Trpíte žravou depresiou? TOTO sú jej znaky a máme aj NÁVOD, ako si pomôcť

Do ktorej „skupiny“ jedákov patríte? „Emočný hlad prichádza náhle a nečakane. Tento hlad človeka akoby zmanipuluje a je mu jedno, akú stravu práve prijíma. Je to takmer nezastaviteľný pocit. Fyzický hlad, naopak, prichádza postupne. Nie je taký akútny a zúfalý. Dokážete ešte chvíľu vydržať, než sa dostanete k jedlu,“ vysvetľuje vyštudovaný fitnesový tréner a odborník na výživu Peter Dragúň. Pred tým, než si naložíte na tanier dvojitú porciu jedla, je oveľa lepšie počúvnuť mozog a nie žalúdok. Uvedomiť si: „Ale veď som jedla pred pár minútami, prečo si naberám znova?“

Záchvatové prejedanie patrí popri anorexii, bulímii a obezite k poruchám príjmu potravy. Tie postihujú mužov aj ženy, ale u žien sú tieto diagnózy oveľa častejšie – až 85 percent všetkých prípadov sa týka práve ženského pohlavia. Jedlo v takomto prípade slúži ako psychologický nástroj – či už ide o nočné prejedanie sa, záchvatové prejedanie spojené s hladovkou alebo zajedanie smútku. Snažíme sa ním zbaviť úzkosti, stresu, strachu, smútku, osamelosti či nespokojnosti samých so sebou. Ale to pomôže iba na chvíľu. Následne sa objaví ďalšia neprekonateľná túžba najesť sa a celý kolobeh pokračuje. „Žravá“ depresia sa často spája so závislosťou od určitých potravín. Odborníci ju prirovnávajú k závislosti od alkoholu. Problémy „utápame“ v hranolčekoch, zákuskoch, čokoláde, šľahačke… Zajedanie stresu môže mať svoje začiatky aj v detstve. Rodičia dávali deťom za odmenu sladkosti. Prípadne im ju dopriali, keď dobre spapali obed. Pritom vôbec nemysleli na to, že deti sú najedené, a už im netreba pridávať. Alebo naopak: v prípade nedostatku v niektorých rodinách, keď sa sladkosti jedli len na výplatu, deti, ktoré odrazu mali lepší prístup k maškrtám, ich jedli na tony, lebo čo keď zase nebudú?

Vinníkom však môžu byť aj hormóny, ktoré ovplyvňujú telesné procesy, ako sú hlad, smäd, trávenie, ukladanie tuku, tvorbu svalov alebo sexuálnu túžbu. V prípade, že je niektorého hormónu v tele viac, automaticky tým narušuje rovnováhu ostatných hormónov, a tým vzniká „reťazová reakcia“. Stres ovplyvňuje produkciu hneď niekoľkých hormónov: kortizolu, leptínu a grelínu. Vysokú hladinu kortizolu majú ľudia, ktorí sú neustále pod tlakom, a preto sú unavení, depresívni a nevedia schudnúť. Leptín je zasa hormón sýtosti. Ak ho má človek málo, môže to viesť aj k morbídnej obezite. Ale dá sa s tým niečo robiť. Jeho správnu hladinu si môžete upraviť pomocou zdravého stravovania, polhodinovým cvičením denne, dostatkom spánku a pravidelnou konzumáciou potravín s obsahom omega-3 mastných kyselín. A čo sa týka grelínu, ten má na svedomí pocit hladu. Vytvára sa v tenkom čreve, dvanástniku a žalúdku, odkiaľ putuje do mozgu a zvyšuje chuť do jedla. „Oklamať“ tento hormón sa dá podľa odborníka Petra Dragúňa pomalým vychutnávaním jedla.