Pandémia ÚZKOSTI ohrozuje všetky vekové kategórie! Ako spoznáte či je chorobná alebo normálna?

Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Prejaviť sa môže aj fyzicky, a to bolesťou hlavy, nepokojom, potením, búšením srdca, tlakom na hrudníku alebo žalúdočnými ťažkosťami. Toto všetko je stále v poriadku, ak sa vo vašom živote aj reálne deje niečo, čo je nepríjemné alebo smutné, ale napríklad aj pozitívne. Napríklad rozvod, úmrtie v rodine, prípadne v tom lepšom prípade nejaká dôležitá skúška, prvé rande, skrátka niečo, na čom vám záleží. Keď daná konkrétna situácia pominie – keď ňou už reálne prejdete, úzkosť opadne alebo sa zmierni. Vtedy je to v poriadku a môžete si povedať, že máte „zdravú“ úzkosť.

Úzkosť môžu vyvolať nielen psychologické faktory, ale aj biologické či environmentálne podnety. Medzi bežné spúšťače patrí genetika, hormonálne zmeny, napríklad počas tehotenstva alebo menopauzy, ako aj dlhodobý stres. Významnú úlohu zohráva aj rodinná história. Ak úzkosťou trpia vaši príbuzní, je vyššia pravdepodobnosť, že vás to tiež postihne.

Lenže čoraz viac ľudí cíti úzkosť aj v prípade, keď na to nie je reálny dôvod. Jednoducho ju cítia, a hotovo! Ich mozog ju skrátka nie a nie „pustiť“. Trpia strachmi zo situácií, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú. Hlavný rozdiel medzi „normálnou“ úzkosťou a problémovou úzkosťou je v pôvode obáv a v intenzite zážitku. Prirodzená úzkosť trvá krátko, je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Problémová úzkosť je však chronická a iracionálna. Obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť. Alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná. Zasahuje do mnohých životných funkcií. Výsledkom úzkostnej poruchy je často vyhýbavé správanie, k neustálym obavám a strachom sa pridávajú problémy s koncentráciou a pamäťou. Tieto stavy môžu byť také intenzívne, že zasiahnu do rodinného i pracovného života.

Chronická úzkosť, ktorá pretrváva dlhodobo, môže viesť k rôznym fyzickým problémom, ako sú tráviace ťažkosti (napríklad syndróm dráždivého čreva), vysoký krvný tlak, oslabenie imunitného systému a zvýšené riziko srdcovocievnych ochorení. Neustály stres z úzkosti môže tiež prispievať k nespavosti a ďalším spánkovým poruchám.

Ak ste sa v týchto riadkoch našli, a teda pravdepodobne trpíte úzkostnou poruchou, určite navštívte lekára a povedzte mu o tom. Alebo zájdite rovno k psychológovi či psychiatrovi. Nepotrebujete k nim ani výmenný lístok. Neliečená úzkostná porucha môže totiž v živote vyústiť až do fatálnych následkov. Predsa len, bolesť duše, rôzne strachy a obavy niekedy zatemnia zdravý úsudok človeka natoľko, že jeho rozhodnutia budú plodiť ešte viac strachu, obáv a smútku. Dôjsť to môže až do ťažkej depresie či k samovražde. Neberte to na ľahkú váhu a nehanbite sa prijať liečbu, ktorú vám navrhne lekár. Pravdepodobne pôjde o antidepresíva, ktoré vám pomôžu úzkosť výrazne zmierniť, alebo sa jej úplne zbaviť. Nemusíte sa pre to vôbec hanbiť! Doprajte si veselší život s energiou a dobrou náladou a nie v skľúčení. 

Pohyb robí zázraky
Liečba úzkostnej poruchy však nie je postavená len na liekoch. Dôležité sú aj iné veci, ktoré by ste mali začať praktizovať, aby ste sa konečne začali cítiť lepšie. Azda tou najdôležitejšou je pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu. Stačia prechádzky, pri ktorých si uvedomíte svoje dýchanie. Ale keď začnete napríklad behávať alebo na vzduchu urobíte aj zopár drepov, prípadne poskáčete cez švihadlo, na duši sa vám tak uľaví, že z vás bude postupne iný človek. Šťastnejší! Cvičenie je dôležitou súčasťou pravidelnej rutiny, ak si chceme udržať fyzické a duševné zdravie. To je jednoducho fakt!

Kognitívno-behaviorálna terapia
KBT je jedna z najúčinnejších foriem terapie pri liečbe úzkostných porúch. Spočíva v identifikácii a zmene negatívnych vzorcov myslenia a správania, ktoré prispievajú k úzkosti. Klienti sa učia nové spôsoby, ako reagovať na spúšťače úzkosti, čím znižujú jej vplyv na každodenný život.

Doprajte si kvalitný pravidelný spánok.
Vylúčte zo stravy kofeín a alkohol.
Naučte sa meditačné dýchanie.
Snažte sa myslieť pozitívne.
Zdravo a pravidelne jedzte a pite veľa čistej vody.
Vyhýbajte sa osobám, s ktorými sa necítite dobre.
Nepoddávajte sa úzkosti, ale ukážte jej, že máte nad ňou moc. A nie ona nad vami!

Matka príroda sa postarala o to, aby ste mali niečo poruke aj od nej, keď pocítite úzkosť. Skúste čaje z ľubovníka alebo medovky. Nečakajte zázraky po prvom dúšku, ale vydržte ich pravidelne piť aspoň dva týždne. Vždy čerstvé, 1- až 3-krát denne.