Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa mi to stane práve tu. V objatí sterilných bielych stien gynekologickej ambulancie, kde som mala stráviť prvé dni v novej práci ako zdravotná sestra. Ale keď som po prvý raz uvidela doktora, ktorého, samozrejme, nemôžem menovať, vedela som, že som „stratená“. Bol charizmatický, skúsený, s prenikavým pohľadom a hlasom, ktorý mi spôsoboval zimomriavky. Každý deň som sledovala jeho ruky – precízne, jemné, keď vyšetroval pacientky, závidela som im, že sa ich dotýka. Predstavovala som si, aké by bolo cítiť ich na svojej pokožke. Túžba vo mne rástla, až som to jedného dňa nevydržala. Vymyslela som si náhle pichanie v podbrušku. Zahrala som to tak, že je to vážne silné. Mali sme práve po šichte. Samozrejme, že ma hneď chcel vyšetriť. Ľahla som si na kozu a priamo mu povedala, že som klamala a že túžim, aby ma pomiloval. Aby to bol prvýkrát on.

Očervenel a začal sa trochu triasť. Mal vtedy asi 33 rokov. Chvíľu bol ticho, pozeral na mňa a odrazu sa začal vyzliekať. Rozopol si zips na nohaviciach a jemnučko ma „ním“ začal dráždiť. „Zaľúbila som sa do vás,“ povedala som mu. A vtedy som ho natvrdo ucítila. V tej chvíli medzi nami prebehlo niečo neodolateľné. Chytil ma za ruku, pritiahol k sebe. „Vieš, že si nádherná?“ povedal mi. Vôbec ma to nebolelo. Cítila som len niečo, čo ani slovami neviem opísať. Milovali sme sa priamo v ambulancii, myslela som si, že to bol len sen, keď som ešte niekoľko dní nad tým premýšľala a predstavovala som si, čo sa stalo. Úplne, bez hanby, som sa mu odovzdala. A robila som to potom vždy po službe – aj cez obednú prestávku a aj keď v čakárni čakali pacientky. Bolo to dokonalé. Trvalo to asi rok. Potom sa oženil…