Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.

Soňa Andrisíková

Väčšina z nás vie, že bez sleziny dokážeme žiť. Na čo nám tento orgán slúži a čo hrozí po jeho vyoperovaní? Funkcie sleziny v tele objasňuje MUDr. Veronika Urdová z II. Internej kliniky SZU, FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Aké sú hlavné úlohy sleziny v našom tele?

– Slezina je bohato prekrvený orgán nachádzajúci sa v brušnej dutine, vľavo hore pod ľavým rebrovým oblúkom. Hrá významnú úlohu v krvnom a imunitnom systéme. Plní podobnú úlohu ako lymfatická uzlina, no cudzorodé látky – antigény – sa do nej nedostávajú lymfou, ale krvou. Špecifická štruktúra sleziny umožňuje stretnutie týchto antigénov s bunkami imunitného systému, čo vyvolá imunitnú odpoveď a aktiváciu bielych krviniek – lymfocytov. Slezina má úlohu aj pri tvorbe pamäťových lymfocytov a špecifických protilátok, ktoré sú dôležité pri našom opakovanom kontakte s mikróbmi a inými cudzorodými látkami. Imunitné bunky v slezine taktiež rozpoznávajú naše poškodené častice alebo staré krvinky a zabezpečujú ich odstránenie. Je akýmsi „cintorínom“ pre krvinky. Slezina má úlohu aj pri regulácii imunitného systému.

Čo môže vyvolať problémy so slezinou?

– Funkcia sleziny môže byť oslabená pri rôznych autoimunitných ochoreniach, ako sú napríklad systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída a iné, pri infekčných ochoreniach, ako HIV či chronická malária, alebo pri hemato-onkologických ochoreniach, prípadne v dôsledku ich liečby chemoterapiou, rádioterapiou alebo inou liečbou, ktorá potláča imunitnú odpoveď. V niektorých prípadoch sa dokonca musí slezina odstrániť, ide o splenektómiu, a to najmä po úraze alebo pri liečbe hematologických ochorení.

Nechýba slezina organizmu?

– Po odstránení sleziny sú pacienti ohrození predovšetkým infekciami spôsobenými opuzdrenými baktériami – najčastejšie pneumokokmi, meningokokmi a baktériou Haemophilus influenzae, ale aj inými. Môže dôjsť až k závažnému ohrozeniu života rozvojom ťažkej sepsy. Riziko tejto vážnej komplikácie je vyššie v prípade odstránenia alebo poškodenia sleziny v skorom detskom veku. Splenektómia v dospelosti zväčša nemáva taký nepriaznivý následok, no u niektorých ľudí sa môže prejaviť zvýšená vnímavosť na tieto patogény. Riziko rozvoja postsplenektomickej sepsy, čiže otravy krvi po odstránení sleziny, trvá po celý život.

Existuje nejaká prevencia?

– Áno, u pacientov, ktorým treba odstrániť slezinu, pristupujeme k prevencii rozvoja rizikových infekčných komplikácií najmä očkovaním proti pneumokokovým, meningokokovým a hemofilným invazívnym ochoreniam, pravidelným očkovaním proti chrípke a aktuálne aj proti kovidu. Dlhodobá antibiotická profylaxia sa podáva zriedka, v odbornej spoločnosti neexistuje pre túto liečbu jednotný konsenzus, ale odporúča sa skôr pohotovostná antibiotická liečba podľa potreby pri zvýšenom riziku infekcie. Pri cestách do zahraničia je dôležitá prevencia malárie.

Ktoré sú najčastejšie diagnózy sleziny a ktoré vyšetrenia ich môžu preukázať?

– K poškodeniu a ruptúre sleziny dochádza predovšetkým po úraze a sprevádza ich závažné až životunebezpečné krvácanie. V tomto prípade sa musí slezina operačne odstrániť. Splenektómia je tiež metódou liečby viacerých hematologických ochorení, ako napríklad imúnnej trombocytopénie a iných, ak zlyhá liečba liekmi. K poškodeniu funkcie sleziny vedú viaceré autoimunitné, infekčné a onkologické ochorenia, ale tiež trombóza lienálnych ciev, ktoré zabezpečujú cirkuláciu krvi v slezine. Diagnostika sa zameriava predovšetkým na samotné primárne ochorenia. Zobrazovacími vyšetreniami, ako sú sonografia či CT, je možné zistiť trombózu ciev, infarkt sleziny, krvácanie, prípadne onkologické ochorenie.

Je možné slezinu liečiť bez toho, aby sa vyoperovala?

– V prípade čiastočnej poruchy funkcie sleziny liečime príčinu, teda ochorenie, ktoré k takémuto poškodeniu viedlo. Nie vždy je to však možné.

Môže nejaký problém so slezinou ohroziť na živote?

– Závažný stav je ruptúra sleziny, ktorá môže okamžite ohroziť na živote najmä stratou krvi. Slezina je výrazne prekrvená a krvácanie je často masívne, v týchto prípadoch sa musí operačne odstrániť. Ďalšia možnosť ohrozenia života je u pacientov so zníženou funkciou sleziny alebo u pacientov s už odstránenou slezinou, a to spomínaný rozvoj ťažkej sepsy vyvolanej predovšetkým opuzdrenými baktériami. Takáto komplikácia je častejšia, ak sa splenektómia realizovala v detskom veku.

Po odstránení sleziny preberú jej funkcie iné orgány?

– Áno, po odstránení sleziny jej funkciu nahradí pečeň, lymfatické uzliny a ďalšie orgány a bunky imunitného systému. Slezina je jedným z orgánov imunitného systému a významne pomáha k účinnej imunitnej odpovedi, aktivácii imunitných buniek, regulácii imunitnej odpovede a k „čisteniu“ krvi od cudzích alebo poškodených vlastných častíc a buniek, najmä krviniek. Tieto deje však prebiehajú aj v iných orgánoch a sú po odstránení sleziny čiastočne nahraditeľné.

Aké sú najčastejšie problémy sleziny?

Splenomegália – zväčšená slezina Často si tento problém subjektívne ani nevšimnete a to, že máte zväčšenú slezinu, sa odhalí náhodne pri ultrazvukovom vyšetrení brušnej dutiny, prípadne ju lekár nahmatá. Na vyšetrenie sleziny sa tiež používa CT, MR, občas aj biopsia a rozbor krvi. Môžete pociťovať tlak pod ľavými rebrami či napätie v ľavej polovici brucha, nafukovanie, zažívacie problémy. Za zväčšenou slezinou môžu byť rôzne diagnózy ako autoimunitné ochorenia, vrodená anémia, reakcia na vírusovú, bakteriálnu či parazitárnu infekciu, prípadne nádor či cysta. Slezina sa môže zväčšiť aj v dôsledku cirhózy pečene, pankreatitídy, srdcovo-cievneho ochorenia a ďalších zdravotných problémov. Zväčšená slezina sa ako taká nelieči, je potrebné odstrániť vyvolávajúce ochorenie. Akcesórna slezina Ide o jeden či viac uzlov tkaniva sleziny, ktoré sa môže vyskytovať v brušnej dutine asi u 20 percent ľudí. Po odstránení sleziny môže toto tkanivo čiastočne prebrať jej funkciu. Naopak, ak bola slezina vyoperovaná pre hematologické ochorenie, je potrebné odstrániť aj akcesórnu slezinu.

Asplénia – chýbajúca alebo nefunkčná slezina Najčastejšie po vyoperovaní sleziny, zriedkavo vrodená asplénia. Bez sleziny máte zvýšené riziko vzniku závažných infekčných ochorení. Preto sa ešte pred splenektómiou zvyčajne vykonajú preventívne viaceré očkovania proti rizikovým patogénom a viaceré očkovania sa po čase odporúča pravidelne opakovať. Ruptúra sleziny Pri úraze, údere do brucha či otvorenom zranení brucha môže dôjsť k poškodeniu sleziny. Javiť sa môže ako bolesť za ľavými rebrami či nad lopatkou a citlivosť na dotyk v týchto miestach, tiež rýchly tep a závraty. Krajným riešením je splenektómia, no lekári sa snažia o&nbsp;úplné či aspoň čiastočné zachovanie sleziny.

Hypersplenizmus Ak sa slezina snaží nadmerne plniť svoju normálnu funkciu, môže začať poškodzovať zloženie krvi a predčasne z nej filtruje červené alebo biele krvinky, aj keď sú v&nbsp;poriadku. Takisto môže zadržiavať krvné doštičky, čoho výsledkom je zlé zrážanie krvi. Dvojdobá ruptúra sleziny Po poranení brucha sa s odstupom niekoľkých dní až týždňov môže objaviť náhle krvácanie, keď v&nbsp;dôsledku trvalého vnútorného krvácania povolí slezinné puzdro. Cysty sleziny Sú pomerne zriedkavé a často nevyžadujú žiadnu liečbu.