Začalo sa to celkom nevinne. Zuzana naťukala meno svojho manžela. Vyhľadávač sociálnej siete do sekundy zobrazil profilovú fotografiu, ktorú odfotila ona sama. Poslala žiadosť o priateľstvo, lenže... Jej muž bol práve na týždennej služobnej ceste na druhom konci republiky a ja som si pomyslela, že by bolo skvelé, keby sme si cez Facebook mohli písať aj počas dňa, keď on pracuje a ja som doma. Prekvapilo ma, keď som si na ďalší deň skontrolovala svoj profil a zistila, že Marek moju žiadosť o priateľstvo neakceptoval. Keď som sa ho neskôr v telefóne spýtala prečo, tváril sa, že nevie, o čo mi ide, veď aj tak sa normálne vidíme dennodenne. Až neskôr som prišla na skutočný dôvod, prečo bolo nevyhnutné držať ma čo najďalej od svojho profilu. Používal ho na chatovanie s neznámymi ženami. A nielen na to.

Naozaj bol ten pravý?

Mareka som spoznala, keď som mala 19. Ja plachšia, introvertka, on o dva roky starší zabávač, strhujúci a šarmantný. Protiklady sa priťahujú, povedali sme si a užívali si. Časom bolo jasné, že to bol on, kto mi pomohol naplno sa prejaviť a dospieť. Do spoločného bytu sme sa nasťahovali až po vysokej škole. Vtedy som bola absolútne presvedčená, že on je ten pravý. Navyše sme boli obaja pomerne úspešní, spoločne sme mali viac než slušný mesačný príjem a nič nám nestálo v ceste, aby sme sa po ôsmich rokoch vzali. Svadbu sme mali dokonalú, bola jedným z najväčších zážitkov v mojom živote. Po štyroch mesiacoch sa nám narodil náš prvý syn. Bolo automatické, že materstvo náš vzťah nejakým spôsobom zmení. Netušila som však, že každý večer zaspím už počas toho, ako sa blížim k posteli. Marek robil všetko pre to, aby sme aj počas mojej materskej mohli naďalej žiť nadštandardne. A to na úkor spoločných večerí, prechádzok, víkendov, o romantike ani nehovorím. Žiaľ, už po niekoľkých mesiacoch som nedokázala prehliadnuť, že náš dovtedy nápaditý vzťah plný dobrodružstva a lásky zovšednel. Blikanie kontrolky som však naivne prehliadla, namiesto toho som opäť otehotnela. Rok a pol od prvého pôrodu sa nám narodil druhý syn. Intenzívny pocit, že niečo nie je v poriadku, žiaľ, zostal aj napriek rodičovskej eufórii.

 

Odmietol ma na Facebooku

Keď som si našla pri dvoch malých deťoch systém, kúpila som si notebook a začala som z domu trochu pracovať. Nedalo sa prehliadnuť, že Marek za ním sedel nepomerne častejšie a dlhšie. Najčastejšie bol na Facebooku. Nerobilo mu problém kvôli tomu vstať aj o šiestej ráno. Online bol aj po večeroch, zatiaľ čo ja som pozerala televíziu. Na začiatku som to neriešila, keďže mal veľa známych a aj časť rodiny roztrúsenú po celom svete. Facebook bol spôsob, ako byť so všetkými takmer zadarmo v kontakte. Nervózna som začala byť približne po roku, keď bol môj muž za počítačom takmer nonstop, počas každej voľnej chvíle. Vlastné konto na sieti som si urobila, aby som pochopila. Možno som to zároveň brala ako cestu, ako sa opätovne zblížiť. No odmietnutie žiadosti o priateľstvo pre mňa bolo ako facka od reality. Síce tvrdil, že sa nemusíme virtuálne kamarátiť, keď spolu žijeme, mňa však znepokojovalo, že neviem nič o tom, čo sa na jeho Facebooku deje. Aké a o čom sú jeho statusy? S kým sa „priatelí“, keď so mnou nie? Aké fotky zverejňuje? Čím viac som sa ho na to pýtala, tým viac sa nervozita stupňovala.

Hádali sme sa takmer denne. Navyše, nášmu sexuálnemu životu venoval asi tak promile celkového času, ktorý prežil online na sociálnej sieti. Bola som presvedčená, že ma podvádza. Žiarlila som na milenku, ktorej existenciu som nemala potvrdenú. Žiarlila som na Facebook!

Šokujúca spáva v mobile

Päť rokov manželmi. Vzťah očividne v troskách. Ani on, ani ja sme však o tom nehovorili. Až do dňa, kým som v kúpeľni nenašla jeho mobil. To sa väčšinou nestávalo, keďže Marek ho bežne nosil stále so sebou. Obsah jeho inboxu bol pre mňa priam magnetický. Keď som už nemohla vidieť, s kým sa baví na internete, musela som si aspoň prečítať, s kým si esemeskuje. Hneď pri prvej správe sa mi pod nohami zatriasla zem. Odosielateľom bolo číslo uložené v zozname ako S*. A text správy v plnom znení: „Milujem Ťa :*“. Zatočila sa mi hlava. Zamkla som sa zvnútra. A v telefónnom zozname som pri mene odosielateľa „tej“ správy zvolila pokyn Volaj. Prvé zazvonenie. Druhé. Tretie... Siedme. Na druhej strane sa ozvala žena. Aby mi na svojom odkazovači oznámila, že sa volá Sophie.

Kúpeľňové dvere začali burácať. Bol to Marek. Mimoriadne kontrolovaným tónom hlasu sa ma pýtal, či si dnu náhodou nezabudol telefón. Ja som rovnako kontrolovane a s hranou rozvážnosťou otvorila dvere, aby som sa ho v sekunde spýtala: „Kto je Sophie?!“

Marekova tvár zmeravela, pokožka mu obelela, rukami si zakryl oči. Nečakaná reakcia. Nemám povahu na hystériu. Požiadala som ho len, nech mi okamžite povie všetko. Všetko.

A tak som sa dozvedela, že ho to veľmi mrzí... Že si to do konca života bude vyčítať... Že nechápe, ako môže byť taký hajzel... Že je mu to strašne, ale strašne ľúto... Že so Sophie sa stretáva už štyri mesiace. Jaj, a že sa zoznámili na Facebooku... To je mi novinka!

Vraj to nie je nič vážne

Sophie bola priateľka jeho priateľa a virtuálne sa s Marekom skontaktovala po tom, čo videla jeho profilovú fotografiu. Tú, ktorú som na dovolenke odfotila ja! Záber ju oslovil natoľko, že sa do môjho muža údajne zamilovala na prvý pohľad. Bez ohľadu na to, že je ženatý. Raz darmo, láske nerozkážeš, aj keď popravde do dnešného dňa netuším, či sa Marek s touto informáciou na internete pochválil, alebo nie.

Ale zato doma plakal. Plakal veľa. V potokoch sĺz som sa dozvedela, že si dlhé týždne len vymieňali stovky správ denne. Písali si napríklad aj vtedy, keď som v našej spoločnej posteli spala vedľa neho. Flirtovali čoraz intenzívnejšie. A jemu to najskôr neprišlo ani nejaké zlé, lebo veď to bolo virtuálne... Podvádzanie sa začalo, keď sa stretli osobne. A vyspali sa spolu. Hneď na tom prvom stretnutí.

Pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Asertivita-neasertivita, nadýchla som sa a už som len kričala. Aby odišiel, zmizol, stratil sa, zomrel, zhnil. Bolo to prehnané, viem, ale tiež som dostala svoju guľku do srdca. On neprotestoval. Vstal, nič si nevzal, len bez slova odišiel a nechal ma tam. Osamote. Opustenú a podvedenú. S dvoma deťmi.

Dodnes pochybujem, že by bol Marek schopný nadviazať milenecký vzťah napríklad v bare. Až taký odvážny nebol. Facebook tento nedostatok vykryl. So Sophie sa to skončilo pár týždňov po tom, čo som ho vyhodila z domu. Možno si uvedomil, čo zahodil. A možno veci bez internetového tajomna a vo svetle bežného dňa vyzerajú inak. Ja som so svojou terajšou realitou viac než spokojná. Stretávam sa s úžasným mužom. Milým a pozorným. S romantikom, ktorý ma miluje... Natoľko, že si ma pridal ako priateľ ku na Facebooku.