Prišla do Egypta veľmi mladá a naivná: Vydala sa za Egypťana a čoskoro narazili na PROBLÉM… UF!

Vera Adel (46) pochádza z Myjavya skoro 20 rokov žije v Hurghade:„Má nahovorených niekoľko žien,ktoré ho financujú.“

Vera priznáva, že začiatok jej života v Egypte nebol jednoduchý. „Keď som tam išla, bola som veľmi mladá a naivná a dostupných informácií o Egypte nebolo toľko ako dnes. Vôbec som nevedela, aká je kultúra, všetko som sa učila za pochodu. Hneď som sa dala dokopy so svojím súčasným manželom, zosobášili sme sa a začali sme spolu žiť. Vtedy som začala vnímať rozdielnosti v kultúrach,“ vraví a dodáva, že tým, že boli obidvaja mladí, prešli mnohými skúsenosťami, ktoré vyplývali zo vzájomného prispôsobovania.

Dôležitá je ochota prispôsobiť sa
Odhaľuje, že v Egypte si zvykla a nazýva ho svojím domovom, pretože tam prežila väčšinu svojho života. „Mne sa tu žije dobre, ľudia sú tu príjemní, samozrejme, má to aj svoje negatíva, ale pre mňa stále viac pozitív ako v Európe. Ak nie ste ochotná sa prispôsobiť alebo akceptovať rozdielnu egyptskú kultúru, nemôžete medzi Egypťanmi žiť. Tým, že arabská kultúra, ako aj moslimské náboženstvo je pre nás niečo úplne rozdielne, buď to človek akceptuje a prispôsobí sa, alebo takto nedokáže fungovať. Samozrejme, keď žije v manželskom vzťahu s Egypťanom, je veľmi dôležité, aby i ten druhý vedel, že si berie cudzinku, ktorá vyrastala v niečom inom. Je veľmi podstatné, aby sa jeden druhému prispôsobili,“ hovorí Vera. Obe ich deti, hoci sa nenarodili priamo v Egypte, vychovávali s manželom tam a sú to poloviční Egypťania. Ako sama vraví, to, na čo s manželom narážali na začiatku vzťahu bolo, že ani jeden z nich nechcel ustúpiť, ale nakoniec pochopili, že vôbec nejde o to, kto „vyhrá“, kto je silnejší, ale o to, aby sa dohodli a navzájom akceptovali. Podľa nej je totiž dôležité prispôsobiť sa do takej miery, aby ste sa nevzdali toho „svojho“ úplne, aby ste nestratili samu seba, lebo potom nemôžete byť šťastná.

Sú to lovci
Egypťania sú podľa nej veľmi citovo a rodinne založení, priateľskí a spoločenskí. „Myslím, že keď žena nájde toho správneho muža, môže mať naozaj kvalitný a šťastný vzťah,“ vraví a dodáva, že sú tam veľké rozdiely medzi vrstvami obyvateľstva a stredná vrstva sa pomaly vytráca. Rovnako vraví, že tým, že padla egyptská libra, došlo k obrovskej inflácii, tak­že sa rozšírila i chudobná vrstva. „Správanie medzi bohatou vrstvou a ostatnými vidieť a ľudia vás kategorizujú podľa toho, aké máte auto, do akej školy chodia vaše deti, čo si obliekate a podobne. To je tá nepekná stránka Egypta. Tým, že existuje veľká chudoba, veľa mužov žije z peňazí cudziniek. Už na letisku si tú vhodnú pre nich dokážu vytipovať, napríklad keď prichádza žena sama alebo viaceré kamarátky. Vedia presne, koho osloviť, snažia sa získať kontakt a potom ju neustále bombardujú správami alebo striehnu na pláži, alebo v hoteli. Ženu začnú zvádzať, dvoriť jej, majú sladké reči, ona, samozrejme, naletí, pretože také slovíčka a pozornosť nezažila nikde v Európe,“ realisticky konštatuje. Mnoho žien podľa nej sadne na lep, lebo nevie vyhodnotiť, že tento pán je lovec a toto je to, z čoho on žije. Má nahovorených viacero žien, ktoré financujú jeho život. „Je preň­ho tá pravá a časom od nej začne pýtať peniaze, povedzme na oblečenie, na nejaké zdravotné ošetrenie alebo pre mamu, ktorá náhle ochorela. Takýmto spôsobom môže tieto ženy využívať aj niekoľko rokov,“ približuje Vera.

Vzťah s Arabom je risk
Vera vraví, že tým, že v Egypte žije viac ako 100 miliónov ľudí, sú naozaj veľmi rozdielni. „Samozrejme, vo väčšine prípadov sú muži verní svojim tradíciám a náboženstvu. To znamená, že muž je pánom domu a bude tak, ako on povie. Preto veľa cudziniek narazí hneď na začiatku vzťahu na problém, že sa situácia otočila. Napríklad sa po svadbe zmení mužovo správanie, môže jej vziať slobodu,“ hovorí a tiež dodáva, že keď spolu začnú naozaj žiť a fungovať, až vtedy zistí, aký je, pretože stretne jeho rodinu, vidí, ako sa správa medzi svojimi kamarátmi, k svojej matke, svojej sestre. Potom sa nabaľujú ďalšie veci, ako napríklad, že muž rozhoduje, či svoju ženu pustí von, či môže pracovať a tak ďalej. „Veľa mužov, ktorí si vezmú cudzinku za ženu, nechcú, aby pracovala, snažia sa ju kontrolovať, napríklad s kým môže ísť von, s kým sa môže stretávať. Povedala by som to tak, že je 70 percent tých, ktorí sa ženu snažia ovládnuť a 30 percent žien má slobodu, to hovorím o úspešných „zmiešaných“ vzťahoch. Egyptská mentalita naozaj nie je jednoduchá. Ženy to buď trpia, lebo nechcú vyzerať slabo pred tými, ktorí ich od vzťahu odhovárali. Nechcú si priznať chybu alebo sa boja opustiť muža zo strachu, že už ostanú samy,“ vraví úprimne. Vera sa však netají tým, že pozná aj šťastné ženy, ktoré žijú s Egypťanmi a nemenili by. Zároveň varuje, že rozdiely sú dosť veľké a je riziko vstúpiť do vzťahu s Arabom. „Potom sú tu ešte neúspešné vzťahy, keď muž môže ženu ponižovať a nedovoľuje jej bežné veci, ako je voľný pohyb a podobne. Ale nemôžeme to klasifikovať tak, že všetky vzťahy s Egypťanom sú takéto, to nie,“ zdôrazňuje.

Peňaženky na život
Zároveň odhaľuje ďalšiu skutočnosť, ktorou sú únosy detí. „Stále sa to deje, nie je to veľké percento, ale stáva sa to. Určite raz do mesiaca zverejní nejaká žena príspevok, že jej manžel uniesol deti. Je to realita, keďže súdnictvo v Egypte je také, aké je. Žena potom naozaj nemá roky šancu na úspech, ale sú aj prípady, keď sa žene podarí získať právo na svoje deti,“ no pokračuje, že potom ich aj tak musí hľadať a nájsť, a to je ďalší tvrdý oriešok. „Chcem každú ženu varovať pred tým, aby nevstupovali do vzťahu s Egypťanom, ale i s kýmkoľvek iným, prv než ho viac nespozná, rovnako aj jeho rodinu a kamarátov. Je dôležité vedieť, v akom okruhu sa pohybuje, čo robí, zistiť si, či nie je ženatý, pretože to je tu veľmi časté, že má muž i egyptskú manželku. Alebo ako ja hovorím, či nie je jednou z mnohých jeho peňaženiek na život.“