Soliť či nesoliť? To je otázka! Bez jódu to však nejde
15. 2. 2013, 7:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:37)

Zdroj: shutterstock
Trápi vás únava, podráždenosť, slabá imunita a napriek vyšetreniam neviete, čo vám je? Možno máte málo jódu.
Ženy trpia nedostatkom jódu až štyrikrát častejšie ako muži. Ste podráždené, unavené, máte zníženú imunitu? Chodíte po vyšetreniach a stále neviete, čo vám je? Možno vám chýba jód. Aby sme boli zdravé a cítili sa dobre, musí nám riadne fungovať štítna žľaza. A tá k bezproblémovej činnosti potrebuje každodenný pravidelný prísun jódu. Ak ho nemá, nedokáže produkovať dostatok tyroxínu a trijódtyronínu, hormónov, bez ktorých náš organizmus začne haprovať.
Diriguje každú bunku
Ak si predstavíme náš organizmus ako jeden zohratý orchester, štítna žľaza je jeho dirigentom a jód notovou osnovou. Štítna žľaza odoberá jód z krvi a premieňa ho na hormóny, ktoré riadia všetky biochemické procesy v tele, fyzický aj mentálny vývoj, regulujú metabolizmus, začiatok aj koniec pohlavnej aktívnej fázy života. Okrem toho je jód účinný v boji s baktériami, parazitmi a vírusmi. Na svete trpí jeho nedostatkom približne miliarda ľudí. Priemerný obyvateľ Európy ho do organizmu dodáva len 80 μg, čo je ani nie polovica potrebného množstva. Spotreba jódu je dnes oproti minulosti vyššia a bude stále rásť. Súvisí to so zrýchleným aj nezdravým životným štýlom, nárastom stresua zhonu. Kým ešte v polovici minulého storočia nám stačilo na pokrytie dennej dávky 50 μg jódu, dnes je to až štvornásobne viac.
Čo, keď je ho málo
Nedostatok jódu a hormónov štítnej žľazy môže mať pre človeka katastrofálne následky od nesprávneho vývinu plodu počas tehotenstva, duševnej zaostalosti a zvýšenej úmrtnosti detí, vzniku civilizačných ochorení a narušenia funkcie štítnej žľazy cez poruchy plodnosti a sexuálneho vývoja, oslabenie imunitného systému, priberanie, vznik niektorých rakovinových ochorení a nádorov, autoimunitných ochorení, problémy s otehotnením, poruchy spánku, menštruačného cyklu, srdcovocievneho systému, depresie, poruchy pamäti, apatiu, anémiu až po lámavé nechty, suchú pokožku, vypadávanie vlasov, zápchu, opuchy očí či svalové bolesti a kŕče.
Príznaky nedostatku
Ak vás trápi niektorý z nasledujúcich problémov, zvýšte pozornosť a zájdite k lekárovi:
Únava, spomalenosť, zimomravosť, suchá pokožka, sklon na tvorbu ekzémov, tenké nechty, chrapľavý hlas, opuchy očí, priberanie, nervozita, zmätenosť, zábudlivosť, spomalené reflexy, nezáujem, silná menštruácia.
Odporúčaná denná dávka
Dojčatá: 50 až 80 μg
Predškolské deti: 100 až 120 μg
Mladšie školské deti: 120 až 140 μg
Staršie školské deti: 150 až 180 μg
Dospievajúci: 200 μg
Tehotné ženy a športovci: 230 μg
Dojčiace matky: 260 μg
Európska únia stanovila dennú dávku pre DOSPE LÝCH na minimálne 150 μg a maximálne 600 μg.
Kde ho vziať
Na súši jódu neustále ubúda, rastliny a pôdy strednej a východnej Európy ho neobsahujú dostatočné množstvo. Za skrytý problém verejného zdravotníctva to považujú aj svetové zdravotnícke organizácie, ktoré sa usilujú o odstránenie chorôb spôsobených nedostatkom jódu už dlho. Najväčšou zásobárňou jódu sú morské ryby, riasy a morská voda, v ktorej sa zachoval jód z roztopených ľadovcov spred 40 miliónov rokov. V našich končinách je najväčším zdrojom jedlá jodidovaná soľ, do ktorej sa jód pridáva už od päťdesiatych rokov. V krajinách, kde sa na výrobu potravín používa takáto obohatená soľ, by teoreticky nemal byť problém s jeho zníženým príjmom. Jód je potom súčasťou potravín s relatívne vysokým obsahom soli ako chlieb, údeniny, syry, slané pochutiny a niektoré hotové jedlá. Umelo sa pridáva aj do niektorých potravín pre deti, nachádza sa v niektorých minerálnych vodách.
Soliť či nesoliť?
To je otázka. Paradoxne nám z doteraz uvedeného vyplýva, že soliť je vlastne zdravé. Tak ako je to vlastne, keď nás lekári presviedčajú o opaku? Jodidovaná soľ je najúčinnejšia prevencia pred ochoreniami z nedostatku jódu. Spotreba soli však v dôsledku kampane na zníženie krvného tlaku klesla, takže klesol aj príjem jódu. Optimálne je nájsť zlatú strednú cestu alebo dodávať do organizmu viac jódu inou formou, napríklad obohateným olejom ako v Rumunsku, jodidovanou vodou ako v Taliansku či čajom ako v Číne. V každom prípade je dobré aspoň dvakrát do týždňa zaradiť do jedálneho lístka morské živočíchy a riasy, dvakrát denne mliečny výrobok a obzrieť sa po vhodných minerálkach.
Potraviny s vysokým obsahom jódu:
✔ ryby: sardinky, makrely,tuniak, losos
✔ mliečne výrobky: syry, mlieko, bryndza
✔ zelenina: mrkva, fazuľky, paradajky
✔ ovocie: jablká, maliny, višne, citróny, čierne ríbezle
✔ liečivé rastliny a koreniny: cesnak, fenikel, tymian, skorocel, myší chvostík
✔ minerálky: Vincentka, Hanácka kyselka
Pozor: surový ružičkový kel, kapusta, karfiol a špenát blokujú priechod jódu do štítnej žľazy.
Náš tip:
Kúpele Číž
Kúpeľných zariadení, ktorých vody obsahujú viac jódu, nie je na Slovensku, a ani v Európe, veľa. Kúpele Číž na Gemeri patria so svojou prírodnou jódovo-brómovu vodou medzi najvzácnejšie. Táto voda sa využíva na pitné kúry aj kúpeľné procedúry, ako je inhalácia či balneoterapia, čiže vaňové kúpele a zábaly. V tomto prípade sa jód do tela vstrebáva aj inou cestou ako z krvi – kožou, sliznicami, dýchacími cestami a očnou rohovkou. Kúpele s vyše 100-ročnou tradíciou možno navštíviť po celý rok, môže vám ich predpísať lekár alebo môžete ísť ako samoplatcovia, vždy sa však treba poradiť s lekárom.