Poľsko

Dejiny:
V staroveku územie Poľska osídlili germánske a baltské kmene, v oblasti za Vislou bola zrejme pravlasť Slovanov, ktorí od 6. stor. ovládli celé územie, v 8. stor. bol juh súčasťou Veľkomoravskej ríše a v 10. stor. aj českého štátu. V r. 966 knieža Mešek I. prijal kresťanstvo a poľské kmene sa zjednotili a vytvorili prvý poľský štát. Za vlády Boleslava Chrabrého (967–1025), ktorý prijal titul kráľa, získalo Poľsko v častých potýčkach so susedmi aj značné územné zisky (na čas ovládlo aj Čechy) a vplyv v strednej Európe. V 13. stor. územie postihnuté nájazdmi Mongolov, od 14. stor. silnie vplyv Rádu nemeckých rytierov, preto Poľsko vstúpilo v r. 1389 do únie s Litovským veľkokniežatstvom. Postupne Litva získala v Poľsku hlavné slovo. Poľsko-litovský zväzok hral v 16. a 17. stor. výraznú úlohu pri obrane proti Turkom. V 17. stor. získala veľký vplyv na riadení štátu vysoká šľachta (sejmy s právom veta) – úpadok centrálnej moci, na druhej strane za vlády Vazovcov ovládlo Poľsko západné oblasti Ruska i Moskvu, v druhej polovici 17. stor. bolo Poľsko v hlbokej kríze, čo využívalo Prusko, Rusko a Rakúsko. Koncom 18. stor. sa krajina trikrát delila a v r. 1795 sa existencia samostatného Poľska skončila.

Za napoleonských vojen vzniklo na území dnešného Poľska Varšavské veľkokniežatstvo, ktoré ovládal Napoleon. Po Viedenskom kongrese v r. 1814 a 1815 sa stalo Poľským kráľovstvom, ktorému vládol ruský cár a Poľsko bolo fakticky ruskou kolóniou.

Nezávislé Poľsko bolo obnovené v r. 1918. Vo vojnách so sovietskym Ruskom získalo časť Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, vrátane hlavného mesta Vilnius. V r. 1939 nacistické Nemecko prepadlo Poľsko, ktoré si krajinu na základe paktu Ribbentrop-Molotov rozdelilo so Sovietskym zväzom. Keď v r. 1941 Nemecko zaútočilo na ZSSR, veľa Poliakov sa pridalo k sovietskemu vojsku. Masový odboj prepukol na všetkých frontoch okupovanej krajiny. Varšavské povstanie bolo krvavo potlačené. Vo vojne Poľsko utrpelo relatívne najväčšie škody. Nacisti povraždili milióny Poliakov a poľských Židov. Na poľskom území boli najväčšie nacistické vyhladzovacie tábory (Osvienčim).

Postupimská konferencia v r. 1945 určila nové hranice; Poľsko stratilo 11 mil. obyvateľov. Po vojne riadil politický a ekonomický život v Poľsku Sovietsky zväz. Protesty a demonštrácie proti režimu v r. 1956 a 1970 boli potlačené, ale kruté represie nedokázali vymazať náboženské cítenie Poliakov. V r. 1978 sa stal pápežom Poliak kardinál Karol Wojtyla (prijal meno Ján Pavol II.). Jeho cesta do Poľska v r. 1979 zdôraznila silu cirkvi a bola impulzom k odporu proti režimu. V r. 1980 vypukli v lodeniciach v Gdansku štrajky, ktoré organizoval vodca ilegálnych odborov Solidarita Lech Walesa. Komunistická vláda musela urobiť ústupky, ale čoskoro vyhlásila výnimočný stav. Odpor sa však nezastavil. Ďalšia vlna štrajkov vedených Solidaritou sa začala vo februári 1988 a donútila vládu vyjednávať. V júni 1989 sa konali prvé, aspoň čiastočne slobodné voľby (komunisti mali garantovaný určitý počet miest). Kandidáti Solidarity získali v Sejme všetkých 35 % miest vyhradených pre opozíciu. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku. Poľsko sa stalo v r. 1999 členom NATO a v r. 2004 EÚ.

Musíte vidieť:
Poľsko patrí medzi zaujímavé turistické destinácie, okrem historických miest má aj 22 národných parkov, asi 1200 prírodných rezervácií a 400 chránených oblastí. V južnej časti, najmä vo vápencovej Krakovsko-Wielunskej pahorkatine je veľa jaskýň a stredovekých hradov. Na juhu a pri Baltickom mori je niekoľko starých kúpeľných miest, kde liečia pohybové ústrojenstvo, dýchacie cesty, poruchy krvného obehu, metabolizmu, kožné choroby, reumu. Najväčšie kúpele sú Ciechocinek a Inowroclaw pri Kujawe, k najstarším patria Cieplice Zdroj, známe už od r. 1281, v zahraničí sú známe aj kúpele Krynica, Zegiestow a Piwniczna.

Bohatá poľská história zanechala po sebe nádherné stredoveké mestá, ktoré s obľubou navštevujú zahraniční turisti. Varšavu pokladajú Poliaci za mesto pomerne mladé, pretože vzniklo „až“ v 13. stor. Počas druhej svetovej vojny bola väčšina Varšavy zničená. Jednou z najvýznamnejších pamätihodností je Kráľovský zámok, predtým gotický hrad kniežat zo 14. stor. Pôvodne renesančná budova s barokovými úpravami slúžila ako sídlo poľského prezidenta. Koncom 2. svetovej vojny ho Nemci úplne zničili. Dnes tu stojí presná kópia pôvodného zámku. Podobný osud mala aj väčšina pamiatok Starého mesta. Krásny je barokový Palác Rzeczypospolitej, kde je mnoho cenných výtlačkov národnej knižnice. Lazienky sú parkovým areálom so zámkom, prezývaným aj Palác na vode.

Krakov sa zapísal do histórie nielen ako kráľovské mesto, ale aj ako mesto prvej poľskej univerzity a mesto, kde vytlačili prvú poľskú knihu. Jeho staré centrum je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Dominantou je pôvodne gotický hrad Wavel, bývalá kráľovská rezidencia. Centrom starého mesta je hlavné námestie, v strede s budovou zo 14. stor., kde pôvodne sídlili obchodníci so súknom. Významnými pamiatkami sú aj budova Jagelonskej univerzity, Mariánsky kostol zo 14. stor. s dvomi vežami (vyššia má 81 m) a stará židovská štvrť s múzeom.

Toruň na rieke Visle vznikla v 13. stor. zlúčením kupeckého Starého mesta a remeselníckeho Nového mesta. Historické centrum obklopujú zvyšky mestských hradieb zo 14. až 15. stor. s baštami a strieľňami. Pred radnicou zo 14. stor. je pomník najslávnejšieho rodáka Mikuláša Kopernika. Jeho rodný gotický dom je pri Biskupskom paláci z konca 17. storočia.

Poznaň na rieke Varta bola v minulosti niekoľko ráz sídlom poľských kráľov a neskôr biskupov. Mestu dominuje zámok – bývalé sídlo veľkopoľských kniežat. Pod ním je celý rad významných cirkevných budov, o. i. aj františkánsky kostol a gotické budovy kostola a kláštora dominikánok. Za zaujímavými jezuitskými budovami iba kúsok od Starého námestia je Chopinov park s pomníkom.

Na mieste prístavného mesta Gdansk stál v 10. stor. slovanský strážny hrad. Osada naokolo sa rozrástla na mesto, z ktorého sa stal jeden z najväčších svetových prístavov. Počas druhej svetovej vojny mesto Nemci spolovice zničili. Dnešné historické Staré mesto obklopujú zvyšky obranných hradieb zo 14. až 15. stor. Takmer všetky významné historické pamiatky sú pozdĺž Kráľovskej cesty vedúcej Dlhou ulicou a Dlhým trhom. Mariánsky kostol zo 14. až 15. stor. je najväčšou sakrálnou stavbou v Poľsku.

Ako cestovať: www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk

Autom: Z Bratislavy cez Žilinu, hraničným priechodom Chyžné a Krakov do Varšavy (vzdialenosť 641 km, čas jazdy 9 a pol hod.) Z Košíc cez priechod Dukelský priesmyk, Krosno, Rzesów, Radom do Varšavy (vzdielanosť 908 km, čas jazdy cca 15 hod.)
Autobusom: Z Bratislavy ani z iných miest do Varšavy nie sú spoje, po niektoré dni sú však z viacerých severoslovenských miest spojenia do Krakova a viacerých poľských miest za hranicou so SR, najmä na nákupnú turistiku. www.cp.sk.
Vlakom: Z Bratislavy denne do Varšavy (vzdialenosť 684 km, čas jazdy cca 7,5 hod.) Z Košíc do Krakova s prestupom do Varšavy (vzdialenosť 639 km, čas jazdy cca 9,5 hod.), z Banskej Bystrice a Žiliny s prestupom v Ostrave. Pri ceste zo Slovenska je výhodné kúpiť si spiatočný lístok, na ktorý sa vzťahuje špeciálna medzištátna tarifa. www.zsr.sk alebo www.cp.sk
Letecky: denne z Bratislavy nízkotarifným dopravcom SkyEurope Airlines, (čas letu 75 min.) a z Košíc. Denne z Varšavy lietadlami Austrian Airlines a LOT Polish Airlines. www.gotravel.sk Z Viedne sú denne aj lety do Krakova (Austrian Airlines a LOT) a do Poznane (Austrian Airlines).

Bezpečnost. riziká:
Časté sú krádeže áut, najmä nemeckej výroby (Audi, BMW, Mercedes-Benz) a škodoviek. Bežné je aj vykrádanie áut, kradnú sa najmä autorádiá. Preto sa odporúča parkovať iba na strážených parkoviskách a nezastavovať na odľahlých miestach. Množia sa totiž aj prípady zastavovania áut pod rozličnými zámienkami, keď vytipované auto zastane, prepadnú ho. Je dobré sa za jazdy v aute zamknúť a nemať na sedadle cenné veci, lebo zlodeji ich môžu ukradnúť aj tak, že otvoria dvere auta stojaceho na križovatke a ukradnú kufrík, kabelku, mobil či fotoaparát. Krádeže osobných vecí sú časté aj vo vlakoch. Treba sa vyvarovať aj noseniu cenných šperkov na miestach väčšej koncentrácie ľudí. Zlodeji sa nevyhýbajú ani fyzickému násiliu. Treba rátať s nezáujmom okoloidúcich a laxnosťou polície. Pri spisovaní protokolu na polícii treba trvať na zápise presných údajov a prítomnosti tlmočníka. Pri problémoch si treba vyžiadať kontakt s konzulárnym oddelením či veľvyslanectvom.

Polícia SR upozorňuje občanov cestujúcich do Poľska, aby boli opatrní pri výmene peňazí na uliciach od náhodných osôb. Takýto prípad, až so 600-tisícovou škodou, sa stal v poľskom Zakopanom, kde si chcel Slovák vymeniť valuty. Obeťami sa stávajú hlavne cudzinci, ktorí sa ulakomia často na nereálne výhodný kurz. Pri prepočítavaní peňazí páchateľ za pomoci spoločníka spôsobí zmätok, napríklad upozornením o fiktívnom príchode polície a ujde aj s peniazmi, prípadne po prepočítaní čiastky nahradí zväzok bankoviek inými s nižšou hodnotou.

Doprava:
Cesty a autostrády: Cestná sieť je hustá, má však rozdielnu kvalitu, na povrchu ciest sú často vyjazdené nebezpečne hlboké koľaje. Autostrád je pomerne málo, v západnej časti boli niektoré úseky postavené ešte za nemeckej okupácie. V obciach a mestách je maximálna rýchlosť 50 km/h, mimo obcí 90 km/h, na diaľnici 120 km/h. Diaľničný poplatok sa vyberá iba na úseku Krakov-Katowice. Bezpečnostné pásy a výstražný trojuholník sú povinné. Električky majú prednosť v jazde. Deti sa smú prevážať iba v autosedačkách. Od 1. októbra do 1. apríla musia mať všetky vozidlá aj počas dňa rozsvietené tlmené svetlá. Niektoré dopravné predpisy sú odlišné od slovenských. Čerpacích staníc pohonných hmôt je menej než v SR. Poľskí vodiči sú veľmi nedisciplinovaní a bežne ignorujú dopravné predpisy.
Autobusová doprava: Národná autobusová spoločnosť (PKS) má rozsiahlu sieť liniek. Od r. 1994 funguje aj súkromná spoločnosť Polski Express a rozbiehajú sa aj ďalšie firmy. Zastávky bývajú zvyčajne neďaleko železničných staníc v centrách miest. Cestovné je porovnateľné s vlakmi, u súkromných spoločností aj nižšie.
Železnice: Poľské štátne železnice PKP majú hustú sieť, vrátane relatívne lacných (ale v prepočte o niečo drahších než ŽSR) a efektívnych spojov IncterCity, linky z Varšavy do Berlína, Kolína, Viedne, Budapešti a Prahy a priame vozne do ďalších zahraničných miest. Úsek Krakov-Varšava 292 km) prejde expres za 2 a pol hod. Mladým ľuďom do 26 r. ponúkajú PKP veľa dobrých zliav.
Letecká doprava: Varšava má denné spojenie s najdôležitejšími európskymi mestami, New Yorkom a ďalšími v USA a v Kanade, i linky na Blízky východ a do severnej Afriky. Hlavným dopravcom je LOT Polish Airlines, na regionálnych vnútropoľských linkách medzi 10 mestami lieta dcéra LOT-u EuroLOT. Novou poľskou nízkotarifnou spoločnosťou je Centralwings, vo Varšave a Krakove má základne pre lety do krajín EÚ aj slovenský SkyEurope Airlines a vo Wroclavi maďarský Wizzair. Do Varšavy lietajú aj najvýznamnejšie európske aerolínie.
Námorná doprava: Trajekty premávajú z Poľska do Švédska, Dánska a Fínska. Dôležitým poľským dopravcom sú Polferries www.polferries.com.pl.

Internet: (.pl)
Národná turistická organizácia, informácie o Poľsku: www.nto-poland.gov.pl
Kultúra v Poľsku a národné dedičstvo, na stránke ministerstva kultúry: www.mkis.gov.pl

Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno), O2 (áno)

Do kufra:
sprievodcovia: Ikar.sk, Jota.cz, Baset.cz, Freytagberndt.sk, Lonelyplanet.com, Roughguides.com, Marcopolo.de

Prečítajte si aktuálne správy z Poľska na Bleskovky.sk