Bratislavy do Novej Dubnice, kde žil jej manžel. Dlhšie ju lákala oblasť gastronómie, a keď prišla ponuka pracovať pre bistro, neváhala. „Mária, šéfka bistra, sa ma na prvom stretnutí opýtala, či by som bola ochotná pripravovať aj dezerty k obedu. Zostala som šokovaná, lebo u nás doma sa nepieklo. Moja mamka k tomu nemá vzťah dodnes, ale s babkami a tetou som v detstve občas niečo upiekla,“ spomína.

Prvé obavy vystriedalo nadšenie. Bola odhodlaná čeliť výzve a postupne sa v pečení zdokonaľovala. Okrem prípravy dezertov umývala v bistre riady, chystala šaláty, čistila zeleninu, vydávala obedy, starala sa o sociálne siete a komunikovala so zákazníkmi. Po práci sa pravidelne zastavovala v stánku s novinami a kupovala časopisy, z ktorých čerpala inšpiráciu. Po nociach študovala recepty, analyzovala zloženie surovín a experimentovala. Postupne začala piecť nielen spomínané dezerty, ale aj prvé torty na objednávku.

Keď sa jej narodila dcéra, rozhodovala sa, ako skĺbiť rodinný život s prácou. „Spomínam si, ako som ešte v deviatom mesiaci tehotenstva piekla, ale aj na všetky nočné šichty, keď som od rozrobenej torty odbiehala dojčiť dcérku,“ hovorí Nikola. Prioritou pre ňu však bola vždy rodina, a preto sa pečeniu mohla venovať len po nociach. Napriek náročnosti tejto kombinácie ju hnala vášeň a túžba pokračovať v pečení. „Môj manžel je od samého začiatku mojím najväčším podporovateľom a fanúšikom. Bez neho a bez podpory rodičov by to bolo oveľa ťažšie zvládnuteľné,“ vraví s láskou.

Na ďalšej strane sa dočítate, čím sú jej torty špecifické...