Bola ochotná urobiť hocičo: Zuzana túto úlohu jednoducho MUSELA ZÍSKAŤ: To však nevedela, že...

V divadle som žila. Každý deň skúšky, pot, slzy a vášeň pre umenie. A teraz, keď sa uvoľnila hlavná rola, vedela som, že musím spraviť čokoľvek, aby som ju dostala. Lenže môj talent nestačil.

Karol, režisér, sa na mňa díval inak ako na ostatné herečky. Jeho pohľad nebol profesionálny, bol zvláštny. Miestami až slizký. Behal mráz po chrbte. „Niekedy nestačí len talent. Ukáž mi ako veľmi túžiš po tej úlohe,“ povedal jedného večera, keď sme zostali v divadle sami.

Rozumela som mu.

A tak som zavrela dvere, zamkla ich a pomaly prešla k nemu.

Stál pri režisérskej stoličke, pohľad upretý na mňa. V miestnosti bolo ticho, cítila som len jeho dych, svoje vlastné srdce bijúce ako šialené. „Si si istá, že to chceš?“ spýtal sa, ale v jeho hlase nebola otázka.

Chytila som ho za kravatu a pritiahla si ho k sebe. Ak to mám spraviť, urobím to po svojom. Pritlačila som sa na neho, moje pery sa letmo dotkli jeho krku, jemne som zahryzla. Cítila som, ako začal rýchlejšie dýchať. „Vezmi si ma tu a teraz,“ šepkala som.

Karol ma bez slova zdrapil za pás a pritlačil o divadelnú rekvizitu – veľký, starý mahagónový stôl. „Tak sa predveď,“ zavrčal mi do ucha a jeho ruky ma začali skúmať bez akéhokoľvek váhania. Strhol zo mňa blúzku, prsty mi prešli po odhalených prsiach, zatiaľ čo jeho pery si razili cestu po mojom krku. Jeho dotyky boli tvrdé, nekompromisné.

Keď mi roztiahol nohy, ucítila som jeho horúci dych na stehnách. Bozkával, lízal, ochutnával ma ako najlepší kus mäsa, ktorý mu bol predložený na podnose. Vzdychla som. Moje telo sa poddávalo jeho rytmu.

Keď do mňa vnikol, bolo to prudké, divoké, nebol v tom žiadny cit, iba číra vášeň. Ruky mi zaplietol do vlasov, druhou ma držal za bok, pohyboval sa vo mne tak, že mi telo horelo.

„Chceš tú rolu, však?“ zamrmlal, keď jeho prsty vkĺzli medzi moje nohy a začal sa so mnou ešte viac hrať. „Áno… áno…“ stonala som, a vedela, že nie len pre tú rolu. Páčilo sa mi to.

V miestnosti sa ozývali len naše dychy, zvuk narážajúcich tiel, moje výkriky zmiešané s jeho. Cítila som, ako jeho telo tvrdne, ako sa blíži k vrcholu. V poslednom prudkom pohybe to dal zo seba von a vzápätí ma pustil.

„Teraz už patrí tebe,“ povedal s úsmevom a vyčerpaný.

A ja som mu verila.