Na veci sa snažím pozerať vždy z tej lepšej strany, čo sa odráža aj v mojich článkoch. Preto príbehy plné ľudskosti, inšpiratívne ženy a veci medzi nebom a zemou, sú moja parketa. Vyspovedala som množstvo žien a mužov v Rozhovoroch nielen pre ženy naživo na našom Instagrame @novycasprezeny, ktoré si stále môžete pozrieť. Napísala som jednu knihu Vyvolený a Eva a pracujem na ďalšej. Rada posúvam veci dopredu, preto všetko nové vítam s otvorenou náručou.

Ivana Adamcová

S Máriom sme si boli súdení. Od prvej chvíle sme cítili, že patríme k sebe a ani po trojročnom chodení naša láska neochladla, skôr naopak. Vedeli sme, že chceme byť spolu celý život. Tak sme vhupli do manželstva a zdalo sa, že nášmu šťastiu nestojí nič v ceste. Mala som iba 23 a on o dva roky viac, keď sme sa vzali, ale už vtedy sme chceli rodinu, a tak sme sa pokúšali o bábätko. Smiali sme sa, že neskončíme ani pri troch, nech sme veľká rodina. Aj preto sme začali tak skoro. Ale...

Ani po roku sa nám nepodarilo splodiť vytúžené dieťa. Mňa ovládlo zúfalstvo, ale Mário stal pri mne a bol mi veľkou oporou. Nedovolil mi, aby som upadala do depresií a tvrdil, že máme celý život pred sebou a nakoniec to dáme. Veď sme mladí a aspoň máme dôvod o to viac sa milovať. Vždy ma nakoniec dokázal rozosmiať a dať nádej. Bol partnerom, po akom túži veľa žien, bola som šťastná, že je pri mne a bude celý život. Aj keby sme mali zostať len my dvaja.

Havária bola ťažká, nemohol prežiť...

Jedného dňa šiel na služobnú cestu, rozlúčili sme sa ako obvykle a večer mi mal zavolať, keď dorazí do cieľa. Ale neozýval sa, tak som mu volala... Nedvíhal. Veľmi ma to znepokojilo. Nikdy predtým to neurobil, chytil ma nepríjemný pocit, že sa niečo stalo. Volala som rodičom a oni, že nech nepanikárim, on sa určite ozve. Ale vtedy ho už viezli do nemocnice a on bojoval o život. Bol účastníkom nehody, vrazilo do neho auto a hoci on neurobil žiadnu chybu, mal jednoducho smolu. Asi o hodinu mi zvonil jeho telefón, ale keď som ho dvihla, bol tam nemocničný personál, ktorý zisťoval, či som príbuzná a oznámili mi, že manžel zomrel.

Môj milovaný Mário aj keď odišiel, je stále so mnou. Vnímam ho všade. V mojej posteli, keď spím, ale aj keď bdiem. Niekedy mám pocit, že ma pohladí, že sa na mňa pozerá, niekedy sa stanú veci, ktoré sa nedajú inak vysvetliť len tým, že Mário so mnou komunikuje aj zo záhrobia. Napriek tomu, že mnohí mi hovoria, že je to spôsobené len mojím smútkom a tým, že sa s tým neviem zmieriť, ja si myslím, že je to inak. Prešli dva roky a ja ho stále cítim pri sebe.

Naposledy ma varoval, aby som nešla na výlet do Talianska. Moja kamarátka ma chcela vziať na lyžovačku. Áno, práve v období, keď sa tam koronavírus šíril a keď sa toľko ľudí vrátilo nakazených. Ale my sme o tom nevedeli. Ja som sa tešila, lebo to malo byť po dlhom čase rozptýlenie. Keď tu, asi tri dni pred odchodom, sa mi sníval sen s Máriom. Vyslovene ma prosil, aby som nešla. Nechápala som... Vravím si, asi má na to dôvod, nemala by som jeho prosbu ignorovať. Nikdy mi nechcel zle, vždy ma ochraňoval. A tak som ho v duchu poprosila, nech mi to objasní, nech mi dá znamenie, ak tam naozaj nemám ísť...

A v tom to prišlo! Večer, keď som zaspávala, sa mi z ničoho nič rozsvietil mobil. Vzala som ho do ruky, či mi neprišla nejaká sms... A keď som ho zapla, bola tam web stránka ohľadom koronavírusu - o tom, ako sa rýchlo šíri a je už v Taliansku. Zostala som v šoku. Nič také som si predtým nečítala ani nevyhľadávala. Jediné vysvetlenie bolo, že Mário mi splnil želanie a vysvetlil dôvod. Zavolala som hneď kamarátke, nech sa nehnevá, ale necítim sa, aby som šla na výlet. Som chorá.

A naozaj, kamarátka ochorela, našťastie bola v karanténe a nenakazila už nikoho iného, aj sama sa z toho rýchlo dostala. Ale ja som alergik a navyše mám aj iné autoimunitné problémy. Ak by som chytila tento vírus ja, mohlo to skončiť zle. Ďakujem svojej láske, že je stále pri mne ako anjel. Cítim sa bezpečne a som mu vďačná za jeho ochranu. Pravdepodobne mi zachránil život.&nbsp; &nbsp;