Neúprosná reč odpadu: Tieto jedy ničia vaše telo!

Odborníci na tému detox a hladovanie polemizujú. Iste, keď celý rok dodržiavate princípy zdravého a kvalitného stravovania, venujete sa primeranej fyzickej a psychickej aktivite, telo by malo mať vlastné efektívne prostriedky, ktorými sa toxínov a nahromadených usadenín dokáže zbaviť.

Očistné kúry by teda boli len zbytočným trýznením a rozladením zabehnutých pravidiel. Prečo sa potom „po tom“ cítime tak – tak inak? Fantasticky? Detoxikácia na jar sa priam pýta, ale málokomu zíde na um „vyzbrojiť“ sa dobrým detoxom aj pred zimou.

Zmerať, koľko toxínov v tele máme, koľko ich prijímame v potrave, z ovzdušia, do akej miery sa (ne)vylučujú pod vplyvom stresu a životného štýlu je oriešok. Ten sa však rozlúskne sám – paralela sa dá nájsť v Nohavicovej známej teórii alkoholického kopca z filmu Rok ďábla. Odmyslite si alkohol, dosaďte znečistenie organizmu. Nikto z nás nevie, aký vysoký ten kopec máme. Preto ak:

podľa Kataríny Horákovej, autorky knihy Detoxikácia organizmu, kľúč k zdraviu, môže u vás ísť o stav, ktorý sa nazýva samootrava. Toxíny a jedovaté látky sa pri ňom zo zaneseného hrubého čreva dostávajú do krvi. Hromadia sa v nervovom systéme, čo spôsobuje podráždenosť, precitlivenosť a napätie, slabosť. Ak sa toxíny hromadia v žalúdku, trpíme páchnucim dychom, ak sa nasťahovali do pľúc a telo sa ich snaží zbaviť cez pokožku, demonštruje to v podobe vyrážok, oparov a kože, ktorá nezodpovedá nášmu veku.

V negatívnom zmysle. Na vlastnú diagnostiku stavu „intoxikácie“ slúži aj stolica. Pamätáte sa na článok, kde sme písali, že stav toho, čo naše telo vylučuje, veľa napovie? Mamičky vedia, že zelený a žltý soplík značí infekciu... To isté platí o stolici. Nie je teda nenormálne „hodiť očkom“, čo a ako. Stolica zdravého človeka nemá neprimerane zapáchať, má byť kompaktná, farby starého zlata.

Má odchádzať z tela pravidelne, bez bolestí, silenia. Má plávať na hladine a jej povrch by mal byť hladký. Nesedí? Zmeny farby a konzistencie stolice sú prípustné, ak sú krátkodobé a spojené s istými potravinami, ktoré stolicu farbia – červená repa, špenát, mrkva, živočíšne uhlie, potraviny s vysokým obsahom železa.

Toxíny sú takmer všade a telo je schopné zbaviť sa ich samo. Stolicou, ale aj močom, potom, dychom. Čo však v prípade, že mechanizmy, ktoré sa o upratovanie starajú, nefungujú správne? Nejasnému pomenovaniu „toxíny“ dajme reálne tvary, nech vieme, s čím bojujeme a ako sa to do nás dostalo. Doktorka Horáková ich rozdeľuje takto:

Ťažké kovy: ortuť, cín, olovo, hliník, nikel – spôsobujú imunitné, hormonálne a nervové poruchy.

Pesticídy a insekticídy – látky, ktoré sa bežne používajú v poľnohospodárstve, sa po zjedení takto „naimpregnovaných“ potravín usádzajú v tele.

Konzervačné látky – tie, ktoré nevytvorila príroda a sú prítomné v potravinách a kozmetike, zapríčinia po čase nižšiu odolnosť tkanív proti infekciám.

Lieky a drogy – putujú cez pečeň a ukladajú sa v nej.

Rádioaktívne látky – zapríčiňujú vážne poruchy imunity.

Plesne – sú všade, ale usadia sa len na živnej pôde tvorenej neživými látkami nahromadenými v organizme.

Baktérie, vírusy, nákazy – podľa druhu a rozsahu sa množia a spôsobujú ťažkosti.

Nech už ide o ktorýkoľvek zdroj toxínov, jedno je isté. V zdravom tkanive sa neusalašia. Vyhľadávajú oblasti, kde je veľa tuku, hlienu, zrazenín. Miestečká, kde sa „zašijú“ pred prirodzenými čističmi a čakajú na svoju príležitosť. Tá väčšinou prichádza s oslabením organizmu a so stresom.