Čo robia deti slávnych?

Nakoniec budem kuchárkou

Žofka, tá je po mame, vie všetko vybaviť – hovorievala o nej stará mama. Napriek tomu ju nikdy nelákalo nič z toho, čo robila a robí jej mama Magda Vášáryová. Neučarovalo jej ani divadlo otca Milana Lasicu. Podnikateľka Žofia Lasicová (25).

To, že moji rodičia sú známejší ako rodičia iných spolužiakov, som si uvedomila až ako jedenásťročná, keď sme sa vrátili z Viedne, kde bola mama veľvyslankyňou. V Rakúsku nás nikto nepoznal. Keď som po návratenastúpila do školy u nás, spolužiaci si zrazu odo mňa pýtali autogramy mojich rodičov.

Nesnívali ste o tom, že raz budete ako oni?
Nikdy. Snívala som o tom, že budem kuchárka v závodnej jedálni alebo upratovačka. Vídala som ich v škole a pripadalo mi to ako dobrý nápad.

Čo vás nakoniec zlákalo?
Chodila som na jazykové gymnázium vo Viedni a potom som si urobila ešte dvojročnú jazykovú školu. Teraz končím rovnako ako sestra pred pár rokmi ekonómiu. Hanka to trochu zachraňuje tým, že napísala knihu a skúša maľovať, takže niečo z umenia sa nalepilo aspoň na ňu.

Aké to bolo, keď bola mama v Poľsku?
Do Varšavy odchádzala v čase, keď som maturovala. Bývali sme so sestrou obe vo Viedni a domov sme chodili len na víkendy. Vtedy sme si varili s otcom párky alebo praženicu a zvyšok bol na babke. Takže sme to v zdraví prežili.

Od profesie rodičov ste sa vzdialili. Kam?
Mám s veľmi dobrou kamarátkou turistickú agentúru. Organizujeme pre zahraničné firmy na Slovensku víkendové programy. Okrem toho robíme akýsi turistický manažment pre ľudí, ktorí cestujú po Európe, napríklad po výstavách. Zabezpečujeme im ubytovanie, prenajímame autá, skrátka všetko, čo treba – víza, letenky... Zatiaľ to robíme popri škole, ale potom sa do toho vrhneme úplne naplno. Mám šťastie na spoločníčku, je najšikovnejšia na svete.

Čo ste povedali na mamin vstup do politiky?
Možno poslanec nemá popularitu moderátora, mama si však našťastie nevyberá spôsobom – budem robiť len prácu, kde budem obľúbená. Ale ani v tejto oblasti nebudem ako jablko, ktoré padne rovno pod strom. Politika ma neláka. Aj keď nikdy nehovor nikdy. Možno skončím ako riaditeľka divadla, ktorá sa neskôr stane ministerkou kultúry. Alebo nakoniec budem tou kuchárkou v závodnej jedálni.

Chcem písať

V divadle vyrástol, ale nie na herca. Rodičia si pre svoje najmladšie dieťa nevysnívali žiadne povolanie – nečakali, že bude lekárom či právnikom. Nechali ho, nech si ide, kam ho srdce ťahá. Novinár Martin Dančiak (25).

Keď som bol malý, otec robil najmä v dabingu. Daboval množstvo kreslených rozprávok. Ešte skôr, ako som začal vnímať hranú tvorbu, som z televízie vnímal jeho hlas. Či to bol večerníčkový seriál Bob a Bobek, alebo Dráčik. Bol som teda zvyknutý, že otca počujem aj odinakiaľ ako z kuchyne.

Dráčik je známy svojou vetou: Budem požiarnikom! Čím ste chceli byť vy?
Smetiarom. Vstával som medzi štvrtou a piatou ráno, keď som počul hukot ich auta. A potom som ich sledoval cez žalúzie, ako nakladajú smeti. A potom som chcel byť prezidentom. Zdalo sa mi, že je to taký logický postup od smetiara k prezidentovi. Ale nie... Odmalička neviem povedať „r“. Vtedy sa, našťastie, stal prezidentom Václav Havel. Keď mi niekto hovoril, že neviemporiadne rozprávať, tak som sa bránil tým, že ani náš pán prezident nevie.

Netrápilo vás, že vám to zabránilo kráčať v otcových šľapajach?
Ani nie. Keď som bol menší, vyskúšal som si dabing. Bolo to úmorné a vôbec ma to nebavilo, lebo kvôli pár slučkám som tam niekedy strávil aj šesť hodín. Chcem v živote skôr písať, ako rozprávať. A tam ráčkovanie neprekáža. Keď som mal okolo sedemnásť, začal som písať prvé recenzie, väčšinou hudobné. Na divadelné si netrúfam.

Nie je to i preto, že by ste museli kritizovať aj otca?
Nemám príležitosť, aby som otca kritizoval, lebo som vždy z ľudskej aj umeleckej stránky príjemne prekvapený. Väčšinou ho chválim.

Ste novinár?
Povedal by som to takto – byť novinárom je mojím cieľom a veľkým snom. Pracujem v spravodajskej televízii ako asistent vedúceho domáceho spravodajstva. Je to pre mňa veľká škola. Ale ešte stále sa mám čo učiť. Aj preto študujem na fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave tretí ročník, ktorý som však pre prácu prerušil. Takže bakalársky ročník si o rok zopakujem.

Aký máte k otcovi vzťah?
Kým som bol malý, tak som si neuvedomoval, čo všetko dokázal. Bral som ho najmä ako svojho otca, nie ako herca. Čím som starší, tým viac som na otca hrdý. Myslím si, že s otcom máme momentálne ten najúžasnejší vzťah.

Modeling som brala ako brigádu

Na základnej škole všetkých presviedčala, že jej mama je upratovačka, pretože jej prekážalo, keď na ňu ukazovali prstom „To je tá malá Žilková!“ Modelka a budúca fotografka Agáta Hanychová (23), dcéra českej herečky Veroniky Žilkovej.

Keď som mala tri roky, povedala som si, že chcem, aby ľudia chodili po autogramy aj za mnou. To bol môj plán. Nechcela som s mamou súťažiť, skôr ma motivovala, aby som raz bola ako ona.

Čo na váš plán hovorila mama?
Nikdy nechcela, aby som bola herečkou. Nechcela, aby som skončila v divadle v nejakom malom meste, mala plat 12-tisíc hrubého a bola nútená robiť všetko, čo príde, len preto, aby som mala na živobytie. Lebo tých skutočne dobre platených herečiek je veľmi málo.

Chceli ste byť vôbec herečkou?
Ako úplne malá asi áno. No potom som sa rozhodla, že sa stanem slávnou právničkou, a hlásila som sa na gymnázium. Tam som sa však nedostala, a tak mama rozhodla: „Múdra asi nebudeš, s tým sa zmier, skúsime modeling.“ Mala som dvanásť a mama mi zaplatila nejaký kurz. Úplne nezmyselný a hlúpy, ale náhodou ma v trinástich na ulici stretla Milada Karasová z agentúry Czechoslovak Models a na druhý deň som odletela nadva roky do Milána.

Maminka vás pustila?
Každý večer mi telefonovala do hotela, či som v poriadku a doma. To, že som hneď po telefonáte odišla von, sa dozvedela až neskôr.

Naozaj modeling vybrala mama? Nelákal aj vás?
Brala som ho ako dobre platenú brigádu. Aj na miss som sa prihlásila len preto, že sa mi rozbilo auto a chcela som vyhrať nové. Nakoniec som bola tretia a to auto mi ušlo o chlp. Prvú a druhú to však rýchlo prestalo baviť, takže som využila tú šancu ja a auto som si zariadila v priebehu štrnástich dní.

A čo vaši súrodenci?
No tých je... Oni sú tí šikovní, študujúci. Opovrhujú mnou i mamou. To však nebráni bratovi predávať moje telefónne číslo spolužiakom.

Modeling je krátka kariéra. Máte aj zadné vrátka?
Dúfam, že sa raz budem živiť tým, že nebudem stáť pred objektívom, ale za ním. Študujem fotografiu.

Médiá vás vykresľujú ako českú Paris Hilton...
Keď si ľudia myslia, že krásne ženy sú hlúpe, ja im to nevyvraciam. To, že sa dokážeme o seba postarať v cudzine, nikoho nezaujíma. Novinári riešia to, či ovládam Pytagorovu vetu. Neľutujete teda váš detský plán byť slávna? Keďže som sa v tom narodila, vedela som, do čoho idem. Nerozhodilo ma, keď napísali, že mám tisíce milencov. Keď som videla, ako si vymýšľajú, tak som si začala vymýšľať aj ja. Takže, nič z toho, čo ste povedali, nie je pravda? Ktovie... (smiech)