Prvé manželstvo nevyšlo, druhé jej okrem lásky prinieslo aj psa! Zaplačete pri jeho odchode...

Moja sestra Adriána študovala v zahraničí, kde sa spoznala so sympatickým mužom z Francúzka. V škole prežívali krásne obdobie, boli zamilovaní až po uši.

Gilbert po skončení školy požiadal Adriánu o ruku. Tá prežívala najväčšiu radosť vo svojom živote.

Adriána teda po škole odišla do Paríža. Na deti čakali dosť dlho, rozmýšľali aj o adopcii, keď tu nečakane sestra otehotnela a po roku znova.

S Gilbertom nebol život ako prechádzka ružovou záhradou. Rád si vypil, stále mal nejaké pracovné stretnutia, doma ho máločo zaujímalo, sestre s ničím nepomáhal. Keď v noci došiel, bol často opitý a robil cirkus, hádal sa a deti trpeli.

Adriána už nevládala a nechcela s ním žiť. Keď raz šiel na trojdňovú služobnú cestu, zbalila sebe aj deťom najpotrebnejšie veci a doslova od neho utiekla.

Vrátila sa domov, bývala u našej babky. Ale časom si to rozmyslela, že pôjde bývať do Česka, kde žil aj náš otec. Našla si prácu v škole, kúpila si byt a starala sa o všetko sama.

Po čase si všimla, že má o ňu záujem jeden učiteľ. Bol to krásavec a tesne pred prázdninami ju pozval na kávu. Adriána neváhala a ponuku prijala. Povedala si, že aj tak nemá čo stratiť. Ivan ju hneď zaujal, bol vtipný, vzdelaný a vdovec.

Mal dcérku Sašu, ktorá bola slobodná matka. Mala šesťročného syna Dušana. Dcéra bývala sama so synom, ale čoskoro si všetci k sebe našli cestu a začali tráviť spoločne voľné chvíle.

Boli na niekoľkých dovolenkách pri mori, Adriána to mala všetko precestované. Bola dobrou sprievodkyňou. Ivan žasol, doposiaľ chodil jedine do Chorvátska. A keďže Ivanov vnuk Dušan mal malého psíka Kesku, ktorého všetci zbožňovali, brávali ho všade so sebou.

Jedného dňa, keď ráno vstali, psík mal nafúknuté celé bruško. Utekali rýchle k veterinárovi, ktorý zistil, že má nádor. Psíka operovali a malý Dušan to celé preplakal, tak veľmi sa o neho bál. Ale keďže sa o sučku všetci príkladne starali, Keska sa zotavila a všetci si vydýchli. No, žiaľ, iba načas.

Ani nie po polroku psík z ničoho nič nevládal stáť na nohách. Dostal mŕtvicu. Za ňou hneď ďalšiu. Veterinár im s ľútosťou odporučil Kesku navždy uspať... Nemala už šancu vyliečiť sa.

Všetci sa s ňou s plačom lúčili, bolo to nečakané a veľmi ťažké. Opustil ich dlhoročný člen rodiny. Kesku pochovali a Dušanko to prežíval najťažšie, lebo mu psík robil spoločnosť od jedného roka, prakticky celý jeho život. Bol to jeho maznáčik a spoločník.

Aj my sme vedeli, čo znamená prísť o psíka. Doma sme mali Ajku, ktorej sa časom narodili dve šteniatka. Keď ich Dušanko videl, veľmi sa mu zapáčili. Samozrejme, jedno sme mu dali.

A tak si táto rodinka ďalšie práz­dniny užívala už s novou spoločníčkou Elou.

Napíšte nám na mail novycasprezeny@novycasprezeny.sk a nezabudnite heslo: Nikdy by mi nenapadlo... My vás za príbeh odmeníme pekným darčekom!