Reňa spomína, že ako mladá nemala problém zoznamovať sa, no nebola ten typ, ktorý by vymetal vtedajšie diskotéky. „Spolužiačky zo strednej školy boli už vydaté a niektoré mali aj deti. No ja som bola čerstvá absolventka bez frajera, bývala som u rodičov a bola som šťastná, že som sa zamestnala. Ale mama mi stále podhadzovala slobodných synáčikov svojich známych a zalamovala rukami, že som stále slobodná. Liezla mi tým na nervy,“ spomína. Reňa mala rada svoj svet, milovala knihy a každú voľnú chvíľu čítala.

Z nudy čítala teletext

„Raz v zime som zostala na péenke. Maródovala som skoro mesiac. Veľa som čítala a nudila sa. Začala som čítať aj teletext. Od správ som prešla k fóru. Boli v ňom inzeráty rôzneho typu. Na niektorých som sa veľmi zabávala a nuda bola zrazu preč.“ Medzi inzerátmi našla jeden, ktorý ju zaujal. „Vo všetkých sa písalo: ,vysoký, svalnatý…‘ alebo ,hľadá blondínku s kyprými tvarmi‘. Jednoducho samé povrchnosti. No Paľo napísal svoje záujmy.“ Medzi prechádzkami v prírode a futbalom bola aktivita, ktorá mladej žene hneď udrela do očí: „… a rád čítam knihy.“ „Celú noc mi to vŕtalo v hlave. Nepísal, aký je ani ako by mala vyzerať jeho partnerka, ale napísal, čo má rád,“ usmieva sa Reňa s láskou v očiach. Rozhodla sa zavolať mu.

Kedysi bolo populárne sledovať aktuálne dianie na teletexte, bol to taký predchodca internetu.
Zdroj: shutterstock

Na prvé počutie

„Pamätám si, že som šla u nás v dedine až k obecnému úradu, kde bola jediná telefónna búdka. Nechcela som volať z domu. Bol rád, že sa ozvala žena, ktorá miluje knihy. Neskôr som mame prezradila, že som sa cez teletext s niekým zoznámila. Mama už vtedy počula svadobné zvony a bola šťastím bez seba. Sama mi ponúkla, nech mu volám z domu. Rozprávali sme sa aj hodiny o všetkom možnom, no najradšej o knihách.“ Mladí ľudia si aj dopisovali a po dvoch mesiacoch Renáte prišiel list s návrhom stretnúť sa.

Až po dvoch mesiacoch jej prišiel list s návrhom na stretnutie.
Zdroj: shutterstock

Na rande do cukrárne

„Bála som sa, že sa mu nebudem páčiť. Mohol si ma predstavovať úplne inak.“ No zvedavosť prekonala jej strach. „Stretnutie dopadlo dobre. Pozval ma do cukrárne,“ spomína si Reňa. „Vtedy som vedela, že je ten pravý. V listoch som mu písala, že milujem sladké, a tým, že si to pamätal, si ma získal.“ Reňa a Pali tvoria párik už dvadsaťdva rokov. A ona dodnes nedá dopustiť na teletext. „Mnohé ženy vytrhávajú ovládač televízora manželom z rúk. Ja nemôžem povedať krivého slova – ovládač mi našiel manžela,“ uzatvára so smiechom.