Je to tak. Fruktóza je zaujímavý druh jednoduchého cukru. Vyskytuje sa prirodzene v ovocí či v mede a človeku veľmi chutí. Ale na rozdiel od glukózy bunky ju nevedia využívať priamo ako zdroj energie, svoje palivo. Avšak fruktóza je stavebným prvkom tukov, teda zásob na zimu. A pretože je jej v prírode nadbytok častejšie v lete a na jeseň, evolúcia v mozgu vypestovala silnú túžbu po tomto ovocnom cukre. Aby ho lovci zberači uprednostňovali a rýchlo si tak pred zimou vytvorili zásoby tuku. Dnes na to ale doplácame. Máme možnosť doslova sa napchať fruktózou, čo vedie nielen k obezite a cukrovke typu 2, ale aj k agresívnemu správaniu, hyperaktivite a poruche pozornosti.

Ovocie, či radšej zeleninu?
Zdroj: Shutterstock.com

Podľa vedcov z University of Boulder totiž v mozgu existuje nervová dráha, ktorá po stimulácii fruktózou začne podporovať svojho majiteľa v snahe robiť si zásoby (na zimu) a ukladať si v tele tuk. Lenže počas miliónov rokov evolúcie, kedy sme boli lovci zberači, sa nepočítalo s nadbytkom fruktózy. A tak nie je spomínaná dráha kalibrovaná na situáciu, keď človek zje fruktózy priveľa. Akonáhle sa tak stane, nervové dráhy sa zbláznia a začnú byť hyperaktívne. A to sa prejaví v správaní jedinca, môže viesť k rozvoju poruchy pozornosti s hyperaktivitou, agresivitou a rozvoju ďalších psychických problémov.

Ovocie, či radšej zeleninu?
Zdroj: Shutterstock.com

Fruktóza sa dnes používa ako sladidlo v potravinárstve, predovšetkým pri výrobe cukroviniek, ale je tiež vo všetkých sladených mliečnych výrobkoch. Je tiež polovicou molekuly sacharózy (repného a trstinového cukru), druhú tvorí glukóza, takže pri konzumácii repného a trstinového cukru sa fruktóza uvoľňuje počas štiepenia molekuly sacharózy.

Ovocie, či radšej zeleninu?
Zdroj: Shutterstock.com

Ľudia na Západe dnes konzumujú asi štyridsaťnásobok fruktózy, ktorý bol dostupný v strave pred tristo rokmi. "Poruchy správania sú bežné a často spájané s obezitou a západným jedálničkom ... Fruktóza znížením energie v bunkách vyvoláva túžbu po zháňaní potravy, podobne ako pri hladovaní. Táto reakcia stimuluje tiež k riskantnému správaniu, impulzivite, vyhľadávaniu nového, rýchlemu rozhodovaniu a dokonca agresivite, aby si telo zabezpečilo dostatok potravy a prežilo. Takže nadmerná aktivácia tejto dráhy môže viesť k impulzívnemu správaniu," myslí si autor štúdie doktor Richard Johnson z University of Colorado.