PRAVDA o sviatočných pochúťkach: Čo v skutočnosti robia s naším telom? Toto by ste mali vedieť
18. 4. 2019, 9:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 11:26)

Zdroj: Shutterstock
Chystáte občerstvenie pre oblievačov aj pre seba a možno ani netušíte, aké sú jarné sviatočné jedlá pre nás prospešné, koľko obsahujú vitamínov, minerálov a iných dôležitých prvkov. Pozreli sme sa aj s odborníčkou na výživu Jankou Trebulovou na veľkonočné pochúťky.
Takto môžeme vhodnou stravou a návykmi zlepšiť fungovanie dôležitých orgánov.
Do akej miery je Veľká noc zdravá?
– Je aj nie je. Predveľkonočné obdobie je obdobie pôstu a mnohé z nás sa ho snažia dodržiavať. Keď- že v zime je strava ťažšia, s menším množstvom zeleniny a aj pohybu je menej, naše telo je po nej lenivé a zaťažené kilogramami navyše. Po zime ešte trvá fašiangové obdobie plesov, kde sa stoly prehýbajú pod dobrotami. Až nástupom Škaredej stredy sa mnohé prinútia k striedmejšiemu stravovaniu. To by malo trvať štyridsať dní, aby sa telo zbavilo všetkého nepotrebného.
No a čo ďalej?
– Potom prichádza Veľká noc, keď sú stoly opäť plné dobrôt. Objavujú sa na nich špeciality – zdravé aj menej zdravé. Najčastejšie sa stretávame s vajíčkom. Patrí k potravinám s najvyváženejším nutričným zložením. Jeho bielkoviny sú dokonca plnohodnotnejšie ako bielkoviny mäsa, a to pre obsah esenciálnych aminokyselín (telo si ich nevie samo vyrobiť). Na našom stole sa nachádzajú aj paradajky, šaláty, mladá cibuľka, paprika, mrkva. Hlavne čerstvá jarná zelenina je bohatá na vitamíny a minerály. No nachádza sa tu aj mäso. Hlavne bravčové, menej vhodné, ale aj jahňacina sa dá pripraviť chutne a hoci je mastnejšia, je pre naše telo ľahšie stráviteľná. Je to pre obsah jemných svalových vlákien, podobá sa na hovädzinu. Jahňacie mäso obsahuje železo, draslík, zinok, ale aj niacín a vitamín B. To sú tie zdravšie verzie na veľkonočnom stole. K tým menej zdravým patria rôzne údené mäsá, slaninka, klobásky, majonézový šalát. Sú to všetko kalorické jedlá plné tuku a prázdnych kalórií, ktoré naše telo nevyužije.
Zdroj: Shutterstock
Ak nemáte celiakiu či intoleranciu na lepok,doprajte si 1-2 kúsky celozrnného chleba denne.
Počas Veľkej noci sa nalieva aj pohárik pálenky. Je to v poriadku?
– No, nie som zástankyňa pitia pálenky. Ešte keď je to jeden či dva poháriky, privriem nad tým oči. No počas veľkonočných sviatkov to pri takom počte nezostane. Pálenka okrem toho, že obsahuje prázdne kalórie, negatívne vplýva na naše zdravie. V kombinácii s ťažkými a mastnými jedlami sa to znásobuje. A tých je na stole hojne. Žiaľ, Slováci sú národ, ktorý si pripíja pri každej možnej príležitosti. Takže pitiu alkoholu sa nevyhneme. Preto je rozumné zvoliť si menšie zlo. Namiesto pálenky by som radšej siahla po kvalitnom suchom víne, dobrou alternatívou je aj vínny strek. Alkohol vo väčšom množstve a pri častej konzumácii negatívne vplýva najmä na náš mozog, pečeň, tráviaci trakt a srdcovo-cievny systém.
Pozitívne účinky majú hlavne čerstvá zelenina, vajíčka, šaláty, syry, ale aj správne mäso.Ktoré veľkonočné jedlá a prečo majú na naše zdravie pozitívne účinky?
Vajce
Určite ste sa stretli s rôznymi názormi na vajíčka. Jedni ich odsudzujú, druhí ich chvália do nebies – a pravda je niekde uprostred. Jedno je však isté. Vajíčka patria k potravinám, ktoré majú najvyváženejší obsah nutrične významných látok. Ich najvýznamnejšia zložka sú bielkoviny a tuky. Vaječné bielkoviny sú pre obsah esenciálnych aminokyselín hodnotnejšie ako bielkoviny mäsa. Vajíčka skvelo zasýtia, no zároveň prijmete menej kalórií než z iných jedál. Vajíčka sú bohaté na vitamíny rozpustné v tukoch A, D, E, K. Ich výživovú hodnotu zvyšuje aj vysoký obsah minerálov, najmä železa, fosforu, draslíka, zinku či selénu. V žĺtku sa nachádzajú karotenoidy, ktoré mu dávajú žltú farbu a majú lepšiu využiteľnosť ako rastlinné zdroje. K ďalším dôležitým látkam, ktoré vajíčko obsahuje, patrí cholín. Ten potrebujeme k správnemu vývoju mozgu, činnosti pečene a metabolizme tukov. Najviac sa vajíčko odsudzovalo pre cholesterol. Áno, vajíčko ho síce obsahuje, no je potrebné uvedomiť si, že viacero faktorov reguluje cholesterol v tele. Stravou sa dá ovplyvniť hladina cholesterolu približne v 30 %, zvyšok závisí od nášho individuálneho metabolizmu. Odporúča sa konzumovať štyri vajíčka za týždeň. Toto množstvo nemá zásadný vplyv na hladinu cholesterolu v tele. Ten je skôr ovplyvnený vysokým príjmom tukov v ostatnej strave a tiež nedostatočným pohybom.
Zdroj: Shutterstock
Vajce
Baranie mäsko
Je to mäso z barančekov alebo oviec nad jeden rok. No baranina sa u nás nekonzumuje vo väčšom množstve, a to preto, že baranie mäso má špecifickú vôňu a chuť. Napriek tomu je toto mäso výživné, bohaté na bielkoviny, minerálne látky a vitamíny, najmä skupiny B. Obsahuje tiež vysoké množstvo L-karnitínu, aminokyseliny, ktorá sa považuje za spaľovač tukov. Keďže je bohaté na železo, podporuje tvorbu červených krviniek, ale aj tvorbu svalov. Vhodné je napríklad pre darcov krvi či ženy so silnou menštruáciou. Baranie mäso je trochu mastnejšie, ale v rozumnej miere pre nás užitočné. Každá baranina je iná. Záleží to od toho, ako zvieratá chovajú, čo jedia, kde sa pasú, ako ich zabili a spracovali. Baranina by sa mala pre pestrosť jedálneho lístka konzumovať 1-krát za mesiac.
Jahňacinka
Jahňacie mäso je mäso z mláďat oviec do jedného roka. Obsahuje kvalitné bielkoviny. Tuk v jahňacine sa vďaka vývoju chovateľstva a mäsiarskych metód výrazne znížil, napríklad steak z jahňaciny môže obsahovať len 5 % tuku. Jahňacie mäso obsahuje takmer polovicu nenasýtených mastných kyselín. A tie, ako je už všeobecne známe, sú veľmi prospešné pre naše telo. Je tiež bohaté na vitamíny skupiny B, predovšetkým B12 a B1, ktoré sú dôležité pri metabolických procesoch. Jahňacina je plná minerálov, najmä železa, ktoré sa v nej nachádza v ľahko vstrebateľnej forme, a to je dôležité pre tvorbu červených krviniek. Zinok má zasa význam pre imunitný systém a hojenie rán. Okrem minerálov obsahuje jahňacina stopové prvky – meď, horčík a selén. Ak jahňa chovajú na tráve a sene, jeho mäso obsahuje značné množstvo kyseliny linolovej, ktorá napomáha spaľovať škodlivé tuky. Jahňacina je menej tučná ako baranina, a preto ju do jedálneho lístka môžete zaradiť aj 2-krát do mesiaca.
Zdroj: Shutterstock
Baranie mäso je trochu mastnejšie, ale v rozumnej miere pre nás užitočné.
Špenát
Dlho sme ho považovali za najväčší a najbohatší zdroj železa. No tento názor vznikol omylom – pri nameraných hodnotách železa sa posunula desatinná čiarka. Preto už dnes vieme, že špenát má priemerný obsah železa. No okrem železa je bohatý na minerály – draslík, horčík, vápnik aj sodík. Z vitamínov sú to A, E, K a C a kyselina listová. Je bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín. Obsahuje však vysoké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá znižuje vstrebávanie dôležitých látok, napríklad vápnika alebo železa. Pre neutralizáciu tejto kyseliny je vhodné pridať do špenátu mlieko. Špenát sa výborne hodí najmä do slaných jedál – omeliet, nákypov, slaných koláčov, pizze. No často sa pridáva aj do smoothie. Jeho výhodou je, že obsahuje veľa vody, a preto má nízku kalorickú hodnotu. Svojím zložením priaznivo pôsobí na trávenie, proti zápche či kardiovaskulárnym ochoreniam. Špenát je výborný bojovník proti chudokrvnosti, znižuje hladinu cukru v krvi aj krvný tlak. Odporúča sa konzumovať radšej v čerstvom stave a pokojne aj 1- až 2-krát za týždeň.
Zdroj: Shutterstock
Ďalšou možnosťou je špenát alebo mrazený pretlak.
Šalát
Obsahuje veľa potrebných živín, vlákniny, vitamínov, kyselinu listovú, vitamíny skupiny B, vitamín C, minerálov ako draslík, vápnik, fosfor. Preto by sme mali mať šalát na tanieri každý deň. Podporuje imunitný systém a má detoxikačné účinky. Vďaka zvýšenému obsahu vlákniny podporuje trávenie, metabolizmus, zasýti a upravuje kvalitu stolice aj pravidelnosť vyprázdňovania. Okrem iného má močopudné účinky, čím telo zbavuje prebytočnej vody a prečisťuje vylučovacie orgány. Je veľmi vhodný aj pri chudnutí. Zaraďte ho do svojho jedálneho lístka každý deň a urobíte zdravý krok pre svoje telo.
Zdroj: Shutterstock
„Šalát podporuje imunitný systém.“
Mrkva
Mrkvu berieme ako všednú zeleninu, ktorú v kuchyni používame často. Jednoznačne môžem povedať, že mrkva je najbohatším zdrojom betakaroténu. Ten sa v organizme mení na vitamín A (retinol). Okrem betakaroténu mrkva obsahuje aj vitamíny C, D a E, kyselinu listovú. Z minerálov sú to najmä vápnik, horčík a železo. Mrkva je bohatá na antioxidanty a vlákninu. Môžeme ju jesť surovú aj varenú. Z varenej mrkvy vie telo využiť väčšie množstvo betakaroténov ako zo surovej. Svojím zložením mrkva prospieva predovšetkým očiam. Okrem toho veľké množstvo vlákniny pomáha pri trávení a zlepšuje peristaltiku (pohyb) čriev. Dodáva živiny potrebné pre správny rast zubov, pôsobí preventívne pri srdcovo-cievnych ochoreniach, radí sa medzi silné antiseptiká. Veľmi obľúbená je u ženskej časti populácie, pretože ako silný antioxidant spomaľuje starnutie a veľmi priaznivo pôsobí na pokožku. Mrkvu si môžete dopriať denne v počte 1-2 kusy a skôr vo varenom stave ako surovú. Prípadne ich kombinujte.
Zdroj: Shutterstock
Šibi-ryby, to je ale dobrota.
Hrudka (syrek)
Je to veľkonočná maškrta najmä na východnom Slovensku. Mnohí možno ani nevedia, čo to je. Ide o hrudku, ktorá sa vyrobí z vajíčok a mlieka. Keďže vajíčka a mlieko majú pozitívny účinok na náš organizmus, v malom množstve môže byť prospešná.
Zdroj: Shutterstock
Je to veľkonočná maškrta najmä na východnom Slovensku.
Syrová roláda
Syrová roláda sa robí z tvrdého syra a plní sa rôznymi plnkami. Tvrdý syr je pre naše telo prospešný pre pomerne vysoký obsah bielkovín, ktoré vie organizmus využiť. Ak roládu naplníme napríklad lososom, dodáme telu aj omega-3 mastné kyseliny. Ak ju naplníme šunkou, zvýšime podiel dostupných proteínov. No pri výbere šunky si dávajte pozor na percento mäsa vo výrobku. Môžeme ju naplniť aj cottage syrom a špenátom alebo krájanou zeleninou, ako je paprika, jarná cibuľka, paradajka. Vtedy je roláda obohatená o rôzne vitamíny a minerály. V malom množstve je roláda prospešná pre zdravie, vhodná alternatíva na raňajky alebo olovrant.
Zdroj: Shutterstock
Sú to všetko kalorické jedlá plné tuku a prázdnych kalórií, ktoré naše telo nevyužije.
Fašírka
Aj fašírka býva súčasťou veľkonočnej hostiny. Berte do úvahy, z akého mäsa je fašírka urobená. Či je čisto bravčová, čisto hovädzia alebo je to mix oboch druhov mäsa. Mäso je pre naše telo prospešné predovšetkým obsahom proteínov, ktoré telo využíva. Pri bravčovom mäse musíme počítať aj s vyšším obsahom tukov, ktoré nie sú pre naše telo dobré. Ak však zjeme 2-3 kúsky fašírok počas sviatkov, určite to neovplyvní naše zdravie negatívne.
Zdroj: Shutterstock
Aj fašírka býva súčasťou veľkonočnej hostiny.
Cvikla
Je bohatá na farbivo betaín, má málo kalórií a veľa vlákniny, obsahuje mangán, zinok, draslík, horčík, vápnik, provitamín A, vitamín C, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú. Vhodná je na detoxikáciu organizmu, spomaľuje starnutie organizmu, spevňuje nechty a vlasy. Vláknina zabezpečuje pravidelné vyprázdňovanie a znižuje vstrebávanie cholesterolu v črevách. Cvikla čistí pečeň a obličky, podporuje tvorbu pečeňových buniek. Pravidelná konzumácia zabraňuje kôrnateniu ciev a znižuje krvný tlak. Konzumovať ju môžete ako šťavu, smoothie, ale aj ako súčasť šalátov v čerstvom alebo uvarenom stave. Odporúča sa denne vypiť maximálne 2-3 dl šťavy, viac vám môže spôsobiť tráviace ťažkosti.
Zdroj: Shutterstock
Vhodná je na detoxikáciu organizmu, spomaľuje starnutie organizmu, spevňuje nechty a vlasy.