Z kameňov, o ktoré poštár zakopával, postavil za 33 rokov palác! Ten dodnes vyráža dych krásou

Ferdinand Cheval sa narodil 19. apríla 1836 v Charmes-sur-l’Herbasse, vo francúzskom departemente Drôme. Po ukončení školy vo veku 12 rokov sa vyučil za pekára. Neskôr, v roku 1867, začal pracovať ako poštár v obci Hauterives, kde denne prechádzal až 43 kilometrov pešo, doručujúc poštu miestnym obyvateľom. ​

V apríli 1879, vo veku 43 rokov, počas jednej zo svojich denných poštových trás, Cheval zakopol o nezvyčajne tvarovaný kameň. Fascinovaný jeho formou, zobral ho so sebou. Nasledujúci deň sa vrátil na to isté miesto a našiel ďalšie podobné kamene. Tento moment v ňom prebudil dávny sen o stavbe vlastného paláca. ​

Cheval začal počas svojich denných trás zbierať kamene rôznych tvarov a veľkostí. Spočiatku ich nosil vo vreckách, neskôr použil košík a nakoniec si zaobstaral fúrik. Po večeroch a počas voľných dní pracoval na stavbe svojho paláca, často pri svetle petrolejovej lampy. Jeho odhodlanie bolo také silné, že aj keď ho miestni obyvatelia považovali za excentrika, pracovať neprestával. ​

Počas 33 rokov, od roku 1879 do 1912, Cheval vlastnoručne postavil Palais Idéal vo svojej záhrade. Tento palác, dlhý 26 metrov a vysoký 12 metrov, je kombináciou rôznych architektonických štýlov, inšpirovaných prírodou, biblickými motívmi a exotickými kultúrami, o ktorých čítal v ilustrovaných magazínoch, ktoré doručoval. Bez formálneho vzdelania v architektúre či staviteľstve vytvoril jedinečné dielo, ktoré sa dnes považuje za vrchol naivného umenia (druh umenia, ktoré je tvorené neprofesionálmi, pozn.autorky).

Palais Idéal zdobí množstvo sôch, stĺpov a ornamentov. Na východnej fasáde sa nachádzajú tri obrovské postavy, ktoré predstavujú Caesara, Vercingetorixa a Archimeda. Na západnej strane sú miniaturizované verzie rôznych stavieb, ako je švajčiarska chalupa, hinduistický chrám, mešita a stredoveký hrad. Cheval do paláca zakomponoval množstvo nápisov a básní, ktoré vyjadrujú jeho filozofiu a sny. ​

Spočiatku Chevala považovali za podivína. Jeho dielo však postupne získavalo pozornosť a obdiv. V 30. rokoch 20. storočia prilákal palác pozornosť umelcov, ako boli Pablo Picasso, André Breton a Max Ernst, ktorí v ňom videli symbol kreativity a individuality. V roku 1969 bol Palais Idéal oficiálne vyhlásený za historickú pamiatku francúzskym ministrom kultúry Andrém Malrauxom. ​