Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

<h3>Táňa (32): „Pri práci z domu pracujem efektívnejšie.“</h3>
Som skôr tichá, mám rada pokojný život s priateľom a veľa ľudí okolo ma vyčerpáva. V práci mi prekážalo dennodenné niekoľkohodinové ohováranie všetkých vo firme zo strany kolegýň, ktoré zrejme nemali nič iné na práci, rovnako aj neustále otázky, rozhovory a celkový ruch v kancelárii. Zároveň ma unavovali povinné akcie v kolektíve, športové dni, sviatky jednotlivcov, ale aj akékoľvek porady, sedenia a mítingy. Hoci ma práca bavila, všetko, čo sa dialo okolo, mi ju natoľko zhnusilo, že som mala problém ráno vstať z postele. Môžem povedať, že som bola apatická, chorľavá, nešťastná a upadala som do depresie.

Prišlo to ako vykúpenie
V marci 2020 prišla pandémia a s ňou, okrem naozaj veľkého strachu z toho, čo bude, nútený home office. Od prvého dňa práce z domu som pociťovala neuveriteľnú úľavu. Samozrejme, musela som si nájsť systém a prísny režim je základ toho, aby som prácu vykonávala včas a bezchybne. No neprezliekam sa do kostýmu, čo som kdesi čítala ako odporúčanie pre efektívnu prácu z domu. Vstávam o 5.30 a o šiestej už pracujem. Aj v pyžame. Home office si neuveriteľne užívam. Protipandemické opatrenia mi nevadia, nechýbajú mi obchodné centrá, nevyhľadávam ich ani žiadne bujaré párty, s priateľom sme najradšej v pohodlí domova. Určite mi nechýba otvorená kancelária a hluční kolegovia či ranná dopravná špička. Počas lockdownu mi chýbala len rodina, ale to sme si pravidelne volali.
Zavládol pokoj
Som doma šťastná a spokojná a to sa odrazilo aj na vzťahu s priateľom. Konečne sme vymaľovali byt, dokončili pracovňu, nakupovali z pohodlia domova. Prácu z domu vnímam ako veľké pozitívum, ušetrím čas, keďže nemusím cestovať, a nemám náklady na cestovanie. Pracujem bez stresu a nervov z nepríjemných kolegýň a všetkých ľudí naokolo. Dokonca vnímam, že som sa doma zlepšila a pracujem efektívnejšie. Po práci nie som unavená ako kedysi a po zaklapnutí laptopu sa teším, že je ešte polovica dňa predo mnou a stihnem ísť na prechádzku, zacvičiť si jogu a dať si večeru a víno s priateľom. Moje dni sú harmonické a plné pokoja a pohody. Zaspávam s pocitom, že sa teším na ďalší deň.
<h3>Ľudmila (36): „Dcéra mala silné úzkosti zo školy.“</h3>
Naše dieťa je introvert a každodenná cesta do školy je pre nás boj. Anetka (9) je veselé a usmievavé dievčatko. Ale len dovtedy, kým je s nami v bezpečí nášho domova. Len čo vytiahne päty z domu, je to uzlíček nervov, je tichá a ustráchaná. Už dávno pred tým, ako začala chodiť do školy, sme si všimli, že veľmi citlivo reaguje na zmeny a nemá ich rada. Nevadia jej doma návštevy kamarátok, ale k nim domov sa hrať nepôjde. Keďže nechodila do škôlky, do školy sa tešila. Prvý deň plakala, ale učiteľka ma ubezpečovala, že to je normálne, deti si zvykajú. No plač večer pred spaním či ráno po ceste do školy neprestával. Plakala, aj keď prišla zo školy, buď že niečo nevedela, zabudla, alebo jej deti robili zle. Boli týždne, keď sa to zlepšilo, najmä keď si konečne našla kamarátku. Ale keď jej kamarátka Silvinka ochorela a neprišla do školy, ne­chcela chodiť ani Anetka. Bol to pre nás boj. Mala zo školy stres, bývalo jej ráno zle od žalúdka. Mala aj silné úzkosti, bola smutná a utiahnutá. Bola som z toho nešťastná ja i ona, jednoducho nemá školu rada, a preto vlastne ani ja.

Je z nej šťastná žiačka
Keď prišla pandémia a dištančná forma vyučovania, z utiahnutej Anetky sa stala šťastná žiačka. Učenie jej vždy šlo, no nerada odchádzala z domu do školy medzi cudzích ľudí a deti. V čase online výučby, keď nemusela opustiť bezpečie svojej izbičky, úzkosti zmizli. Necítila stres ani nervozitu, hoci nemala rada písomky a nechcelo sa jej vždy učiť, ale videla som na nej, ako sa jej polepšilo. Žiaden rodič nechce vidieť svoje dieťa nešťastné a pre nás bol každý deň školského roka utrpením. Učenie z domu aj pre nás vytvorilo akýsi čas pohody bez stresu a nervov a dcériných sĺz. Môžem povedať, že ona mala z lockdownu skutočnú radosť. A my s ňou. Všetkým nám to vyhovovalo. Zavládol konečne pokoj.
<h3>Radka (42): „Vyhovuje mi byť v našej bubline a najradšej by som ju nikdy nepraskla.“</h3>
COVID-19 je ochorenie, ktorým sme ako štvorčlenná rodina prešli všetci a vzalo nám našu milovanú starkú. Po uzdravení sme si všetci začali viac vážiť svoje zdravie a nebrať gratulačné slová „veľa zdravia“ ako frázu. Keď sme sa všetci štyria konečne spamätali z kovidu, vyrovnali sa so starkiným odchodom, prišla strata môjho zamestnania. Nemohla som v noci spávať a premýšľala, čo s nami bude. Ako som tak spomínala na starkú, vybrala som zo <a href="https://www.decorglass.sk/bytove-doplnky/ine-doplnky/sperkovnice-a-ozdobne-krabicky/" target="_blank" rel="noopener">šperkovnice</a> krásneho krištáľového anjelika, ktorého mi kedysi dala. Dcérke sa veľmi páčil, a keď sa s ním hrala, spadol jej a rozbilo sa mu jedno krídelko. Plakala a aj mňa vždy zabolel pohľad na to zlomené krídelko. Začala som na internete hľadať, kde by som mohla kúpiť niečo podobné a ako odbité krídelko anjelikovi vymeniť. Podarilo sa a rovno som objednala viac dielikov, keby došlo k ďalším pádom. Keď prišli dielce, opravila som anjelika a jedného vyrobila aj synovi. Spočiatku som nevedela ako, pracovala som len tak intuitívne s náradím, čo som našla doma. Upokojovalo ma to a vypĺňala som voľný čas. Zároveň som si užívala samotu, počas ktorej sa vo mne prebudila tvorivá vlna. Manželovi sa páčil môj výtvor natoľko, že si jedného zažiadal do auta ako ochranu. Povedala som si, že anjelov v tomto čase potrebuje pri sebe každý, a postupne som ich vyrobila pre celú rodinu a blízkych. Tešili sa takej obľube, že mi volali kamarátky a známe. Zrazu som si musela zapisovať objednávky. V tvorení som našla záľubu a neskôr i čiastočnú prácu. Je to môj svet, ktorý ma napĺňa. Dokonca mám aj kvalitnejší spánok, lebo som spokojná. Zrazu má všetko svoj zmysel. Našla som istý balans v živote. Moja záľuba, práca i relax. Mám viac času na deti, manžela i domácnosť, čo som predtým ani náhodou nemala. Nepracujem pod tlakom ani nemusím dochádzať za prácou. Vyhovuje mi byť v našej bubline a najradšej by som ju už nikdy nepraskla.

<h3>&nbsp;Ako to vidíme v redakcií</h3>
Bez prísnej sebadisciplíny to nejde - Beata Suchá, editorka
Nechcem sa rúhať, ale moja prvá reakcia na lockdown bola: Vau, môžem pracovať z domu, to je super! Samozrejme, nešlo o žiadne nadšenie z pandémie, ale potešilo ma, že si konečne užijem pokoj nového bytu, ktorý som ešte nestihla vychutnať. Mala som pocit, že doň chodím len prespávať. Najprv som si to skutočne užívala – vo voľnom čase som zveľaďovala terasu, asi stokrát presádzala skalku, pretože keď som sa ráno zobudila, zase som nebola spokojná. Okoloidúci museli mať šou, pretože každý deň sa im naskytol iný pohľad na moju minizáhradu. Mala som veľké plány, čo s toľkým voľným časom – učiť sa jazyky, cvičiť online, urobiť si poriadok vo fotkách. Ale akosi som sa k ničomu poriadne nedostala. Vstávala som neskôr, práca mi trvala dlhšie ako v robote, pretože som okolo seba stále riešila nejaký neporiadok a povinnosti v domácnosti. Čas plynul veľmi rýchlo, a hoci som rada sama, mojej duši neurobila dobre strata sociálneho kontaktu. Čoskoro som pochopila, že bez prísnej sebadisciplíny to nepôjde. Práve tá je kľúčová pre efektívny home office, ak nechcete, aby sa váš pracovný život prelínal s tým súkromným. Dnes viem, že u mňa platí jediné: O siedmej sa začínajú správy a vtedy treba vypnúť počítač, ísť na prechádzku alebo sa prezliecť a zacvičiť si. Hoci to nedodržiavam na sto percent, je to skvelá barlička, ako udržať balans medzi prácou a voľným časom.
Tretej vlny sa bojím - Petra Mitringová, redaktorka
Ach, tretia vlna. Ve- ru, už nás asi neminie. A úprimne neviem, čo si mám myslieť. Lockdown bol pre mňa najprv šok. Pri prvej vlne som sa však rýchlo otriasla, ako introvert som si užívala čas strávený s rodinou v bezpečí nášho domova. Vyvárala som im dobroty, robili sme si filmové večery, hrali spoločenské hry, objavila som výhody internetového nakupovania potravín. I keď pohľad na vyprázdnené ulice Petržalky vo mne vyvolával pocit prichádzajúceho armagedonu. Lockdown počas druhej vlny už bol o inom. To sa priznám, doľahol na mňa pocit skľúčenosti a beznádeje. Neustále sa to predlžovalo, mne sa rozum pozastavoval nad ľuďmi, ktorí organizovali oslavy, cestovali na dovolenky po svete a ešte na internet vypisovali, že kovid neexistuje. Pričom reálne umierali ľudia. Tretej vlny sa bojím, mám malé nezaočkované deti a chorých, našťastie zaočkovaných rodičov. Ale stále verím, že to už nebude ako minulú zimu a ľudia sa poučili. Pretože celé je to hlavne o ľuďoch.
Čas strávený doma nám vyhovoval - Ivana Adamcová, vedúca redakčného tímu
Hovoriť o lockdow- ne ako o niečom príjemnom sa hádam ani nepatrí vzhľadom na obete a chorých ľudí. Ale ak odhliadneme od toho, tak čas strávený doma nám ako rodine vyhovoval. A pre môjho syna bolo dištančné vyučovanie ako splnený sen. Myslím si, že raz bude na to spomínať ako na najkrajšie obdobie života. Ja som rovnako prešla na home office a na začiatku som to vnímala ako novonadobudnutú slobodu. Pracovať na gauči s laptopom v pyžame – jednoducho super uvoľnenie z bežných predstáv o práci. Áno, časom čo-to chýbalo i vadilo, ale ani tak to nebolo obdobie, ktoré by ma zvlášť stresovalo či nejako deprimovalo. Ale určite to bude aj mojím všeobecným pozitívnym nastavením.
Spomalili sme, čo hodnotím pozitívne - Veronika Maťová, webová editorka
Keďže som skôr introvert, tak som s tým až taký veľký problém nemala. Jediné, čo mi bolo počas prvého lock­downu ľúto, že som akurát mala pred sebou posledný semester na vysokej škole, ktorý sme s kamarátkami nestrávili tak, ako sme chceli. Počas prvého aj druhého lockdownu sme s manželom chodili do prírody na prechádzky s naším psíkom, pozreli sme veľmi veľa filmov a spomalili sme, čo hodnotím veľmi pozitívne. Našla som si záľubu v maľovaní obrazov podľa čísel, ale teraz, keď sú opatrenia voľnejšie, na to už nemám toľko času. Ale teším sa na zimné večery, pretože sa k tomu určite vrátim. A našla som si tiež viac času na čítanie kníh. Možno je to pre mňa jednoduchšie aj preto, lebo nepotrebujem chodiť každý večer do mesta alebo vysedávať na kávičke, hoci aj to má svoje čaro.
Mám toho už plné zuby - Martina Ďumbalová,redaktorka&nbsp;
Úprimne, lockdow- nov mám už plné zuby. Byť bez rodiny, nemôcť sa vidieť s nimi ani s kamarátmi, nemôcť slobodne cvičiť vo fitku, jesť v reštaurácii, pozrieť si film v kine... To všetko mi extrémne chýbalo. Nehovoriac o obmedzeniach počas sviatkov, keď má byť rodina pohromade – a to je pre mňa skutočne dôležité. Je to záťaž pre psychické zdravie človeka. A či v tom vidím niečo pozitívne? Vôbec nič. Pretože som odrazu mala toľko času, že som nevedela, čo s ním. Dovtedy som ho totiž vypĺňala aktivitami mimo domu. Verím, že táto situácia sa už opakovať nebude.

<h2>Hybridný model práce</h2>
Pandémia ovplyvnila a zmenila zabehané pracovné postupy. Zamestnanci museli opustiť kancelárie a pracovať z pohodlia obývačky. Niektoré firmy v súčasnej situácii ponúkajú zamestnancom možnosť prejsť na takzvaný hybridný model. O čo ide? Je to striedavá práca z domu a na pracovisku. No nie všetci môžu pracovať z domova. Pracovníci vo výrobe stále musia chodiť na pracovisko. Naopak, administratívni zamestnanci či manažment vedia plnohodnotne vykonávať prácu aj tak, že jeden či dva dni pracujú z domu, ostatné dni sedia v kancelárii.
<h3>V našej spoločnosti sa s introvertmi neráta</h3>
Americké psychologičky Emily Hu a Jamie Zuckerman sú autorkami nedávnej štúdie, v rámci ktorej vyše polovica respondentov pod 55 rokov uviedla, že sa na koniec lockdownu neteší, lebo jej vyhovuje, že môže byť menej spoločenská. Dr. Emily Huovú to vôbec neprekvapilo. „Naše spoločenské normy nám vnucujú, že extrovertný spôsob života by mali všetci nasledovať. Ľuďom, ktorí sa tejto ,norme‘ vymykajú, nadávame do odľudov, ohovárame ich, že sú nespoločenskí. Pritom je to tá najväčšia demagógia, aká sa medzi ľuďmi udomácnila. Introverti tvoria 50,7 percenta populácie. To znamená, že naša extrovertná ,párty kultúra‘ znásilňuje polovicu ľudstva,“ upozorňuje Dr. Hu. „V rámci západnej civilizácie sme až na posledný rok a pol boli nútení tráviť väčšinu dňa v práci, teda s ľuďmi, ktorí sú pre nás často cudzí a nie vždy nám sedia – a to na úkor času s rodinou, teda ľuďmi, na ktorých nám záleží a ktorých úprimne milujeme. Ani toto nie je celkom prirodzené,“ dopĺňa doktorka Zuckerman. „Vôbec ma neprekvapuje, že ľudia odolávajú tlaku zamestnávateľov vrátiť sa do kancelárií, že rodičia s malými deťmi sa nechcú vrátiť do toho večného kolotoča. Pandémia by mohla byť skvelou príležitosťou určité veci prehodnotiť, zmeniť systém fungovania našej spoločnosti.“&nbsp;

<h3>Introverti to majú v škole ťažké</h3>
Pre malého introverta je aj školské prostredie neprirodzené. Jednak dieťa musí pracovať v skupine, čo takéto deti neobľubujú, nútia ho diskutovať na rôzne témy, musí sa prezliekať pred telesnou výchovou, robiť športy, ktoré ho nebavia a sú zväčša kolektívne. Školský deň neposkytuje takýmto deťom dostatok priestoru na ich svet, premýšľanie a tvorbu. Toto všetko z introvertných detí vysáva energiu a spôsobuje im stres až úzkosti.

Prísne opatrenia nie sú pre každého TREST: Ako vnímajú pandémiu introverti a extroverti?

Soňa Andrisíková

Autor článku

Soňa Andrisíková

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás

Prísne opatrenia nie sú pre každého TREST: Ako vnímajú pandémiu introverti a extroverti?

Soňa Andrisíková

Súvisiace články

Ako si vybrať ubytovanie na Slovensku alebo v zahraničí? Šikovné triky, ako si užiť za pár eur

Slovenská lekárka oželela modeling, pomáha v Afrike: Učí deti spievať ľudovky!

7 tipov na lepšiu imunitu v škole: Čo robiť, aby nástup prežili deti v zdraví? Toto je ZÁKLAD!

Strach naháňajúce nežiaduce ÚČINKY po očkovaní: Môžu sa prejaviť aj po rokoch? TOTO je pravda!

Pohoda on the Ground a Svet bez dymu očami známych osobností

Opaľovaním si môžete poriadne ZAVARIŤ: Viete, koľko slnka vám uškodí? Spravte si náš super TEST

Autor článku

Soňa Andrisíková

Zvedavé baby: Čo radí sexuologička, pokiaľ to s vašim partnerom v posteli neklape!

Odborníčka: Prečo je preventívna prehliadka u očného lekára taká dôležitá? Toto nepodceňujte!

Najstrašidelnejšie VIDEÁ S MŔTVYMI: Takto sa ozvali vyhľadávačom DUCHOV...

Výber pre vás