Marek je mentálne postihnutý a potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. „Pritom tehotenstvo prebehlo bez komplikácií, no mám pocit, že syn v pôrodnici spadol na zem a tým vznikol jeho zdravotný problém,“ domnieva sa Mária.

Sestrička pri jej otázke očervenela

„Hneď po narodení sa mi nepáčil,“ spomína matka, ktorá vycítila problémy už na začiatku. „Hoci nás z pôrodnice posielali domov, že je všetko v poriadku, ja som nechcela odísť, lebo sa mi Marek nepozdával. Videla som, že mu niečo je. Nechcel piť z prsníka ani z fľaše,“ spomína na neisté okamihy, ktoré ju trápia dodnes.

„Zvláštne bolo aj to, že mi dieťatko neukázali hneď po pôrode, ale až o štyri hodiny. Keď som sa spýtala prečo, neodpovedali mi. Keď som sa neskôr spýtala sestričky, či im nespadol, pretože bol modrý, úplne očervenela. Matka také veci vycíti, plakala som, nevedela som, čo mám robiť. V tej chvíli sa vo mne všetko búrilo, niekoho by som vtedy aj zadusila,“ nedáva si servítku pred ústa.

Vraj je krkavčia matka

Podať trestné oznámenie jej ani nenapadlo, vtedy sa to nerobilo. „Bývala som u svokry a stále som cítila, že Markovi niečo je. Keď som zašla k pediatrovi, kričal na mňa a povedal, že som krkavčia matka. Hneď som odišla a našla iného,“ vysvetľuje, ako jej kedysi nikto nerozumel. Nešťastná žena zašla do detskej nemocnice k uznávanému kardiológovi. Ten jej povedal, že dieťa bude v poriadku. Žiaľ, nestalo sa. Malý Marek nenapredoval.

Keď už mal sedieť a rozprávať, nedialo sa to. „Ďalšia lekárka mi povedala, že chlapci sú spomalení, lenivejší a potrebujú čas. ,To nič mamička, to príde, nebojte sa‘,“ utešovali ma. Až keď mal Marek rok, lekári konečne uznali, že je chorý. Nazlostila som sa, že už je neskoro, že to mali zistiť skôr. Veď som ich na to upozorňovala. Prečo ma neposlali na vyšetrenia?“ pýta sa nešťastná žena a dodáva: „Marek nerozprával, neplakal, len vydával divné zvuky. Medzitým sa mi narodila dcérka Zuzka. Trochu si to vyčítam, že tak skoro, lebo som sa musela viac venovať Markovi.“

Predávkovali ho liekmi

Nasledoval kolotoč vyšetrení, Mária zašla aj do Hradca Králové na vyšetrenie, ktoré sa na Slovensku nerobilo. Tam sa dozvedela zdrvujúcu správu. „Vraj lekári syna predávkovali liekmi. Keď som prišla z pôrodnice, mal zápal stredného ucha a lekári v Prešove mu podávali rôzne lieky. Verila som im, no českí lekári mi povedali, že som k nim mala prísť skôr,“ dnes hovorí so smútkom v hlase.

Napriek presviedčaniu lekárov Mária od začiatku cítila, že synček má problém.
Napriek presviedčaniu lekárov Mária od začiatku cítila, že synček má problém.
Zdroj: JANKA REBEKA ŠTEFKOVÁ

Žije vo vlastnom svete

Marek od detstva žije vo vlastnom svete. S okolím komunikuje len vydávaním zvukov a posunkami. Do pätnástich chodil do špeciálnej školy a odvtedy je na invalidnom dôchodku. „Ak chce piť, vezme do rúk hrnček, ak je hladný, otvára chladničku. Napriek chorobe ho veľmi ľúbim,“ vyznáva sa milujúca matka a v očiach sa jej zalesknú slzy. „Ak je pokojný, lieky mu nepodávam, tie užíva, len keď je veľmi nervózny.“ Chlapec vyberavý nie je, zje všetko, a to preto, lebo jedlo v podstate nevie rozoznať.

Nemá sa komu vyžalovať

Ako vyzerá ich bežný deň? „Ráno ho zaveziem na štyri hodiny do zariadenia Slniečko. Zbalím mu raňajky a desiatu, no aj tak musím platiť poplatok 54 eur. Najviac ma trápi, že sa odtiaľ vracia nervózny,“ hovorí nešťastná žena. „Ťažko mi je o tom rozprávať, niekedy mu to tam prospieva, niekedy nie.“ Okrem psychických sa rodina borí s finančnými problémami. „Manžel to veľmi nezvládal, ale pomáha nám finančne, hoci je na dôchodku. Mrzí ma, že náš vzťah ochladol. Podpísala sa pod to Markova choroba. Nemám nijaké kamarátky, ktorým by som sa mohla vyžalovať,“ hovorí so slzami v očiach pani Mária. Marek potrebuje viac ako sto kusov plienok mesačne, no poisťovňa im toľko dať nechce, a tak ich žena kupuje z rodinného rozpočtu.

Priala by si domček

Skromná žena nemá v živote veľké očakávania ani plány. „Priala by som si malý domček so záhradou, kde by mal Marek priestor a cítil by sa dobre. Bývanie v bytovke nie je preňho vyhovujúce.“ A čo by odkázala matkám, ktoré majú podobný osud? „Len vydržať, bojovať a modliť sa,“ uzatvára Mária.