Cyprus

Dejiny:
Najstaršie vykopávky sú z neolitu (7 000 až 3900 pred n. l.). V dobe bronzovej (2500 až 1050) bol Cyprus známy ako „alasia". Už vtedy prekvital obchod a ťažila sa meď. Po 1400 pred n. l. pochádzajú prvé vlny gréckych obchodníkov a usadlíkov, rozširujú gréčtinu, náboženstvo a zvyky. Helenizácia Cypru bola dokončená vznikom 10 mestských kráľovstiev v r.1050 až 750 pred n. l. Z tých čias pochádza kult Afrodity.
V 9. stor. pred n. l. bol ostrov jedným zo stredísk mykénskej kultúry. Koncom 8. stor. ostrov dobyli Asýrčania, okolo roku 560 pred n. l. Egypťania, v 4. stor. pred n. l. macedónsky kráľ Alexander Veľký. V r. 294 až 58 pred n. l. bol súčasťou ríše Ptolemaiovcov, v r. 58 pred n. l. až 395 n. l. rímskej, v r. 395 až 648 byzantskej ríše. Od r. 648 do r. 965 ho ovládali Arabi, až do r. 1191 opäť pripadol byzantskej ríši.V r. 1191 ho dobyli križiaci, o rok neskôr vzniklo Cyperské kráľovstvo a trvalo do r. 1489. Takmer storočie bol benátskou dŕžavou, v r. 1571 ho dobyla osmanská ríša a stal sa jedným z tureckých pašalíkov. Katolícke vedenie bolo vyhnané a obnovená bola ortodoxná cirkev na čele s arcibiskupom, ktorý sa ako zástupca ľudu zodpovedal priamo sultánovi.
Až do 19. stor. postupne vypukli štyri protiturecké povstania, v 19. stor. sa šírila medzi gréckym obyvateľstvom myšlienka za zjednotenie s Gréckom. Po rusko-tureckej vojne v r. 1878 bol ostrov okupovaný Veľkou Britániou, hoci formálne zostal súčasťou osmanskej ríše. V r. 1914 bol pripojený k Veľkej Británii, v r. 1925 sa stal britskou korunnou kolóniou a dôležitou britskou vojenskou základňou. Boj proti koloniálnej vláde sa začal v roku 1955, trval do roku 1959.
Vznik štátu: 1. októbra 1960 Cyprus získal nezávislosť a o rok neskôr sa stal členom Britského spoločenstva národov. Podľa zmluvy pri získavaní nezávislosti sa nemal nikdy stať súčasťou Grécka ani Turecka, tieto tendencie sa však prejavovali. Medzi oboma komunitami panovala nedôvera, turecká strana obdviňovala grécku z potláčania tureckej menšiny. Rozpory vyvrcholili v r. 1963 odchodom tureckých poslancov z parlamentu.
V r. 1974 vypukol na ostrove puč gréckych dôstojníkov, podporovaný Aténami. Turecko naň reagovalo vyslaním svojho výsadku, obsadilo 37% ostrova. Násilne vysťahovalo 40% gréckej populácie a na obsadené územie sa nasťahovalo vyše 85 tisíc Turkov. V r. 1975 ustanovili na obsadenom území separatistický štát a v r. 1983 vyhlásili Severo-cyperskú tureckú republiku, ktorú neuznala žiadna krajina okrem Turecka.

Až doteraz je ostrov rozdelený na dve časti a v rozpore s rezolúciami OSN i na dve právne samostatne fungujúce zóny – Cyperskú republiku na juhu a Severocyperskú tureckú republiku na severe. Medzi nimi je 180 km dlhé tzv. nárazníkové pásmo (zelená línia) pod kontrolou mierových síl OSN (United Nations Forces In Cyprus - UNFICYP). Východnú časť tohto pásma s veliteľstvom vo Famaguste zabezpečuje slovenská jednotka. Južnú stranu zelenej línie stráži cyperská Národná garda a severnú turecko-cyperská a turecká armáda. V oblastiach priliehajúcich k línii sú nášľapné míny. Niektoré časti línie sú vyznačené ostnatým drôtom, ale na mnohých miestach (najmä mimo miest a dedín) o nej informujú len tabule, a spravidla len na prístupových cestách.

Orgány Cyperskej republiky vykonávajú právomoc v južnej časti ostrova okrem 3% (cca 270 km2) územia, ktoré patrí do zvrchovanej právomoci Veľkej Británie a sú tam aj dve britské vojenské základne (Akrotiri a Dhekelia). Sever kontroluje svojimi autonómnymi orgánmi a vlastným právnym poriadkom Severocyperská turecká republika. Tureckých vojakov je spolu s cypersko-tureckými asi 35 000. Turecká komunita sa dostala do izolácie, jej životná úroveň je výrazne nižšia než na juhu. Neexistujú zmiešané dediny, neuzavierajú sa zmiešané manželstvá.

Musíte vidieť:
Nikózia – posledné hlavné mesto na svete rozdelené zelenou líniou OSN. Staré opevnenia s bránami Paffo, Cirina a Famagusta. Zreštaurovaná je stará štvrť Laiki Geitonia s úzkymi kamennými uličkami. K najznámejším pamiatkam patrí Arabahmedova mešita a knižnica založená sultánom Mohamedom II.;
Pafos - mesto s Odeonským divadlom a nádhernými mozaikami z domov Dionýza, Orfeusa a Aiona z 3. až 5. stor., zapísané v zozname UNESCO. Na neďalekej pláži Petra Tou Tomiu sa pri meste Kouklia z morskej peny vynorila bohyňa krásy a lásky Afrodita. Na okolí Kato Pafos sú v skalách vytesané monumentálne hrobky kráľov, v kláštore Agios Neofytos sú najlepšie svetové fresky a ikony z byzantských čias;
Limassol – hlavný prístav ostrova s mnohými archeologickými vykopávkami a historickými pamiatkami, centrum vinárskeho priemyslu, stredisko cestovného ruchu a východiskom ciest do pohoria Troodos. Neďaleko je ženský kláštor Ayios Georgios a robustný hrad Kolossi z r. 1210, hlavné sídlo rytierov sv. Jána Jeruzalemského (johanitov);
Famagusta – mesto v tureckej časti ostrova, v staroveku jedno z najbohatších miest sveta, Shakespeare sem umiestnil svoju drámu Othello. Podľa legendy na miestnom hrade cyperský vládca Christophore Moro (vládol v r. 1506 až 1508) zabil svoju ženu Desdemonu. V meste je viacero nádherných chrámov z obdobia Otomanskej ríše (16. stor.), vrátane katedrály sv. Nicholase, známej ako Mešita pašu Mustafu;

Ako cestovať:
www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk

Bezpečnost. riziká:
Cyprus sa usiluje, najmä v kontexte jeho snahy prilákať do krajiny čo najviac turistov, o udržanie si povesti bezpečnej krajiny.
Zdravie: Na dostatočnej úrovni, existujú štátne aj súkromné zdravotnícke zariadenia. Po vstupe SR do EÚ majú slovenskí občania nárok na poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach v rovnakom rozsahu ako občania Cypru. Nedostatok vody na ostrove býva dôvodom prečo je voda z vodovodného kohútika často nepitná.

Doprava:
Cesty a autostrády: Jazdí sa vľavo.Vodiči môžu pri krátkodobých pobytoch používať platný medzinárodný vodičský alebo slovenský vodičský preukaz. Cestná sieť je dobrá, ostrovom vedie aj niekoľko úsekov autostrád bez poplatkov. Bezpečnostné pásy sú povinné. Autobusová doprava: jazdí pravidelne medzi mestami okrem nedeľe. Linky premávajúce medzi väčšími mestami sú lacné, pravidelné a spoľahlivé. Okrem linkových autobusov sú aj zberné (tzv. servisné) taxíky, mikrobusy pre 7 až 10 cestujúcich, jazdiace po každú pol hodinu po určených trasách. Miesta je možné aj rezervovať. Do malých horských dedín vo vnútrozemí jazdí zvyčajne len jeden spoj denne. Tam sa vyplatí cestovať aj autostopom.
Taxíky: obstarávajú medzimestskú dopravu, platí to aj pre tureckú časť ostrova.
Turisti môžu cestovať medzi obidvoma časťami ostrova, ak prichádzate na Cyprus z Turecka, môžu vás colníci gréckej časti pokutovať za ilegálny vstup na územie Cypru. V praxi sa tento zákaz nedodržiava.
Lodná doprava: Prístavmi pre veľké nákladné lode sú Limassol a Larnaka. Pristávajú tam aj početné výletné parníky na okružných plavbách Stredomorím i lodné linky (aj trajekty) z Grécka a Egypta. Trajekty premávajú do Atén, občas aj na ostrovy Rhodos, Patmos alebo Krétu. Zo severnej časti ostrova premávajú trajekty len do Turecka..
Letecká doprava: Medzinárodnými letiskami sú Larnaka a Pafos, lietajú sem linky z Európy a z Blízkeho východu. Hlavnými domácimi aerolíniami je Cyprus Airways, turistickú dopravu robí spoločnosť Eurocypria a ďalší dopravcovia. Turecká časť má letisko v meste Ercan. Sem lietajú jedine turecké lietadlá a pravidelné aj chartrové lety Turecko-cyperských aerolínií KTHY. Letecké spojenie s Bratislavou existuje iba prostredníctvom letných charterových letov (mesiace máj – október). Okrem toho je možné využiť pravidelné linky cez Prahu, Budapešť a Viedeň. Automobil je možné previezť na ostrov z gréckych námorných prístavov.

Internet: (.cy)
www.visitcyprus.org.cy, www.kypros.org/Cyprus/tourist.html, www.cyprusexplorer.com

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (áno)

Letisko: Larnaca International Airport (LCA) https://www.cyprusairports.com.cy/

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com,

Prečítajte si aktuálne správy z Cypru na Bleskovky.sk

Bez záruky:
Cestou na krížovú výpravu dobyl Cyprus anglický kráľ Richard Levie srdce. Cyperčania mu znepríjemňovali život (jeden z nich zabil kráľovho sokola a kráľ musel zmasakrovať niekoľko dedín), tak ich ostrov predal rytierskemu rádu templárov.