Čo s načatou nedeľou? Pozor, stres bez oddychu zabíja!

Víkendovému blúdeniu medzi regálmi prepadáva stále viac ľudí. Predtým sme chodili na výlety, dnes mnohí z nás radšej prešľapú kilometre s nákupným vozíkom.

Sociológovia nazývajú hypermarkety chrámami modernej doby. Zatracované, kritizované. Takmer neustále však plné. Prečo sa v nich ľuďom tak páči? Je to skrátka iný svet.

Obrie nákupné centrá sú vymyslené tak, aby vzbudzovali zdanie, že splnia všetky predstavy a požiadavky.

Gigantický priestor naznačuje neobmedzené možnosti. Otvorené je dlho do noci. Niekde aj nonstop.

Všetko pod jednou strechou, je tu útulno, odvšadiaľ znie príjemná hudba, voňajú pečené kurčatá, zurčia fontány.

Po oboch stranách sú desiatky obchodov, uprostred uličky môže tiecť napodobenina potôčika, sú tu lavičky, kvety, stromy, fontány.

Z reproduktorov znie príjemná hudba, klimatizovaný vzduch vonia, sem-tam sa zjavia klavirista a nejaká tá celebrita.

Sú tu aj kiná, služby, reštaurácie, pódiá... Dá sa tu žiť celý deň.

Ľudia dopoludnia prídu, potulujú sa, najedia sa, nakúpia, večer odídu, akoby boli v inom meste. Môžu si dať opraviť topánky, uzavrieť pôžičku. Všetko v pohode. Deti vám prekážať nemusia. Pre najmenšie sú v niektorých hypermarketoch aj miestnosti na dojčenie, niekde je dokonca aj sprcha.

Tie od troch rokov šupnete do detského kútika, väčšie do skákacieho hradu, na korčule či k inej príťažlivej hre. Alebo ich vozíte vo vozíkoch medzi regálmi a keď vreštia, kúpite im čokoládovú tyčinku alebo dáte jednu výchovnú.

Všetko je to však v nevetranom uzavretom priestore, aj keď tu prúdi potôčik, rastú kvety a stromy. Väčšinou sú umelé. Takto tráviť každú nedeľu však je nebezpečné, podľa cirkvi dokonca až hriešne.

Nedeľa podľa cirkvi patrí starostlivosti o dušu a rodinu. Podľa odborníkov na dušu by nedeľa mala byť dňom „snívania a ničnerobenia“. V nedeľu by sa naozaj nemalo pracovať. Nedeľa je však taký zvláštny deň. Niekto ju miluje, no sú aj takí, čo ju nenávidia, lebo sa im z detstva spája s povinným chodením na výlety, do záhrady, v dospelosti s nepríjemnými rodinnými návštevami u svokrovcov. Nedeľa tiež môže byť paradoxne akousi pascou.

(Od obchodníkov určite!) Zrazu nevieme, čo s načatým voľným dňom. Tento voľný deň totiž ponúka podľa psychológov práve vďaka svojmu stupňu slobody psychologické zákernosti. Sľubuje totiž skvelý stav, v ktorom je všetko možné, ale nič nie je skutočne potrebné.

Doobeda ľudia s touto voľnosťou zaobchádzajú ešte celkom uvoľnene. Robia zväčša to isté, čo cez pracovný týždeň, ale pomalšie a uvoľnenejšie: dlhšie spia, dlhšie sa sprchujú, dlho raňajkujú, kávičkujú, dlho sa rozprávajú s partnerom, priateľmi alebo deťmi. Avšak potom príde obed a prinesie dramatické vyostrenie nedele:

Hmm, a čo teraz? Mnohí z nás nevedia jednoducho odpočívať. Máme strach z nerozplánovaného voľného času.

Podľa filozofa Egona Friedella je nedeľa v niečom výnimočná:

„Hodiny nečinnosti sú požehnané, pretože počas nich pracuje naša myseľ.“

To by však znamenalo, že si musíme dať pauzu od diktátu perfekcionizmu, na ktorý sme zvyknutí. A musíme sa prepnúť do uvoľnenejšieho tempa. Patria sem aj bezcieľne potulovanie sa uličkami mesta, prechádzka v prírode bez cieľa či len obyčajné „bezduché“ pozeranie sa z okna.

„Naučme sa byť ľuďmi, ktorí vedia aj nerobiť nič. Nenaplánovaný čas neberme len ako bezvýznamné plytvanie. Sledujme veci zvedavo, avšak bez konkrétneho dôvodu či úmyslu tak, ako sme to robievali, keď sme boli deťmi. Žiadny deň sa pre to nehodí viac ako nedeľa,“ hovorí psychologička Faltinová.

Vedeli ste, že Taliani sú hrdí na to, že ovládajú okrem gastronómie, módy či dizajnu aj umenie sladkého ničnerobenia (dolce far niente)? Dokonca existujú aj hotely nazvané týmto lákavým slovným spojením, ktoré vraj nikdy nemajú núdzu o návštevníkov. Buďte aj vy tak trochu Talianmi a doprajte si aspoň jeden deň v týždni bez hektiky, stresu a nervačenia.

Kika chodí do obchodných centier takmer každý druhý deň. V nedeľu, samozrejme, aj s manželom. Ten si sadne do kaviarne, vytiahne notebook alebo smartfon a vybavuje pracovné záležitosti. Potom sa naobedujú. Radšej ako nedeľný obed u svokry. Kika je spokojná.

„Deti sa hrajú v detskom kútiku. Keď je vonku škaredo, chodíme sem každú nedeľu. Na sídlisku nie sú žiadne možnosti. Je tam jedna pokazená šmykľavka. Dcérka to tu miluje. Je tu aj super skákací hrad a trampolína," akoby sa ospravedlňovala. ,,Vlastne, chodíme sem, aj keď neprší," priznáva.

Keď sa s manželom ráno cez víkend rozhodujú, kam ísť, 6-ročný syn si vydupe isté obchodné centrum, kde sú detské hracie automaty. To už Kike trocha naháňa obavy, aby si nevypestoval dáku závislosť.

„Na nedeľnom nakupovaní nevidím nič zlé,“ vraví psychologička Lenka Vavro Faltinová. Záleží na tom, či tomu niekto podľahne a nemá už inú zábavu, ako jazdiť po nákupných centrách. Ak ide len o občasný rodinný výlet do hypermarketu, nemusí to byť vôbec na škodu. Rodina je spolu, porozpráva sa. Ale všetci vieme, že to tak nie je. Máloktoré dieťa je také disciplinované, že by nič nechcelo.

Často sa to končí fackami, krikom, plačom, v lepšom prípade neplánovanými sladkosťami. Ak rodičia príliš často vodia deti po nákupných centrách, vytvára sa v nich istý druh závislosti od konzumu. Deti by mali vedieť, že nie sú centrom sveta, ale len kúskom sveta. A do toho iného ich netreba vodiť častejšie.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo sa deje vo vašom tele, keď ste v strese? Stresom je aj to, keď hovoríte áno, ale v duchu odmietate. Obzvlášť nebezpečný je pre ľudí, ktorí nedokážu odpočívať ani jeden deň.

MUDr. Ľubomír Legáth varuje: ,,Prisilné stresové reakcie môžu byť dokonca také nebezpečné, že môžu človeka pomaly, ale isto zabíjať. Stres a rozčúlenie u väčšiny ľudí spôsobia náhle zvýšenie krvného tlaku, keď tlak ,vystrelí ‘ na vysoké hodnoty. Dlhodobý, permanentný stres oslabuje imunitný systém. Organizmus sa pri dlhodobom strese nevie brániť bežným infekciám, čo sa prejavuje napríklad ako opakované herpesy či virózy.“

Ján (42) Ležím a nič nerobím

"Čo mám v nedeľu na programe? Nič! Jednoducho spomalím, vypnem. V práci sa celý čas venujem ľuďom. Bežím na plné obrátky a rozprávam sa so svetom. V nedeľu potrebujem presný opak: pokoj a byť sám. Iba tak sa viem zregenerovať.

Ľahnem si na gauč pri otvorených balkónových dverách, nechám fúkať vietor do izby a počúvam, aké zvuky prináša: rozprávajúcich ľudí, cinkajúce zvončeky bicyklov, štebot vtákov. To je pre mňa oáza uvoľnenia. Niekedy počúvam, ako perie práčka, je to možno smiešne, ale už aj to ma upokojuje.“

Mária (35): Zatvoriť obchody v nedeľu? Nie!!!

"Celý týždeň pracujem, domov chodím podvečer, preto mi vyhovuje víkendové nakupovanie na celý týždeň. Často si na to vyberáme práve nedeľné odpoludnie. Neviem si predstaviť, že by úplne zrušili otváracie hodiny v obchodoch, ako to žiadala cirkev.

Už len fakt, že cez sviatočné dní musia byť zatvorené obchody, ma privádza do paniky. Skrátka, je to pohodlné spoľahnúť sa, že si môžem dokúpiť to, čo potrebujem, v ktorýkoľvek deň a hodinu.“

Peter (45): Chodím na ryby a pozerám sa na vodu

„V nedeľu je môj deň. Nie je nič lepšie, ako sa v pekný rybačkový deň vybrať k vode a držať udicu. Len tak tam sedím a spolieham sa na to, že sa nejaká ryba chytí. Pritom sa pozerám na vodu a som celkom pokojný. Nemusím sa nad ničím rozčuľovať, ničím sa zapodievať, nemusím robiť tristo vecí naraz, jednoducho totálne vypnem.

Často mi vtedy napadnú veľmi dobré myšlienky. Niekedy ideme na rybačku aj spolu s priateľmi. A keď aj chytím nejakú dobrú rybu, ktorá skončí večer na grile, potom už je moje šťastie dokonalé.“

Alica (34): Trávim ju za pokladnicou nedobrovoľne

"Či chcem, či nechcem, každý druhý týždeň na mňa vyjde služba za pokladnicou. Nedokázala som si zatiaľ nájsť inú prácu, a tak musím do šichty. Ani neviete, ako mi je, keď je vonku krásne, a moje deti sú samé doma, lebo som rozvedená.

Najhoršie to bývalo vo sviatky alebo pred sviatkami, keď ostatní už zdobili stromček alebo veľkonočné vajíčka, a ja som celé dopoludnia posúvala záľahy tovaru z pásu a inkasovala cudzie zásoby. To cinkanie pokladnice je vtedy neznesiteľné.“

Beáta (56): Rodinu a dobré vzťahy si nekúpime

"Nedeľa patrí rodine. Aspoň jeden deň v týždni by sa mala stretať pri stole a spoločne tráviť deň. Najčastejším dôvodom pri rozvodovom konaní je odcudzenie. Čím to asi bude? Som proti zákonným zákazom nedeľného predaja tak, ako to pretláčali niektorí iniciatívni veriaci, ale na druhej strane to má niečo do seba.

Vzdávame sa skutočných hodnôt za nejaké vecičky z reklamných letákov, ktoré o pár dní vyhodíme a kúpime si opäť nové. Rodinu, dobré vzťahy a pohodu si však nikdy nekúpite.“