Chudnete, ale váha stojí? Nie ste samy – to je fáza, o ktorej nikto nehovorí NAHLAS, no máme ju

Chudnutie nie je priama cesta. Kto to skúsil, vie presne, o čom hovorím. Na začiatku to ide – váha padá, ste motivované, všetko sa zdá jednoduchšie. Niekedy až skokovite schudnete veľmi veľa, ale potom sa niečo zmení. Prichádza spomalenie, stagnácia, niekedy dokonca váha ide mierne hore. A to aj vtedy, keď robíte všetko tak ako doteraz. Žiadne zlyhanie, žiadne prejedanie, len sa jednoducho nič nehýbe. Je to frustrujúce, ale nie je to nič nezvyčajné.

Telo reaguje na zmeny, prispôsobuje sa, bráni sa. Po čase začne šetriť energiou, spomalí metabolizmus a snaží sa „prežiť“, z jeho pohľadu totiž chudnutie znamená ohrozenie. Zníži sa výdaj, máte menej energie, možno sa menej hýbete, ani si to neuvedomujete. A váha? Tá to ukáže.

Navyše, sú tu aj veci ako voda v tele, hormonálne výkyvy, stres alebo nedostatok spánku. To všetko má vplyv na to, čo ukáže číslo na váhe. Veľakrát som sa cítila nafúknutá, telo zrejme z dôvodu hormonálnych zmien počas menštruácie zadržiavalo vodu, ale niekedy to boli len strukoviny. A aj keď niekedy váha ide hore, neznamená to, že ste pribrali tuk. Možno len vaše telo potrebuje chvíľu času.

Možno aj vy cvičíte, posilňujete, hýbete sa viac. V takom prípade sa môže stať, že váha sa síce nehýbe, ale vaše telo sa postupne mení. Svaly sú ťažšie než tuk, no zároveň tvarujú postavu – spevňujú ju, zmenšujú objem. Takže aj keď váha stojí, zrkadlo a oblečenie hovoria niečo úplne iné. Sama som zažila dve také malé prekvapenia. Prvé bolo, keď sa ručička na váhe dlho nehýbala, no oblečenie mi bolo čoraz voľnejšie. A druhé? Tvár. Váha stagnovala, ale zrazu som si všimla, ako sa mi zmenila tvár. Okolie si to všimlo takisto. V tom období mi ľudia najviac hovorili, ako som schudla. Pritom váha neukazovala žiadnu zmenu.

Chudnutie nie je rovná cesta. Je to ako výlet po schodoch, kde sa niekedy vrátite o dva kroky späť, aby ste mohli ísť o tri vpred. Alebo ako vlny – chvíľu vás nesie dopredu, chvíľu vás trochu stiahne späť. A čím dlhšie sa snažíte, tým je to náročnejšie. Nie preto, že by ste robili niečo zle, ale preto, že dlhodobé úsilie vyberá svoju daň. Po roku či dvoch už nestačí len „chcieť schudnúť“.

Potrebujete aj zmenu v hlave. Schopnosť veriť si, aj keď nevidieť výsledok. Trpezlivosť, keď motivácia zmizne. Láskavosť k sebe, keď sa niečo nepodarí. Je dôležité pochopiť, že stagnácia nie je zlyhanie. A ani malé priberanie nie je dôkaz, že všetko bolo márne. Je to len chvíľkový stav. Neznamená to, že ste stratili smer. Znamená to, že prechádzate obdobím, ktoré zažil každý, kto to myslí vážne.