Zo STRESUJÚCEHO života do rozprávky: Nina s Tomášom urobili to najlepšie ROZHODNUTIE v živote

Všetko to začalo jedného daždivého večera v našom byte v Bratislave. Sedeli sme na gauči, unavení z každodennej rutiny. "Nezdá sa ti, že nám niečo uniká?" spýtala som sa Tomáša. "Máš pravdu. Žijeme od výplaty k výplate, bez skutočného naplnenia," odpovedal.

Rozhodnutie padlo rýchlo. Predáme všetok náš majetok, necháme si len to najnutnejšie a vydáme sa na cestu. "Svet je predsa taký veľký a my sme z neho videli len malý kúsok," povedal Tomáš s iskrou v očiach.

Predaj nášho majetku bol prekvapivo oslobodzujúci. "Každá vec, ktorej sme sa zbavili, akoby z nás sňala časť ťažoby," spomína Tomáš. Naučili sme sa, že materiálne veci nás často držia späť a bránia nám zažiť skutočnú slobodu.

Naša cesta začala v Slovinsku, kde nás uchvátila krása jazera Bled a majestátne hory Julských Álp. Prechádzali sme sa po zelených lúkach a užívali si pokoj prírody. Ďalej sme pokračovali do Chorvátska, kde sme sa zamilovali do historických uličiek Dubrovníka a krištáľovo čistého mora na ostrove Hvar. Plavili sme sa loďou, spoznávali miestnu kuchyňu a cítili sme sa ako v inom svete.

V Bosne a Hercegovine nás dojala srdečnosť ľudí v Mostare a prechádzka po slávnom Starom moste nám vzala dych. Spoznali sme príbehy miestnych obyvateľov, ktorí nás naučili veľa o odolnosti a sile ducha. Čierna Hora nás privítala divokými horami a tichými plážami. Národný park Durmitor nám ponúkol nezabudnuteľné výhľady a dobrodružstvá pri raftingovej výprave na rieke Tara.

Keď sme dorazili do Albánska, cítili sme, že sme našli miesto, kde patríme. Malebné mestečká ako Berat so svojimi bielymi domčekmi a tyrkysové vody pri pobreží Ksamil nás úplne očarili. Miestni ľudia nás prijali s otvorenou náručou a my sme sa rozhodli zakotviť v malej rybárskej dedinke pri mori. Naučili sme sa miestny jazyk, zapojili sa do komunity a začali pracovať na miestnej farme.

Mnohí sa nás pýtajú, prečo sme sa rozhodli pre tak radikálnu zmenu. Odpoveď je jednoduchá: chceli sme žiť naplno. Uvedomili sme si, že pravé šťastie nespočíva v tom, čo vlastníme, ale v tom, čo prežívame. Život v súlade s prírodou a komunitou nám priniesol naplnenie, ktoré sme v meste nikdy nezažili.

Cítime sa slobodnejší ako kedykoľvek predtým. Nie sme viazaní materiálnymi vecami ani spoločenskými očakávaniami. Život je tu jednoduchý, ale naplnený. Učíme sa tešiť z maličkostí, ako je západ slnka nad morom alebo spoločný obed s miestnymi priateľmi. Miestni ľudia nás naučili, čo znamená skutočné priateľstvo a súdržnosť. Ich otvorenosť a pohostinnosť nás hlboko dojali.