Lenka nám otvorene porozprávala o práci, ktorú spoločnosť odsudzuje, o tom, ako sa k nej dostala a čo všetko s tým súviselo. Samozrejme, že sa jej ani nesnívalo, že bude raz spoločníčkou. „Robila som rôzne práce, ale vedela som, že dlhy z toho nevyplatím. S manželom sme sa rozviedli, dcérky potrebovali nielen jesť, ale aj veci do školy a mne to finančne nevychádzalo. Keď som z 500-eurového platu mala platiť nájom, jedlo a viac ako 200-eurové splátky, neostávalo mi nič. Neraz som si poplakala,“ hovorí žena, ktorá sa dnes živí pečením koláčov a občas si privyrába aj účtovníctvom pre menšie firmy. A ako sa k práci spoločníčky dostala?

Stavila na prirodzenosť

„Jeden večer som bola zúfalá, otvorila som si fľašu bieleho vína a čítala som nejaký časopis. Zrak mi padol na inzerát, kde písali, že v kúpeľnom meste na západnom Slovensku hľadajú spoločníčky do nočného klubu. Núkali ubytovanie zadarmo a vraj denný zárobok je viac ako dobrý. Víno urobilo svoje, a tak som nabrala odvahu a zavolala na uvedené číslo. Povedali mi, že nastúpiť môžem hneď a dokonca ani nechceli foto,“ spomína na udalosti spred desiatich rokov útla čiernovláska. Do práce „vyštartovala“ o dva dni. Podnik bol pekný aj dievčatá sa jej videli celkom fajn. „Začínali sme večer o ôsmej hodine, vyobliekali sme sa do vyzývavých šiat a namaľovali sme sa. Niektoré dievčatá boli potetované, niektoré na môj vkus až veľmi vymaľované. Ja som stavila na prirodzenosť. Pracovný čas sa končil o piatej ráno,“ prezrádza, ako to fungovalo.

Bozkávanie bolo zakázané, ale muži si za to často priplatili.
Bozkávanie bolo zakázané, ale muži si za to často priplatili.
Zdroj: Shutterstock

Pred Arabmi sa schovávala

„V podniku bola čašníčka, ktorá ako jediná tancovala striptíz, ostatné – bolo nás asi sedem – sme chodili s mužmi do izieb. Aj keď sa v podniku oficiálne nesmelo hovoriť o tom, že poskytujeme sexuálne služby, bolo jasné, že sa to robí. Keďže to bolo kúpeľné mesto, chodievala tam rôzna klientela – Arabi, Nemci, Slováci a neraz aj černosi. Ja som s tým však mala veľký problém, s Arabom som nešla, vždy, keď prišiel takýto klient, schovala som sa v izbe, len aby si ma nevybral. Našťastie, majiteľ klubu s tým nemal problém, len sa mi čudoval, že som mohla zarobiť oveľa viac a som teda hlúpa, keď nechcem. Ale ja som fakt mala zábrany,“ spomína a dodáva, „niektorí muži sa chceli len porozprávať, a tak som sa s nimi rozprávala. Do nášho klubu chodieval aj jeden známy spevák a kolegyňa vravela, že od nej chcel len orálne uspokojenie. Vždy si vybral len ju.“ V klube mali polhodinovky, 45-minútovky aj hodinové služby. „Muž si vybral ženu, ktorá sa mu páčila, ak chcel, tak jej niečo kúpil na pitie a zaplatil za službu. Myslím, že za hodinu platil asi 100 eur, žene sa vyplatila polovica. Za kratší čas strávený v izbe to bolo, samozrejme, menej. Ale zarobiť sa dalo. Dnes už ten podnik neexistuje, veľa dievčat tieto služby poskytuje oveľa lacnejšie vo svojich bytoch, teda na privátoch,“ vysvetľuje, ako sa časy aj tento biznis zmenili.

Po prvom sexe som preplakala dva dni

Na svojho prvého plateného klienta nikdy nezabudne. A ani na to, čo nasledovalo potom. „Vybral si ma mladý, veľmi pekný chlapec. Jasné, dala som si pred tým dva panáky, inak by som to nezvládla. V izbe sme sa vyzliekli, osprchovali a šli sme na vec. Podmienkou bolo použitie prezervatívu, aj keď viem, že niektoré dievčatá ho nepoužívali, ale ja som nikdy neriskovala. V izbe som teda mužovi poskytla to, čo sa odo mňa očakávalo. Mnohí sa chcú bozkávať, ale to sa nerobilo. Ak mali špeciálne požiadavky, bolo na dievčati, čo dovolila a čo nie. Za všetko sa však brali príplatky, ktoré ostávali spoločníčke. A ako mi bolo po prvom platenom sexe? Plakala som dva dni, hnusila som sa sama sebe, ale napokon som si zvykla. Kolegyne mi vraveli, že ony na tom neboli o nič lepšie, ale tiež si zvykli. Napokon – robota ako robota. Niekedy som za noc zarobila aj dvesto eur, niekedy viacej. No boli dni, neraz aj celý týždeň, keď ma chlapci nechceli a ja som nemala ani na jedlo. Raz som si dokonca musela požičať od kolegyne, lebo som nemala na vložky,“ priznáva aj negatívne stránky tejto práce.

Dievčatá sa vyobliekali do vyzývavých šiat, namaľovali a čakali...
Dievčatá sa vyobliekali do vyzývavých šiat, namaľovali a čakali...
Zdroj: Shutterstock

Po dvoch rokoch to nechala

Nedalo mi nespýtať sa, ako „pracujú“ dievčatá, keď majú svoje dni. „Ja som vtedy zásadne nerobila, dala som si pauzu, ale niektoré robili aj počas menštruácie. Do vagíny si vložili menší kúsok špongie a mohli sexovať. Potom si ju vybrali a bolo. No mala som kolegyňu, ktorej sa to takmer stalo osudným. Po ‚akcii‘ nemohla špongiu vybrať dva dni. Nakoniec sa jej to podarilo, ale videla som na nej, že je v strese a už ju chytala panika. No nedala si povedať a makala celý mesiac,“ spomína teraz už so smiechom, i keď vtedy to prežívala inak. Lenka pracovala ako spoločníčka dva roky. „Dlhy som posplácala, niečo som si našetrila, ale hlavne som mohla dcérkam kúpiť to, čo potrebovali. Dosť mi však prekážalo, že sme cez deň spávali v tej istej izbe, kde sme v noci pracovali. Preto som sa snažila tú svoju izbu čo najviac zútulniť,“ uzatvára Lenka, ktorá je rada, že je to minulosť.