Keď sa jej vrátil do života, bola opäť šťastná! Ale PREČO odišiel keď mali taký skvelý vzťah?

Myslela som si, že som našla svojho najlepšieho priateľa a že nás nič a nikto nerozdelí. Veľmi sme si počas vysokej školy rozumeli. Mali sme rovnaký humor, bavili nás podobné filmy a knihy, a tak sme sa vždy mohli dlhé hodiny rozprávať na schodoch vysokoškolského internátu. Keď som sa hádala so svojím vtedajším frajerom, vedela som, že mu môžem zavolať aj po polnoci a on za mnou príde a poskytne mi rameno. Keď som mala stresy zo školy či akékoľvek iné problémy, vždy stál pri mne. To isté som sa snažila dať ja jemu. Radila som mu pri vzťahoch s dievčatami, dohadovala mu rande s mojimi spolužiačkami. Najradšej sme však voľný čas trávili spolu. Nikdy sme nič jeden na druhého neskúsili, proste to medzi nami v tomto zmysle neiskrilo.

Po vysokej škole sme si našli prácu každý v inom meste. Spočiatku sme sa aj stretávali, potom si aspoň telefonovali, no oboch nás dospelácky život natoľko pohltil, že neostal čas ani na správy. Dva roky sme sa vôbec nevideli, až pred rokom sme sa náhodou stretli na rovnakom školení a bolo to! Akoby sme pokračovali tam, kde sme skončili, hoci starší a troška zrelší, ale stále tí istí najlepší kamaráti. Prebrali sme jeho nešťastné vzťahy i zrušenie mojich zásnub. Začali sme si opäť písať a stretávať sa. Cítim, akoby sa mi do života vrátila moja najlepšia kamoška a som opäť šťastná. Nie je mojím partnerom, takže mi nevyčíta také veci ako môj bývalý snúbenec a to funguje i naopak. Hovoríme si všetko a tým myslím naozaj všetko. Je mojím spovedníkom i spriaznenou dušou.