POMILOVALA sa s bohatým MUŽOM a ten ju urazil NESLUŠNÝM návrhom… Ako sa nakoniec rozhodla? UFF!

Ja a moja fiatka sme boli zohraná dvojka. Milovala som ju ako všetko talianske. Aj keď sa mnohí chytali za hlavu, že vyhadzujem peniaze za smiešne retro autíčko, ja som vedela, že si budeme rozumieť. Teraz malo už viac ako 10 rokov a otec do mňa stále hustil, kedy si konečne kúpim nové auto. Bolo však moje prvé, naučila som sa na ňom jazdiť a raz mi skutočne zachránilo život, keď ma skoro nabral kamión. Tak som si povedala, že sa ho nezrieknem, kým vydýchnu jeho motorové pľúca.

V ten deň som sa vracala zo svojho obľúbeného wellness na juhu Slovenska. Po nepeknom rozchode a niekoľkých mesiacoch v domácej bubline som si zaslúžila trochu rozmaznávania. Uháňala som na fiatke domov, keď sa zrazu rozpršalo. Stierače nestíhali a viditeľnosť bola naozaj mizerná. Akoby to nestačilo, auto začalo tancovať na ceste, stratila som nad ním kontrolu. Zrejme pri mne stáli všetci svätí, pretože v protismere ani za mnou nešlo žiadne vozidlo. Dokelu, mám defekt, čo teraz? Ešte nikdy som nemenila koleso na aute a od domova ma delilo dobrých 80 kilometrov. Otcovi som sa hanbila zavolať, rovnako aj svojmu ex, hneď by boli totiž „na koni“. Skúsim nahodiť rezervu podľa návodu na youtube. Obliekla som si reflexnú vestu a rozložila výstražný trojuholník. To som už bola premočená do nitky a keď som začala nešikovne manipulovať s kolesom, bolo mi jasné, že budem musieť volať pomoc.

Odrazu pri mne zastalo luxusné auto, otvorilo sa okienko a elegantný muž v obleku sa ma spýtal, či mi môže nejako pomôcť. „No ty sa budeš určite montovať s mojou pneumatikou,“ pomyslela som si. Vysvetlila som mu, že mám defekt a neviem si vymeniť pneumatiku, ale že si zavolám pomoc, nech si nerobí starosti. Na moje prekvapenie odparkoval auto pri krajnici, zapol blikačky a tak, ako bol, v drahej košeli, sa pustil do výmeny kolesa. Bola mi zima, po vlasoch a tvári mi stekala voda a od vďačnosti a úľavy som mala oči plné sĺz. „Ste celá premočená, takto nemôžete ísť domov. Poďte za mnou, bývam neďaleko, uvarím vám čaj a veci vám hodím do sušičky.“ Neviem prečo, ale nasledovala som ho krotká ako baránok. Až v aute mi došlo, čo sa deje – veď ma môže znásilniť, zabiť a ja zmiznem bez stopy. Možno ma už vtedy vzrušovala tá zmes rizika a tajomnosti, ktorá vyžarovala z neznámeho.

Zastali sme pred veľkou kovanou elektrickou bránou, vošli dnu a zaparkovali na konci dláždenej príjazdovej cesty. Keď sme vošli do vstupnej haly, v obrovskom zrkadle som uvidela malý zmoknutý prízrak. Musí to byť správny muž, keď pomohol takému premočenému chúďatku. Dal mi veľkú voňavú osušku, svoju košeľu aj trenky! Sedeli sme v kreslách pred kozubom a popíjali horúci čaj. Cítila som sa príjemne, akoby ma niekto zabalil do veľkej teplej deky. Spýtala som sa, kde má pani domu. „Pani domu už nie je.“ Povedal to tak tupo a neutrálne, že som už ďalej nevyzvedala a zabudla som aj na tykanie, ktoré som mu chcela navrhnúť. Bola som však zvedavá, prečo sa mi rozhodol pomôcť.

„Mohol by som povedať, že ste vyzerali roztomilo, ako ste tam pobehovali v tých mokrých šatočkách. Ale bolo to kvôli nej. V tom daždi ste mi ju pripomenuli. Zostaňte, prosím, na noc. Dva roky som o tom nedokázal rozprávať.“ Začalo sa stmievať a on potreboval čas, aby uvoľnil emócie a rozpovedal mi svoj príbeh. Netlačila som naňho. Bola v treťom mesiaci, keď jej zistili zhubný nádor. Dieťaťa sa musela vzdať v prospech liečby. Robil všetko, čo mohol, ale nepomohli ani špecialisti v zahraničí. Zákerné ochorenie mu ju vzalo, nemala ani tridsať.

Naklonila som sa k nemu a pocítila jeho zúfalú túžbu. Začali sme sa bozkávať ako v tranze. Sadla som si na neho obkročmo, začal mi rozopínať príliš veľkú košeľu. Dlaňami mi prechádzal po prsiach a krku, jeho ruka skĺzla po chrbte až k zadku. Už dlho som nepocítila také vzrušenie. Ten muž mi voňal a jeho priznanie vo mne vzbudilo nielen súcit a hlboké pochopenie, ale vytvorilo medzi nami aj akési intímne puto. S roztrasenými nohami som vstala, z bokov mi stiahol trenky. Uložili sme sa na mäkkú posteľ. Hladil ma po celom tele, prstami akoby mimovoľne prešiel po najcitlivejšom mieste v mojom rozkroku a ja som sa priam kúpala v slasti. Jeho dotyky ma vzrušovali, telo sa mi dokonale uvoľnilo. Keď do mňa pomaličky vnikol, vedela som, že toto bude skutočne pôžitkársky sex. Milovanie sme si vychutnávali po dúškoch, nikam sme sa neponáhľali. Krotila som svoju vášeň a prispôsobila som sa jeho rytmu, až kým nebolo kam uniknúť, úplne nás pohltila rozkoš z blížiaceho sa vyvrcholenia. Bolo to nádherné a dlho sme vedľa seba oddychovali v objatí.

Rátala som s tým, že sa už neuvidíme. Nemohla som len tak zrazu vyplniť prázdno v jeho srdci. Preto ma jeho „neslušný návrh“ pri raňajkách doslova šokoval. Želal si, aby sme sa raz za týždeň stretávali kvôli sexu. Na normálny vzťah sa vo svojom rozpoložení necítil, ale vraj nebudem ľutovať, čo sa týka financií. Veľmi ma to urazilo. Zdvihla som sa a odišla s odhodlaním, že ho už nikdy nechcem vidieť. Stálo ho to presne 365 dní a tucet ruží, ktoré mi vždy v rovnaký deň nechával spolu s odkazom za stieračom auta. Jeho zatrpknutosť sa pomaly rozpúšťala spolu s mojimi štipľavými odkazmi. Nakoniec som ho vzala na milosť, bolo by to bláznovstvo prísť o takého dobrého, láskavého a milujúceho muža.