Stále ste prechladnutá a dokonca začínate mať príznaky astmy? A nie ste náhodou príliš smutná?

Chiropraktikovi B. Nelsonovi sa dvadsaťročným výskumom podarilo odhaliť prepojenosť šesťdesiatich emócií s konkrétnymi orgánmi v tele.

Zármutok má priamy vplyv na pľúca. Dlhodobý žiaľ môže vyvolať astmatický záchvat, zodpovedá za častejšie prechladnutia, ale aj za vážne ochorenia dýchacích ciest. Uviaznuté emócie z minulosti, ktoré ste nespracovali, môžu byť podľa neho prameňom fyzickej bolesti. Okrem iného sa hromadia v okolí srdca a vytvárajú „hradbu“, ktorá bráni dávať a prijímať lásku.

Schopnosť empatie je z 90 percent závislá od spoločnosti a zvyšných 10 percent máme v génoch. Všeobecne sa považuje za zrejmé, že výhody empatie sú jasné a jednoznačné. Vedci však prišli na iný záver. Empatickí ľudia častejšie trpia depresiami, úzkosťou a kardiovaskulárnymi chorobami.

Predstavte si napríklad, že sa utopilo dieťa vášho priateľa. Ak ste empatickí, zažijete to isté ako váš kamarát – veľký smútok a bolesť. Nikomu to však nepomôže, akurát vy zažijete emocionálne vyčerpanie. Porozumieť druhému, ale nestratiť samých seba, to je jediný spôsob, ako sa chrániť pred emocionálnym vyhorením. Zistilo sa, že empatia a súcit aktivujú rôzne časti mozgu. Čo je však dôležitejšie, majú rôzne dôsledky. Ak k niekomu cítite empatiu, bude bolestivé aj pre vás, ak bude trpieť. Bude to vyčerpávajúce. Povedie vás to k tomu, aby ste sa tomu človeku aj pomoci vyhýbali. Ale ak cítite súcit, posilní vás to a pokúsite sa druhému zlepšiť život. Súcit je preto zdravší ako empatia.