Smrť babičky nás rozdelila, no čo si osud pre nás vymyslel... UFF, bolo to horúce!

Letá na dedinke, kde žila babička Boženka, boli pre mňa najkrajším obdobím roka. Nielen vďaka vrúcnej láske mojej babičky jej úžasným pečeným buchtám, ktorými ma každé leto čakávala na stanici blízkeho mesta, ale aj kvôli Michalovi. Vyrastali sme spolu keď sme mali šestnásť, trávili sme spolu každú voľnú chvíľu. Rada sa myšlienkach vraciam tým slnečným dňom, vôni čerstvo pokosenej trávy večerným prechádzkam ruka ruke, ktoré sme tak milovali.

Michal bol tichý nenápadný chlapec vedľajšej dediny. Bože, ale tie jeho oči! Ako dve hlboké studne. Ako šestnásťročný bol krásne urastený, brigáda na miestnom družstve zafarbila jeho pokožku do karamelova jeho tmavohnedé vlasy presvetlili pramienky vytiahnuté od slnka. Isto vám je jasné, že moja myseľ zaplavená hormónmi pri ňom nemala pokoja. Pamätám si, ako sme sa prechádzali po lúkach, smiali sa snívali budúcnosti. Bola to nevinná láska, čistá krásna. Spolu sme objavovali svet, ktorý sa nám zdal byť nekonečný plný možností.

Jedného dňa babička nečakane zomrela. Bol to šok, ktorý všetko zmenil. bolesťou srdci som sa musela rozlúčiť Michalom aj dedinkou, ktorá mi bola taká drahá. Moji rodičia sa totiž rozhodli domček po babičke predať, keďže sme bývali na opačnej strane Slovenska. Naše cesty sa rozišli ja som sa tam už nikdy nevrátila. Ani nechcite vedieť, ako som sa vtedy na rodičov hnevala. Síce som na Miška mala kontakt, ale viete, ako to býva. Život šiel ďalej.

Roky plynuli život nás oboch zavial do rôznych kútov sveta. Ja som žila Prahe, vydala som sa, mala deti, ale manželstvo nebolo šťastné nakoniec sa skončilo rozvodom. Michal vycestoval do Austrálie, tiež našiel lásku, mal rodinu, ale, žiaľ, jeho manželka podľahla zákernej chorobe, tak zostal malou dcérkou veľmi skoro sám. Čas ubiehal obaja sme sa ocitli sami, deťmi, ktoré nám pripomínali naše mladé sny nádeje.

Jedno leto som sa rozhodla vziať svojich dvoch chlapcov na dovolenku na Krétu. Bývalý manžel je veľmi zaneprázdnený, keďže máme aj po rozvode dobré vzťahy, finančne mi pomohol ja som mohla našim deťom dopriať krásnu dovolenku pri mori aj ako slobodná mamička. Všetci sme sa na ňu veľmi tešili týždne pred odchodom som mala pocit, že ma tam čaká niečo veľmi dobré. Nemohla som mať väčšiu pravdu.

Na letisku bolo rušno, deti sa smiali, pobehovali okolo mňa ja som sa snažila udržať všetko pod kontrolou. potom som ho zbadala. Stál tam so svojou dcérkou naše oči sa stretli. Akoby sa zastavil čas. Viete, ako sa to hovorí vo filmoch, že vám vynechalo srdce? Mne teda tom okamihu rozhodne zastalo. Tie jeho neuveriteľné oči! Ako keby všetky tie roky náhle zmizli my sme sa ocitli opäť na začiatku.

Ubytovali sme sa tom istom hoteli osud zariadil, že naše izby boli priamo nad sebou. Naše deti sa rýchlo spriatelili trávili spolu dni pri mori, zatiaľ čo ja Michal, ktorý sa po smrti manželky do rodnej dediny, sme sa znovu spoznávali. Spomínali sme na naše spoločné letá, smiali sa nad starými príbehmi uvedomovali sme si, že naše city nikdy celkom nezmizli.

Jedného večera, keď slnko zapadalo obloha sa zafarbila do červených oranžových odtieňov, sme sa prechádzali po pláži. Ticho medzi nami bolo naplnené pochopením vzájomným porozumením. Zastavila som sa pozrela mu do očí. „Nikdy som na teba nezabudla,“ povedala som nečujne.Michal ma chytil za ruku jemne stlačil. „Ani ja na teba, Lucka. Celý ten čas som ťa nosil srdci.“

Pomaly sme kráčali späť hotelu, keď sa naše deti vrátili večere. Náš rozhovor bol čoraz hlbší úprimnejší. Vedeli sme, že to, čo medzi nami je, nie je len spomienka, ale niečo omnoho reálnejšie silnejšie. tom momente som vedela, že chcem byť len ním.

Nasledujúce dni sme trávili spolu, spoznávajúc krásy Kréty. Jeden deň sme sa rozhodli ísť na odľahlú pláž, ktorú nám odporučili miestni obyvatelia. Cesta tam bola dlhá kamenistá, ale keď sme dorazili, všetka námaha stála za to. Pláž bola opustená, bielym pieskom krištáľovočistou vodou. Deti sa hneď rozbehli vode my sme sa usadili na deke pod veľkým olivovníkom.

Sledovali sme, ako sa naše deti hrajú mori, spomínali na naše detstvo. „Pamätáš sa, ako sme sa kúpavali rieke za starým mlynom?“ spýtal sa Michal úsmevom.

„Pamätám. Boli to najlepšie dni môjho života,“ odpovedala som oči sa mi zaliali slzami.

Michal ma objal okolo ramien jemne pobozkal na čelo. „Tieto dni sa ešte môžu vrátiť,“ zašepkal.

Keď sa deti unavili zaspali pod tieňom olivovníka, Michal ma vzal za ruku viedol ma vode. Slnečné lúče sa odrážali od hladiny more bolo príjemne teplé. Držali sme sa za ruky cítili sme, ako sa naše telá sebe priťahujú. Jeho dotyky boli jemné, ale zároveň plné túžby. Pomaly sme sa začali bozkávať, naše pery sa stretli horúcom vášnivom bozku.

Nevedeli sme odolať. Naša túžba bola príliš silná. Pomaly sme sa vody presunuli na pláž, kde sme našli úkryt za veľkými skalami. Tam sme sa poddali našim pocitom milovali sa, zatiaľ čo vlny narážali na breh vytvárali hudbu, ktorá pohltila naše stony. Bolo to intenzívne, vášnivé nádherné. Boli sme len my dvaja spojení jednom okamihu, ktorý si budeme pamätať navždy.

Po návrate domov sme sa rozhodli, že sa už nikdy nerozdelíme. Presťahovala som sa bližšie Michalovi začali sme spolu nový život. Naše deti sa stali nerozlučnými priateľmi my sme vedeli, že sme našli to, čo sme hľadali celý život. Naša láska, ktorá sa začala mladosti, vydržala roky odlúčenia bolesti, aby znovu rozkvitla na slnkom zaliatej Kréte.

Náš nový život nebol bez výziev. Učiť sa znovu deliť život niekým po rokoch samoty nebolo vždy ľahké, ale naša láska bola silná odolná. Vrátili sme sa našej každodennej rutine, ale tentoraz sme mali jeden druhého. Každé ráno sme sa budili pocitom vďačnosti za to, že môžeme byť spolu.

Spoločné večery sme trávili plánovaním budúcnosti, snívaním cestách, ktoré ešte podnikneme, domove, ktorý pre seba naše deti vytvoríme. Boli sme šťastní vedeli sme, že náš príbeh bude pokračovať. Naša láska bola večná my sme boli pripravení čeliť budúcnosti spolu. tak je to dodnes. Maruške mojim chlapcom pribudla nová členka rodiny, ktorou je sučka Lara, my nemôžeme byť šťastnejší.