Očami slovenského lekára: Ako znížiť riziko nákazy koronou? 3 kľúčové veci zvládne každý!

Pán doktor mi vraví, že u nich v nemocnici vo Svidníku to začalo byť kritické v druhej polovici októbra. Dátum si presne pamätá. „Devätnásteho októbra 2020 vzniklo v našej nemocnici interné kovidové oddelenie. Odvtedy je na špecializovanom kovidovom oddelení zvlášť personál, zvlášť lekári a sestry, ktorí sa nemiešajú s nekovidovým personálom. Toto oddelenie ‚ťahajú‘ v podstate internisti. Iné špecializácie, samozrejme, vypomáhajú,“ vysvetľuje a dodáva, že majú aj kovidové ARO, kde ležia tie najťažšie prípady a pracujú tam samostatne intenzivisti a intenzivistické sestry.

„V rámci kovidového oddelenia sa snažíme mať lekárov v kolotoči na 12-hodinové zmeny. Štyria lekári sa tam striedajú od polovice októbra. V decembri sme oddelenie museli ešte posilniť o jednu lekárku. Okrem nej, keď bola situácia naozaj vážna, sme pribrali ešte ďalšiu lekárku. Aj ja ako primár som tam mal nejaké hodiny navyše, keď bolo veľa pacientov.“

Podľa pána Pytliaka je to psychicky náročné pre lekárov i pre pacientov. Preto zaviedli novinku. „Pacient si môže vyžiadať tablet, aby mohol cez Skype zatelefonovať domov rodine a príbuzným. Veľmi sa nám to osvedčilo. Väčšinou starí ľudia sú z tých, ktorí sú izolovaní od rodiny, a nesú to ťažko.“ Vraví, že s pacientmi sa snažia čo najviac komunikovať, i keď sú ťažko identifikovateľní pre nosenie ochranného obleku.

Pán doktor mi hovorí o ďalšej novinke a veľkej pomoci ľuďom. „V poslednom čase sa nám osvedčili kňazi na oddelení, ktorí sú ochotní obliecť sa do oblekov, ísť za ľuďmi na oddelenie a pomôcť i v najťažších stavoch. Máme veľmi pozitívny ohlas či už od pacientov, alebo od ich rodinných príslušníkov. Silne sa to odrazilo na psychike ľudí. Situácia je naozaj náročná a my hľadáme cestičky, aby sme to tým pacientom aspoň trocha zlepšili. Psychika a psychosociálne aspekty zohrávajú v liečbe veľkú rolu. Pacient v depresii sa určite lieči ťažšie než ten, ktorý je relatívne v pohode.“

Samotná práca na kovidovom oddelení prináša určité riziko, ale primár vraví, že pri takomto premorení populácie sa ľahko nakazia aj lekári na inom oddelení. „Väčšie riziko nakazenia je napríklad pri vyzliekaní oblekov. Rátame s tým, že sa môžeme nakaziť, a väčšina z nás sa aj nakazila, ale osobne si myslím, že to nemuselo byť v rámci práce, ale na bežných miestach, možno v obchode.“ Doktor vraví, že strach z nakazenia blízkych je určite namieste. „Nakazil som manželku aj malého syna. Našťastie sme to prekonali v podstate celkom dobre. Rodičov som osobne nevidel niekoľko mesiacov. Obmedzili sme kontakty s blízkymi, aby sme nenakazili ohrozené skupiny ľudí. Niektorí z nás sú už zaočkovaní aj druhou vakcínou, no riziko nakazenia stále existuje. Nové mutácie môžu postihnúť aj zaočkovaných.“

Pán doktor Pytliak mi prezradil, čo ho sužuje. „Keď príde pacient, my mu urobíme CT vyšetrenie a už vidíme, že má minimálnu šancu prežiť. Ale, samozrejme, ako lekári urobíme všetko pre to, aby sme ho zachránili. Momentálne u nás každý štvrtý pacient, ktorý je prijatý na interné kovidové oddelenie, zomrie. Mortalita je lepšia než slovenský priemer, no aj tak je to každý štvrtý. A my sa môžeme iba prizerať. Pre mňa osobne je najhoršie, keď sa pacientovi zhorší stav a my nemáme dýchací prístroj. Obvolám nemocnice na celom Slovensku a nezoženiem. To ma osobne najviac ubíja – keď pacientovi ako lekár nemôžem pomôcť. Tá bezmocnosť je najhoršia.“

Ochorenie je nové, a tak aj na ich oddelení zažili rôzne stavy. „Naozaj sme mali prípady, ktoré boli aj pre nás prekvapením. Pacienti, ktorí vyzerali, že sa ich stav zlepšuje a sú zo všetkého vonku, náhle zomreli. Stali sa nám prípady, že ľudia zomreli aj tri až štyri týždne po začiatku ochorenia. Primárne kovid poškodzuje pľúca, no poškodzuje aj kopu iných oblastí ako cievy a ich výstelku. Napriek tomu, že pacienti dostávajú adekvátne dávky liekov na riedenie krvi, umierajú na tromboembolické príhody,“ vysvetľuje lekár.

Podľa pána doktora je COVID-19 stále nové ochorenie, ktoré treba preskúmať. „V medicíne je to tak, že zoberiete dvoch ľudí, ktorí majú rovnaký vek, výšku, hmotnosť, no reagujú rôzne na rovnakú chorobu a my dopredu nevieme, ako daný pacient na liečbu zareaguje. Liečba sa teda nedá naplánovať ani predpokladať, pretože prídu výnimky, ktoré vás vyvedú z omylu.“ Podľa jeho slov je každý človek iný, inak reaguje na liečbu, má iný organizmus a imunitu. Počas života sa stretol aj s inými vírusmi, baktériami a podnetmi a aj od toho závisí jeho reakcia. A ako sa pred ním chrániť?

„Zdravý pohyb, pobyt na slniečku, prirodzené vitamíny. Teraz, keď už je viac slnka, možno namiesto umelého vitamínu D3 nasávať prirodzený vitamín D. Vitamíny v prírodnej forme, teda zelenina a ovocie. Zároveň odbúravať stres, mať aktivitu, ktorá pomáha stresové situácie zmierniť. Viem, že sa to ľahko hovorí a ťažšie sa tak žije, ale treba to aspoň skúsiť,“ odporúča lekár.

Keď sa pýtam, či sú podľa jeho skúseností ľudia disciplinovaní, vraví, že sa to nedá generalizovať. „Sú ľudia, ktorí viac ako rok dodržiavajú opatrenia, iní sú od začiatku nedisciplinovaní a poslednou skupinou sú tí, ktorí opatrenia dodržiavali, no už sú z tohto unavení, a tak ich prestávajú akceptovať.“ A čo by odkázal ľuďom, ktorí neveria sile koronavírusu? „Exkurziu na kovidovom oddelení,“ uzatvára jednoznačne.