Aj keď bola vydatá, šialene sa zaľúbila do nového kolegu! Lenže jemu šlo len o JEDNO! Šok, slzy

Keď riaditeľka na poradu doviedla nového učiteľa, nečakala som, ako mi to zmení život. Bol asi štyridsiatnik a naše oči sa stretli ešte v ten deň. Zahľadel sa na mňa dlhšie a ja som pocítila ten dávno zabudnutý pocit chvenia v žalúdku.

Juraj robil všetko pre to, aby bol so mnou čo najčastejšie. Raz mi uvaril kávu, potom mi požičal knihu... Pozornosti nemali konca-kraja. Moje srdce zo dňa na deň mäklo. Nevedela som sa nasýtiť nádherného pocitu, ktorý ma zobúdzal každý deň. Tešila som sa do práce ako nikdy.

Musela som si priznať, že som sa zamilovala a zabudla na to, že mám doma manžela, dve deti a štyridsaťpäť rokov. Vznášala som sa ako vo sne. Jedného dňa sa sladké úsmevy, nežné lichôtky a platonické snenie zmenili na reálnejšiu príchuť hriechu. Piataci mali ísť na dvojdňovú exkurziu. A Juraj nás dvoch prihlásil ako dozor.

Využili sme situáciu a po dlhom čase čakania prežili to, po čom sme obidvaja túžili. Po návrate sa blížil koniec školského roka. Keď som si predstavila, že ho neuvidím dva mesiace, prepadla ma silná depresia.

Dva mesiace sa ťahali nekonečne dlho. Pobehovala som medzi záhradou a mobilom a zamýšľala sa, prečo mi nezavolá, nepošle SMS, prečo to musím byť len ja, ktorá dáva najavo, že mi je smutno. Nečakala som od vzťahu s Jurajom veľa, ale túžila som aspoň po nežnom slove, pozornosti. Juraj bol ako stratená droga, o ktorú som chcela bojovať, ale nevedela som, akými zbraňami mám ten boj uskutočniť.

Začal sa ďalší školský rok. S búchajúcim srdcom v hrudi som otvorila dvere na zborovni. Zahliadla som ho pri okne v rozhovore s kolegyňami. Najradšej by som sa mu bola vrhla do náručia. Keď prišiel ku mne, viedol len neutrálny rozhovor, akoby sme boli iba kolegovia.

Odvtedy som sa nevedela na nič sústrediť. No nemala som odvahu sa priamo opýtať, prečo vlastne odo mňa bočí.

Jedného dňa kolegyňa oslavovala päťdesiatku. Keď mal každý vypité, plno smiechu a zábavy, Juraj si prisadol ku mne. Cítila som, že ten oheň, ktorý ma povznášal, už nehorí a pohľad na neho ma nepripravuje o rozum. Chcela som poznať odpoveď už len na jedinú otázku: „Prečo si ma bez vysvetlenia prestal všímať?“

Zábava pokračovala a Juraj rozveseľoval všetkých navôkol. Keď som začula, ako hovorí, že môj muž mu pomohol vybaviť perfektný pozemok na stavbu chatky za symbolickú cenu.

Skoro som prestala dýchať. Až teraz som si spomenula, ako ma v začiatkoch nášho vzťahu prosil, či by som sa neprihovorila u muža, ktorý mal tieto záležitosti na starosti na mestskom úrade. Samozrejme, že áno. A on vďaka nemu ušetril najmenej desaťtisíc eur.

Tak je to teda! Iba ma hnusne zneužil. Potreboval pozemok a nie mňa. Keď ho získal, už sa asi nevládal pretvarovať.

Nikdy som mu neodpustila, že mi ponúkol ilúziu lásky, ktorej som uverila, a nakoniec som pocítila aj najväčšie sklamanie v živote.