Končí marec - poberaj sa starec... Naozaj teraz prestanú vo veľkom umierať starí ľudia?

Už vyše dvadsať rokov je známe, že dĺžku života môže ovplyvniť dátum narodenia. Znie to možno astrologicky, ale s týmto tvrdením prišli seriózni vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum. Podľa ich analýz v skupine populácie Dánska a Rakúska staršej ako 50 rokov ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna. Jarní oslávenci v Rakúsku o 0,6 roka kratšie ako jesenní, v Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípku, ochorenia tráviaceho traktu, rakovinu či dokonca násilné príčiny.

Na vysvetlenie tohto javu testovali štyri hypotézy – či priepasť spôsobuje to, že jarných zasiahne chrípková sezóna vo vyššom veku ako jesenných, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v prvom roku života, alebo ide skôr o zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v maternici a v ranom veku. Potvrdiť sa však výskumníkom podarilo iba poslednú hypotézu. Preto je dôležité zdravé a výživné stravovanie počas tehotenstva a v prvých rokoch života dieťaťa.

Z prehľadu štúdií vedcov z Inštitútu Maxa Plancka však vypadli aj ďalšie prekvapenia, napríklad že deti narodené na jar častejšie trpia schizofréniou, Alzheimerovou chorobou, Downovým syndrómom, autizmom a taktiež cukrovkou. Spomedzi 90-tisíc Američanov s rakovinou zas zimní jubilanti žili približne o rok a pol dlhšie ako letní. Dáta hovoria aj to, že vo Švédsku ženy narodené v júni majú o päť percent vyššie riziko rozvoja rakoviny prsníka ako tie, ktoré prišli na svet v decembri.

Podľa jednej štúdie uverejnenej pred pár rokmi v eLife slovenské porekadlo nemá vedecký základ. Výskumníci pod vedením hlavnej autorky Robbie Parksovej, doktorandky v MRC-PHE Centre for Environment and Health v Imperial College London, analyzovali vyše 85 miliónov úmrtí z národných registrov Spojených štátov medzi rokmi 1980 až 2016. Zjednodušene vyplynulo, že najviac mladých ľudí umiera v lete a starých v zime. Konkrétne muži nad 45 rokov a ženy nad 35 najčastejšie skonali v decembri, v januári a vo februári, najmenej v júni a v auguste. Ale chlapci či muži medzi piatym a 34. rokom života najviac v júni a v júli, u mladších ako 45 rokov to bolo pre smrteľné zranenia. Zlyhanie srdca či pľúc najviac podľa týchto údajov „kosilo“ v januári a vo februári, a to bez rozdielu veku. Údaje autori čerpali zo všetkých štátov USA a závery platili bez ohľadu na podnebné pásmo s výkyvom v priemerných teplotách 13 stupňov Celzia. Všimli ste si? Nikde žiadny marec spomenutý nie je…