Bola horúca letná noc a ja som mala osemnásť. Môj priateľ Peter bol o rok mladší. Ležali sme pri jazere. Vtom sa ma začal nežne a trpezlivo dotýkať a pokračoval dovtedy, kým som neprikývla na to, že to chcem. Odbehli sme do poľa s jačmeňom. Bol už dosť vysoký. Predtým som si myslela, že keď k tomu dôjde, bude to romantické a prirodzené, ale v tej chvíli som sa cítila skôr vystrašená a neistá. Ale chcela som to. Ležali sme na deke, cez ktorú ma aj tak trošku pichalo ostrie z jačmeňa. Jeho pery sa jemne dotýkali mojej pokožky, ale môj mozog neustále pracoval. Robím to správne? Vyzerám dobre? Bude ho to so mnou baviť? Keď ma opatrne pohladil po stehne, prebehli mnou zimomriavky, no zároveň som sa hanbila, že som taká neskúsená. V momente nášho splynutia to strašne zabolelo.

Stuhla som, skríkla a on okamžite prestal. Pobozkal ma na čelo a pošepkal mi, že na nič nebude tlačiť. Tá jeho trpezlivosť ma dojala… Potom sa do mňa pokúsil vniknúť znovu. Pocítila som slasť. Konečne, pomyslela som si. Ale o chvíľu na to bol koniec. Nechápala som, prečo tak skoro. Držali sme sa v objatí a láska medzi nami pulzovala. Mala som však zmiešané emócie, nebolo to také, ako som si predstavovala, nebolo to filmové, ale bolo to skutočné. Síce som vrchol nedosiahla, ale aspoň ma to naplnilo túžbou po ďalšom a ďalšom milovaní, ktoré bolo vždy lepšie. Dodnes sa pamätám na tú noc, jeho vôňu, tichý šepot a moje rozpaky. Bola to zmes bolesti, hanby, ale aj nežnosti a dôvery. Asi také má byť prvé milovanie…