Online magazín pre štýlové ženy. Venuje sa najmä témam ako krása, móda, životný štýl, vzťahy, domácnosť a rodina.

Redakcia Nový Čas pre ženy

Už vyše dvadsať rokov je známe, že dĺžku života môže ovplyvniť dátum narodenia. Znie to možno astrologicky, ale s&nbsp;týmto tvrdením prišli seriózni vedci z&nbsp;Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum. Podľa ich analýz v&nbsp;skupine populácie Dánska a&nbsp;Rakúska staršej ako 50 rokov ľudia narodení od októbra do januára žili štatisticky dlhšie ako ľudia narodení od apríla do júna. Jarní oslávenci v&nbsp;Rakúsku o&nbsp;0,6 roka kratšie ako jesenní, v&nbsp;Dánsku bol rozdiel 0,3 roka. Odborníci pritom ako príčiny úmrtí brali do úvahy srdcovo-cievne, mozgovo-cievne, chronické, respiračné ochorenia, zápaly pľúc, chrípku, ochorenia tráviaceho traktu, rakovinu či dokonca násilné príčiny.

Máte pocit, že v marci zomiera viacej starých ľudí než v iný mesiac v roku?

Na vysvetlenie tohto javu testovali štyri hypotézy – či priepasť spôsobuje to, že jarných zasiahne chrípková sezóna vo vyššom veku ako jesenných, či neúčinkujú sociálne faktory, rozdielna dĺžka prežívania v&nbsp;prvom roku života, alebo ide skôr o&nbsp;zvýšenú náchylnosť na choroby pre oslabenie v&nbsp;maternici a&nbsp;v&nbsp;ranom veku. Potvrdiť sa však výskumníkom podarilo iba poslednú hypotézu. Preto je dôležité zdravé a&nbsp;výživné stravovanie počas tehotenstva a&nbsp;v&nbsp;prvých rokoch života dieťaťa.

Z&nbsp;prehľadu štúdií vedcov z&nbsp;Inštitútu Maxa Plancka však vypadli aj ďalšie prekvapenia, napríklad že deti narodené na jar častejšie trpia schizofréniou, Alzheimerovou chorobou, Downovým syndrómom, autizmom a&nbsp;taktiež cukrovkou. Spomedzi 90-tisíc Američanov s&nbsp;rakovinou zas zimní jubilanti žili približne o&nbsp;rok a&nbsp;pol dlhšie ako letní. Dáta hovoria aj to, že vo Švédsku ženy narodené v&nbsp;júni majú o&nbsp;päť percent vyššie riziko rozvoja rakoviny prsníka ako tie, ktoré prišli na svet v&nbsp;decembri.

Koľko rokov by ste sa chceli dožiť?

Podľa jednej štúdie uverejnenej pred pár rokmi v&nbsp;eLife slovenské porekadlo nemá vedecký základ. Výskumníci pod vedením hlavnej autorky Robbie Parksovej, doktorandky v&nbsp;MRC-PHE Centre for Environment and Health v&nbsp;Imperial College London, analyzovali vyše 85 miliónov úmrtí z&nbsp;národných registrov Spojených štátov medzi rokmi 1980 až 2016. Zjednodušene vyplynulo, že najviac mladých ľudí umiera v&nbsp;lete a&nbsp;starých v&nbsp;zime. Konkrétne muži nad 45 rokov a&nbsp;ženy nad 35 najčastejšie skonali v&nbsp;decembri, v&nbsp;januári a&nbsp;vo februári, najmenej v&nbsp;júni a&nbsp;v&nbsp;auguste. Ale chlapci či muži medzi piatym a&nbsp;34. rokom života najviac v&nbsp;júni a&nbsp;v&nbsp;júli, u&nbsp;mladších ako 45 rokov to bolo pre smrteľné zranenia. Zlyhanie srdca či pľúc najviac podľa týchto údajov „kosilo“ v&nbsp;januári a&nbsp;vo februári, a&nbsp;to bez rozdielu veku. Údaje autori čerpali zo všetkých štátov USA a&nbsp;závery platili bez ohľadu na podnebné pásmo s&nbsp;výkyvom v&nbsp;priemerných teplotách 13 stupňov Celzia. Všimli ste si? Nikde žiadny marec spomenutý nie je…

Ako je to na Slovensku? Zomierajú u nás starí ľudia naozaj častejšie v marci? A čo dokáže predĺžiť život? Odpoveď sa dozviete na ďalších stranách. 

Ako je to na Slovensku? Zomierajú u nás starí ľudia naozaj častejšie v marci? 

V&nbsp;ktorom mesiaci v&nbsp;roku má v&nbsp;pitevni najviac práce bratislavský patológ s&nbsp;23-ročnou praxou Michal Palkovič? „Na jeseň a&nbsp;na jar. Porekadlo marec, poberaj sa starec absolútne platí. Na jeseň ide najmä o&nbsp;GIT záležitosti, teda spojené s&nbsp;tráviacou sústavou, a&nbsp;na jar sú to hlavne srdcové infarkty, vysoký tlak a&nbsp;podobne,“ prezradil. „Počas svojej praxe sa stretávam oveľa častejšie s&nbsp;úmrtím seniorov v&nbsp;zimných, prípadne v&nbsp;jesenných a&nbsp;skorých jarných mesiacoch. Po dlhej, studenej a&nbsp;náročnej zime vysilený a&nbsp;vyčerpaný organizmus často nezvláda dlhšie fungovať na takzvaný kyslíkový dlh, v&nbsp;dôsledku nedostatku slnečného žiarenia, menšieho množstva pestrej stravy a&nbsp;pobytu vonku,“ dáva za pravdu aj košická všeobecná lekárka Diana Baranová.

„V&nbsp;ambulancii máme zopár pacientov, ktorí majú skutočne tuhé korene a&nbsp;dlhovekú rodinnú anamnézu, keď sa prarodičia dožívali viac ako 90 rokov. Samozrejme, na gén dlhovekosti sa nikto z&nbsp;nás spoliehať nemôže. Ak žijeme uponáhľaným životným štýlom, stravujeme sa nezdravo, podliehame závislostiam, ani prípadná hypotetická existencia takéhoto génu nám nezaručí život do stovky,“ mieni doktorka Baranová, ktorá dopĺňa, že určite telo a&nbsp;myseľ zostanú dlhšie vo forme, keď bude človek dodržiavať „prevenciu voči predčasnému úmrtiu“. Z&nbsp;čoho pozostáva? „Z&nbsp;detekcie vyskytujúcich sa ochorení v&nbsp;rodine, konzumácie ovocia, zeleniny, nenasýtených mastných kyselín a&nbsp;nezdravých tukov v&nbsp;obmedzenom množstve, z&nbsp;pitia dva a&nbsp;pol až troch litrov vody denne, z&nbsp;30 až 90 minút pohybu tri- až štyrikrát týždenne, z&nbsp;menej solenia, z&nbsp;vyradenia alkoholu a&nbsp;nefajčenia. 

Čo vám pridá viac rokov života? Prečítajte si na ďalšej strane...

1,8 roka: 120 minút týždenne posilňujúceho cvičenia

2 roky: odstránenie zlozvyku písania esemesiek a podobne počas šoférovania

4 roky: pravidelný uspokojivý sex, dôležitejšia je kvalita a hlboký vzťah ako frekvencia

3 až 5 rokov: 2-krát za deň používanie dentálnej nite

5,6 roka: 100 minút akejkoľvek aktivity denne namiesto sedenia

14 rokov: 5-krát denne zdravá strava s obsahom orechov, zeleninya celozrnných obilnín

8 rokov: obmedzenie vysoko stresových situácií a zdravý manažment stresu