Do zanedbaného domu oproti sa nasťahovala Američanka! Čo vyvádzala! Jej suseda sa len čudovala

Odnepamäti som bývala v meste v rodinnom dome v peknej vilovej štvrti. Oproti cez ulicu stál starý zanedbaný dom, v ktorom býval otec so synom. Pozdravili sme sa a to bolo všetko.

Jedného dňa som spozorovala, že sa tam zdržiava akási žena. Susedia mi povedali, že to je dcéra starého pána. Raz som si vypočula cez okno, ako nadáva bratovi, že sa o nič nestará, nič nerobí, že je nemožný a neschopný. A keď budú v robote prepúšťať, on pôjde prvý.

Táto nová susedka sa vrátila z Ameriky, kde žila istý čas. Rozviedla sa a vrátila domov. Vyplatila brata, kúpili mu byt, a tak sa začala realizovať.

Jedno popoludnie som ju spozorovala na streche, ktorá bola šikmá. Vyliezla na ňu cez okienko a menila škridle. Mala som o ňu naozaj strach. Panebože, tá keď spadne, bude na mieste mŕtva. Ale evidentne sa nebála. Ďalej prišli na rad okná, aj to bolo poriadne divadlo.

Hilda bola vo všetkom iná ako my obyčajní ľudia. Obliekala si krásne šaty, tých mala neúrekom, pekné topánky, šperky, klobúčik s mašľou, krásne sa nalíčila. Vytiahla z pivnice starý bicykel a hor sa do mesta. Robili sme si z nej žarty. Volali sme ju Američanka. No musím sa priznať, časom sa táto móda retro bicyklov dostala aj k nám.

Hilda mala okrúhlych šesťdesiat rokov. Bolo krásne leto, vyzdobila celú záhradu. Všade bolo veľa farebných balónov, stolíkov s pohostením, príjemná hudba. Prišlo veľa ľudí, muži v oblekoch, bielych košeliach, ženy v spoločenských šatách. Pohostenie raz-dva zmizlo a v tom Hilda vytiahla palice so špekáčikmi, zapálila oheň a bola opekačka. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že títo vyparádení hostia sedeli okolo začmudeného ohňa a opekali tie mizerné špekáčiky. Čudo nevídané!

Pracovala som v záhrade a Hildin prenikavý hlas bolo počuť na celé okolie. Hilda mala, samozrejme, hlavné slovo, rozprávala o svojom živote v Amerike.

Spomínala na syna, ktorý sa zabil pri autonehode. Hilda nevládala ostať žiť v  ich dome, všetko jej ho pripomínalo. Nemohla uveriť tomu, že sa už jej syn nevráti, jej veselý chlapec, a vyrozpráva mi všetko, čo zažil. Už nemala nikoho. Muž začal piť, bola taká nešťastná, že východisko videla len v návrate domov. Bolo to ťažké rozhodnutie. Útechu videla len v tom, že sa aspoň postará o chorého otca. A že dá do poriadku dom, v ktorom vyrastala s mamou, ktorá zomrela pomerne mladá.

Hilda bola v Amerike, keď mama poslednýkrát vydýchla, nebola pri nej, keď ju potrebovala, a neprišla ani na pohreb. Často na to myslela, veľmi ju to mrzelo, ľutovala, ako sa zachovala, no čas sa, žiaľ, vrátiť nedá.
Aj preto sa rozhodla, že sa postará aspoň o otca. Zobrala ho na dovolenky, na výlety, do kúpeľov a bolo jej zadosťučinením, že má ešte na svete aspoň jedného vďačného človeka, ktorý si váži jej starostlivosť a lásku.