„Všetci sme mali rôzne zranenia, ale iba ja som si narušila miechu a zostala na vozíku. Proces zmierenia bol postupný,“ začína svoj príbeh mladá dáma s iskrou v očiach. „Najprv som sa hnevala na šoféra, kamarátov, že tak ľahko obišli, potom som sa ľutovala, sem-tam sa stále ľutujem, hlavne keď chcem robiť niečo, čo už nemôžem,“ vysvetľuje Marika, s čím sa musí vyrovnávať.

Naučila sa cudzie jazyky

No napriek tomu sa po čase viac začala zapájať do života. Povedala si, že nebude len tak sedieť doma a nudiť sa, a tak sa začala učiť cudzie jazyky. „Mala som zrazu priveľa času a potrebovala som sa zamestnať. Najprv som sa učila online, neskôr som si zaplatila učiteľku, ktorá chodievala ku mne, a potom som vyhľadávala cudzojazyčné komunity, aby som mohla jazyky precvičovať,“ vysvetľuje svoju stratégiu, ktorá bola úspešná, pretože Marika sa perfektne doučila angličtinu, začala sa učiť po francúzsky aj nemecky. „Dnes mám mnoho priateľov po celom svete, dokonca som bola na pozvanie v Londýne a našla som si dobrú kamarátku, vďaka ktorej premýšľam, že sa do Anglicka presťahujem,“ uvažuje mladá žena, ktorá pochopila, že žiť sa dá šťastne, aj keď sa nám stane nešťastie.

Cez internet si našla kamarátku v zahraničí, ktorá ju pozvala na návštevu.
Cez internet si našla kamarátku v zahraničí, ktorá ju pozvala na návštevu.
Zdroj: Shutterstock

Nie je chuderka

„Dnes už neplačem do vankúša. Prestala som sa na seba pozerať ako na chuderku. Som normálne dievča, len nemôžem chodiť. Mám sny, túžby rovnako ako predtým. A to, že mi osud vzal nohy, neznamená koniec sveta, len sa mi otvorili nové dvere. Pravdepodobne by som ich bez nehody ani neobjavila. Preto dnes nehodu vnímam ako obohatenie života, nech to už znie akokoľvek bláznivo,“ pozitívne ukončuje Marika.