Konečne ste našli toho pravého, ale zrazu vyrukoval s tým, že... ACH! Ako TOTO prežiť, dámy?

Našli ste ho. Správneho chlapa, s ktorým si viete predstaviť budúcnosť. Súčasťou tohto „balíka“ je však malé dieťa. Rozkošná copatá princezná či malý hyperaktívny futbalista. A vy sa tak chtiac-nechtiac stávate macochou. Najmä vtedy, ak to s ním myslíte vážne. Ak ste už sama mamou, možno bude pre vás jednoduchšie zblížiť sa s potenciálnou nevlastnou dcérou či so synom. V prípade, že vlastné deti nemáte, je prirodzené, že máte obavy. Ako si nájsť cestu k dieťaťu partnera, aby vás nevnímalo ako tetu, ktorá mu chce ukradnúť ocka?

Nepôjde to lusknutím prstov

V prvom rade si treba uvedomiť, že pre dieťa ste nová osoba v živote. V podstate tak trochu okupujete miesto jeho mamičky. Nikdy – a to si zapamätajte – ju nemôžete nahradiť. Nech je matka akákoľvek, pre dieťa bude stále tou najdôležitejšou osobou na svete. Možno vám partner o nej povedal negatívne veci, no rozhodne o nej nehovorte v zlom pred dieťaťom. Tým si cestu k nemu skôr zatarasíte, než vytvoríte. Pamätajte, že vy stále zastávate len rolu macochy či – ako sa to dnes prívetivejšie nazýva – máte „bonus“ mamy.

Čo je vašou úlohou?

Keď vzťah s partnerom myslíte naozaj vážne a prišlo už aj k predstaveniu vás a dieťaťa, mali by ste si jasne určiť, akú úlohu zohráte v tomto kolotoči. Čo sa od vás vyžaduje a očakáva voči dieťaťu. Porozprávajte sa s partnerom o tom, aké sú vaše predstavy o vzťahu vás a jeho detí. Ako sa o deti starať? Koľko času im venovať? Čoho sa pri nich vyvarovať? Vy ich totiž ešte nepoznáte a váš partner už má zabehnutý systém výchovy a vie, čo od svojich ratolestí môže čakať. Preto by vás mal na to pripraviť. Dôležité je aj dohodnúť si, ako vás majú deti oslovovať. Rozhodne ich však netlačte do oslovenia mama. V prípade, že sú deti už staršie, začleňte ich do takejto komunikácie, nech aj ony samy povedia, ako si predstavujú spolunažívanie s macochou. Vopred však upozorňujeme, že takáto debata s deťmi nemusí byť práve najjednoduchšia.

Spýtali sme sa odborníčky

Mgr. Ada Becker, psychologička

Ako si nájsť správnu cestu k partnerovmu dieťaťu?

Dôležité je uvedomiť si, že dieťa to má v novej situácii s macochou najťažšie. Je vystavené novým silným emóciám, keď si uvedomuje definitívnosť rozpadu vzťahu mamy s otcom a nemožnosť návratu do pôvodného stavu. Otcova partnerka predstavuje začiatok veľkých zmien v jeho živote. Jeho duševné rozpoloženie závisí od toho, ako má rozvod rodičov vysvetlený, spracovaný, ako rozchod prebiehal, ako s dieťaťom v priebehu procesu komunikovali a ako sa k sebe rodičia navzájom správali. Na spracovanie všetkých podnetov potrebuje čas. Vytvorenie dôvery vo vzťahu s macochou si vyžaduje chápavý priestor a obrnenie trpezlivosťou, otvorenosťou a porozumením. Prijatie partnerových detí je prejavom lásky a úcty vo vzťahu.

Čo robiť v prípade, keď má dieťa odmietavý postoja nechce spolupracovať?

Pochopenie, trpezlivosť, prijatie novej situácie určite pomôžu. Nezabudnite na spoločný rozhovor. Napríklad: Rozumiem tomu, že ma ešte nepoznáš a možno sa na mňa hneváš. Chápem, že si si svoje detstvo takto nepredstavoval/-a. Viem, že najlepšia verzia pre teba by bola, keby ocko s mamou zostali spolu. Neboli však spolu šťastní. Ich vzťah sa už nedal opraviť. S tvojím otcom sme spolu šťastní a budeme veľmi radi, keď náš vzťah budeš rešpektovať. Chápem, že to nemusí byť hneď, a viem, že to nie je pre teba jednoduché. Máš času, koľko len potrebuješ. Tvoj otec ťa nikdy neprestane mať rád, aj keď býva inde. Si u nás vždy vítaný/-á. 

Rady pre macochu, ktoré sa môžu zísť:

➤ Prijímajte odmietanie dieťaťa, ak tému rozvodu ešte nemá spracovanú, môže cítiť hnev a smútok.

➤ Ukážte mu, že ako nová partnerka nie ste konkurencia, ale zdroj nového šťastia v živote otca.

➤ Vytvorte dieťaťu v spoločnej domácnosti vlastný priestor, svoje súkromie.

➤ Prejavte prijatie a rešpektovanie dieťaťa vo svojej domácnosti. Patria k tomu aj rozhovory o nových pravidlách, ktorým sa dieťa, samozrejme, musí prispôsobiť a rešpektovať otcovu voľbu žiť s inou ženou.

➤ Vzťah s vami sa začína budovať od prvého momentu spoločného stretnutia, keď je dôležitá prirodzenosť. Deti pretvárku a neúprimnosť hneď odhalia, preto by prvé stretnutie nemalo byť umelé, nastajlované s novým oblečením a účesom od kaderníčky. Deti uprednostňujú úprimnosť, otvorenosť, ľudskosť, neoficiálnosť.

➤ Ak je pre vás ťažké partnerove deti prijímať, doprajte si odstup a čas na spracovanie novej situácie. Deti totiž vaše neprijatie alebo negatívne emócie rýchlo vycítia a môžu na to aj negatívne reagovať.

➤ Nestavajte sa do roly vychovávateľky, ale výchovu prenechajte partnerovi, hovorte s ním o všetkom otvorene. Hneď od začiatku si nastavte pravidlá – venujte sa témam financovania, darom, času, povinnostiam a právam v domácnosti, výchovným právomociam a celkovej predstave spoločného fungovania.

Tomuto sa radšej vyhnite

Nielen pre vás je táto situácia nová, ale aj pre dieťa. Ak máte aj vy vlastných potomkov, potom toto zažívajú aj ony a váš partner. Nehovoriac o tom, že deti si musia zvyknúť nielen na nového „rodiča“, ale aj na nových súrodencov. Ak si chcete vybudovať  pevný vzťah s partnerovým dieťaťom, mali by ste sa určitému správaniu rozhodne vyhnúť. „Nenúťte dieťa oslovovať vás mama, nežiadajte vykanie, ktoré automaticky vytvára priepasť vo vzťahu. V žiadnom prípade nezakazujte stretávanie detí s vlastným rodičom. Pred deťmi nepoukazujte na dôležitosť a privilegovanie ďalšieho spoločného dieťa. Nevytvárajte medzi deťmi konkurenčné pro­stredie, práve naopak – preferujte spoluprácu a priateľstvo.

Výchovu nevlastného dieťaťa prenechajte partnerovi, najmä príkazy, zákazy a direktívny tón hlasu. Nehádajte sa pre výchovné pravidlá s partnerom. Rozprávajte sa o tom vždy mimo detí. Neporovnávajte deti partnera s vlastnými a nerobte v reakciách a správaní rozdiely. Nebráňte otcovi tráviť čas len s vlastnými deťmi. Ideálna verzia je dobre vychádzať s biologickou matkou dieťaťa,“ odporúča Ada Becker, ktorá vo svojej knihe Rozhovory v tichu ponúka návody, ako si s rozvodom poradiť, aby to rodičov a deti bolelo čo najmenej.