Skryté tajomstvá za plastovým obalom: Čo nevidíte, keď si kupujete dovezené ovocie
25. 5. 2025, 6:00
V dobe, keď supermarkety ponúkajú exotické ovocie a zeleninu počas celého roka, môže byť náročné rozlíšiť, ktoré potraviny sú naozaj zdravé. Záleží len na vzhľade a cene? Alebo hrá úlohu aj ich pôvod, spôsob pestovania či cesta, ktorú museli absolvovať, aby sa dostali na náš tanier?
Cesta ovocia: od stromu až k pokladni
Lokálne jablko ‒ pár hodín od zberu
Jablko vypestované v susednej obci sa zvyčajne zberie ráno, putuje do malej triediarne, kde ho umyjú a vytriedia, a popoludní už môže byť na pulte. Celý proces trvá desiatky hodín a ovocie je po celý čas v miernom chlade — bez potreby chemických „barličiek“.
Mango z Peru ‒ tri týždne na ceste
Aby mango zvládlo viac než 10-tisíc kilometrov, zberá sa tvrdé a zelené. Hneď po odtrhnutí ho ponoria do kúpeľa s protiplesňovými látkami a zabalí sa do kartónu vystlaného plastom, ktorý udržiava vlhkosť.
Nasleduje týždeň v kontajneri na lodi pri teplote 13 °C, prekládka v európskom prístave, ďalšie dni na kamióne a až tesne pred predajom ho v plynovej komore „dozrejú“ etylénom, aby sčervenelo. Všetky tieto kroky znamenajú čas, energiu a vnútorné straty vitamínov.
Vitamín C patrí k najcitlivejším. Štúdie ukazujú, že pri izbovej teplote môže brokolica, špenát či hrášok prísť už za tri dni o zhruba tretinu svojho vitamínu C. Chladenie proces spomalí, nie však zastaví. Krátka cesta lokálneho ovocia teda znamená, že do vášho tela sa dostane viac antioxidantov a prirodzenej chuti.
Chemické ošetrenie: čo zostáva na šupke
Európska únia každoročne testuje vyše 100-tisíc vzoriek potravín. V roku 2022 bolo 96,3 % všetkých kontrolovaných vzoriek pod zákonným limitom pre zvyšky pesticídov a len 1,6 % prekročilo povolenú hranicu v reprezentatívnom „košíku“ 12 potravín.
Výsledky síce ukazujú, že aj európske ovocie môže mať zvyšky pesticídov, no pri dovoze zo vzdialených krajín je riziko vyššie, pretože na dlhú prepravu sa často používajú silnejšie post-harvest (po zbere) fungicídy. Citrusové plody sú typickým príkladom — vrstva vosku s fungicídom imazalil bráni plesniam počas niekoľko týždňovej plavby, no časť látky zostáva na kôre.
Uhorka so slabou šupkou stratí vodu už po pár dňoch. Väčšina zahraničných uhoriek je preto balená do tenkej fólie, ktorá znižuje vysychanie a predlžuje trvanlivosť. Mango či pomaranč dostanú voskový film, aby zostali lesklé a nevysychali. Lokálne ovocie, ktoré neabsolvuje dlhú cestu, zvyčajne takéto obaly nepotrebuje, takže vytvára menej plastového odpadu.
Strana
1/2
