Na porazenie! Mužské koníčky, z ktorých sa ideme zblázniť

On najviac zo všetkého miloval odtrepať sa do lesa a tam žiť bez vody, elektriny, driapať sa po skalách, stružlikať drievka. A neumývať sa. Chalúpka v lese bola dobrá zámienka, ako sa hygiene nevenovať. Ona bola jemná mestská žena, ktorá sa pre lásku k nemu snažila zmutovať do Heidi, dievčatka z hôr, ale nešlo to. Túry zbožňovala, celý deň vedela tráviť na hrebeňoch, skalách, v temných hvozdoch, ale potom sa tešila na sprchu a čistú posteľ! Najhoršie to bolo v zime a najťažšie sa umývali vlasy. V úsilí nejako to prežiť bez ujmy sa dala aspoň ostrihať. Nepomohlo.

Iná žena, hovorme jej Silvia, chodila s mužom, ktorý rád tancoval. Výborne si rozumeli, fantasticky sa vo všetkom dopĺňali, lenže ona bola basketbalistka a každý piatok, keď chcel on chodiť tancovať, mala ona najdlhší tréning. A tak chodievali každý zvlášť, ona do telocvične, on na diskotéky. Spočiatku to fungovalo skvelo. Oddýchli si od seba a mali sa o čom rozprávať. Obšírne jej líčil, čo celý večer robil, s kým sa stretol, čo malo ktoré dievča oblečené. S ničím sa netajil, rozprával jej, ako ho ktorá baba balila, a obaja sa na tom dobre zabávali. Až ho raz jedna šikovná tanečnica s pekným zadkom zbalila nadobro.

Príbeh dočasne zmutovanej Heidi aj basketbalistky Silvie nám ukazuje, ako ťažko sa ženám žije so záľubami svojho partnera, ktoré s ním prirodzene nezdieľajú. Tiež ukazuje, že v konečnom dôsledku je celkom jedno, či sa im zúfalo snažia prispôsobiť, alebo ich totálne ignorovať. Iste, dá sa povedať, že ten prvý bol len obyčajný humusák a ten druhý gigolo a že to nemá s koníčkami nič spoločné. Dá sa s tým súhlasiť a v princípe tade vedie aj cesta, ako sa môže žena vyrovnať s partnerovým hobby. Musí pochopiť príčiny a skutočné nástrahy ich vzťahu, pretože mužovo neznesiteľné hobby, to je vlastne len zástupný problém. Tak ako pochopila Heidi, že chalupárčenie je pekná záľuba, keby ju prevádzkoval iný, čistotnejší chlap.

Skôr ako sa budeme venovať partnerským problémom spôsobeným mužskými koníčkami, musíme si však povedať toto. Muž bez akéhokoľvek hobby je podozrivý a aj veľmi nezaujímavý. Čo je to za muža bez akéhokoľvek záujmu? Niečo nechutné tají alebo je fakt taký fádny a neschopný? Čo robí vo svojom voľnom čase? Čumí do bedne, browsuje detské porno alebo sa len opíja? To už nech radšej neumytý niečo stružliká v lese alebo vymydlený tancuje medzi lolitkami gangnam style!

Muži sú predsa už vo svojej podstate lovci, bojovníci, zberatelia, fanatici, „hobbysti“. Matematika, šach, komponovanie hudby, počítače a videohry, motorizmus, vysoké financie, filozofi a a zberateľstvo, to sú ich najobľúbenejšie ihriská, všade tam sú v masívnej prevahe nad ženami, tam presmerovávajú prebytok testosterónu a iných vyslovene mužských daností. A to je dobre, lebo keby to nerobili, mohlo by to dopadnúť zle nielen pre nich, pre samotný vzťah, ale aj pre svet. Napríklad o futbale psychológovia tvrdia, že je akousi náhradou vojnového konfliktu, kde hráči zástupne bojujú za všetkých svojich fanúšikov. Najmä v prvopočiatkoch vzťahu sa práve vďaka jeho hobby máme o čom bezpečne baviť a cez čo ho spoznávať.

To, či muž po večeroch hrá šach, chodí na futbal, buduje svaly v posilke, alebo mastí počítačové hry, veľa napovie o jeho povahe, schopnostiach a danostiach. Pre ženu je dôležité v týchto počiatočných fázach nič neprehnať, nejsť totálne proti svojmu naturelu a nasilu sa mu vo všetkom prispôsobovať, ale ani ho totálne neignorovať. Nerobiť zo seba ani Heidi, dievča z hôr, len preto, aby s ním trávila viac času, ale ani nepodceniť situáciu a nevyhýbať sa jeho záľube celkom ako Silvia.

V tomto texte ešte zaznie výraz zlatá stredná cesta a tu znie prvýkrát. Ak ste ešte len v prvej fáze vzťahu, nechajte si o jeho hobby podrobne rozprávať, prejavujte stredne teplý záujem a občas sa dajte zlákať na nejakú spoločnú aktivitu, aby ste dobre poznali prostredie, kam sa to vlastne utieka pred svetom, lebo možno časom sa tam bude utiekať aj pred vami. Dobrá znalosť podmienok v nepriateľskom území sa vám raz môže hodiť.

Čo sa na začiatku javí ako jeho prednosť, môže sa však ľahko začať zajedať. Čím je vzťah dlhší a bližší, tým častejšie žena začne na mužovo hobby hľadieť cez prsty. Najmä preto, že hobby žerie mužov čas a peniaze, pozornosť a vášeň, ktorú predtým investoval celú do nej. Nehovoriac o tom, keď ho prevádzkuje na úkor starostlivosti o spoločnú domácnosť a deti. To aktuálne zažíva učiteľka Alena. V detstve si zažila svoje s otcom poľovníkom, ktorého záľube bol podriadený nielen celý spoločný čas rodiny, ale dokonca aj jej obliekanie – v inej ako zeleno-hnedo-čierno-sivej kombinácii nevyšla na ulicu, ledva sa postavila na nohy, dostala prvé pumpky a klobúk, dodnes sa idúc v aute zdraví so srnkami pri diaľnici, ktoré nikto nevidí, len ona, lebo len ona vie, ako ich hľadať.

V ich panelákovej kuchyni bol večne smrad z vyvárania lebiek zvierat, ktoré otec preparoval, všade po stenách boli samé parohy, z parožia mali aj stoličky, aj otvárač na pivo. Alena sa ešte v puberte zariekla, že jej takto život žiaden muž ničiť nebude. Vždy si predstavovala, že bude mať peknú rodinku splavujúcu Hron a bicyklujúcu sa po Malých Karpatoch ako z nejakého starého československého filmu. Tak zúfalo hľadala nepoľovníka, až si našla absolútne nešportujúceho, nepijúceho introverta alergického na prírodu.

„Koníček môjho manžela ma nijako neotravuje, nesmrdí, nemusím sa doň zapájať ani o nič zakopávať. V garáži si lepí krajinky pre vláčiky. Vlastne som ho do toho ja sama dotlačila. Chodil z práce taký frustrovaný, že som mu povedala, nech si, preboha, nájde nejaké hobby. Našiel si a teraz ma vytáča, že sa potichu vytratí do garáže a po dlhých hodinách sa vráti s tým, že si bol len niečo prilepiť.“ Alena úprimne priznáva, že mu to vlastne závidí, ako dokáže totálne vypnúť z reality. A tiež, že ona nemá niekoho, kto by jej povedal, aby si našla hobby, a kto by za ňu ťahal pranie, varenie a výchovu syna. Nuž nikto to za ňu neurobí, iba jej muž a sama si to musí s ním vyrokovať.

Ak vás irituje partnerovo čudesné hobby, skúste v prvom rade prestať rozmýšľať v pojmoch buď/ alebo. Buď hobby, alebo rodina. Muži to tak nevidia. Oni sú jednoducho pri svojom hobby šťastní a prirodzene predpokladajú, že keď sú šťastní oni, sú šťastní všetci. V podstate sa riadia podobným heslom, akým by sa mali riadiť ženy – keď je šťastná matka, je šťastná celá rodina. Nemôžeme im zazlievať, že ženy si to nevedia samy natĺcť do hlavy, riadiť sa podľa toho a svojmu šťastiu obetovať teplé obedy, čisté košele a spôsobné dieťa. Prestaňte teda proti jeho hobby bojovať, prestaňte dúfať, že sa ho kvôli vám, rodine, úplne vzdá, a skúste ho akceptovať so všetkými zvláštnosťami, ktoré má.

Ak vás irituje najmä to, že partnerovo hobby vás okráda o čas, ktorý by ste mali tráviť spoločne, spočítajte si, či vám vaša naštvanosť, hádky a boj proti jeho záľube nezaberajú viac času ako samotná nenávidená činnosť. Zmierte sa s tým a hneď potom nájdite – už je to tu – zlatú strednú cestu. Najobvyklejší scenár, ako sa vyrovnať s partnerovým hobby, je kompromis. Ten funguje najlepšie vtedy, keď si vopred sama ujasníte, čo vlastne chcete dosiahnuť. Chcete tráviť viac času s partnerom? Chcete s ním chodiť častejšie von? Chcete, aby nerozťahoval svoje krámy po celom dome? Čím jasnejšie sformulujete, v čom spočíva váš problém s jeho koníčkom, tým ľahšie spolu nájdete kreatívne riešenie. Jeho hobby je tromf vo vašich rukách a on sa bude chcieť dohodnúť.

Vaším ďalším tromfom môže byť vaša ochota predsa len sa do partnerovho hobby zapojiť, v duchu starého hesla amerických politikov: čo nemôžete poraziť, s tým sa spojte. Dajte si načas a skúste prísť na to, v čom je pre neho jeho koníček taký príťažlivý. Možno sa stane aj pre vás. Ak nie, možno si v ňom nájdete svoj vlastný priestor. Namiesto priameho zapojenia sa do nejakého súťaženia, lepenia lietadielok či lezenia po skalách sa napríklad môžete podujať, že budete jeho činnosť či klub fotodokumentovať, robiť fanstránku na facebooku alebo zorganizujete benefičný večierok na podporu jeho činnosti. Vyberajte si jednoducho len hrozienka, to, čo vás baví robiť.

Niekedy je tým najväčším dôvodom, prečo žena neznáša mužovo hobby, to, že sama žiadne nemá. Alebo muža nechápe, ako môže tráviť toľko času bez nej a byť šťastný, alebo mu to dokonca závidí, ako spomínaná Alena. Keď už má on svoje sféry záujmu a vy žiadne nemáte, skúste ich predsa len nájsť a vymedziť si na ne čas. Naozaj sa nechcete naučiť nič nové, zapísať sa do nejakého kurzu? Nie je toto ten správny moment oprášiť svoj starý zoznam vecí, ktoré ste v živote chceli robiť?

V úvode spomínaná Heidi si napokon našla čistotnejšieho a znesiteľnejšieho partnera, s ktorým sa rozhodla žiť v dobrom i zlom. A našla si popri jeho košatých záujmoch a vášňach aj svoju novú záľubu v parfumoch, v rôznych neznámych nikových značkách, testuje ich, skúša, píše na ne recenzie. Keď má obdobie, že ju to celé takmer pohltí, jej muž útrpne čaká na obdobie útlmu, keď zas bude voňať svojou prirodzenou vôňou, a nie tisícorakými smradmi. Vie, že aj ona jemu pre zmenu strpí jeho posadnutosť nakupovať všakovaké lepiace pásky. Túto čudesnú vášeň s ním začal nadšene zdieľať ich syn, ktorý s ním rád z tých pások všetko možné vyrába. A to je ďalšia veľká, ak nie najväčšia, prednosť partnerovho hobby – možnosť aktívne tráviť čas so svojím potomkom.

Pritom ho naučí nielen množstvo pre život totálne neužitočných vedomostí a zručností, ale aj pre budúcnosť fatálne dôležité zaujatie pre niečo, schopnosť sa nadchnúť, vytrvať, dosahovať úspechy, zvládať neúspechy. Nie každé hobby je ako lepiace pásky, s ktorými sa môžu hrať aj pomerne malé deti, niekedy si treba trocha počkať. Novinárka Zuzana je napríklad absolútne nešportový typ, jej manžel je vášnivý kanoista. Ísť s ním splavovať nejakú rieku bolo absolútne nad jej sily. Našťastie sotva ich dcéra dorástla do polovičnej veľkosti pádla, začala chodiť na splavy s otcom ona a Zuzana si môže doma nerušene celé dni čítať. Vie, že dcéra nesedí za počítačom a má skvelý outdoorový program, a tiež vie, že jej manžel určite nepodľahne zvodom žiadnej rúčej kanoistky, lebo má so sebou malú žiarlivú tigricu.