Ranný a večerný RITUÁL ŠTÍHLOSTI Mirky Kalisovej zvládne každá žena: Stačí urobiť len TOTO...

– Určite téma o vyhorených matkách a únavovom syndróme. Veľa ľudí ani nevie, čo to vlastne vyhorenie je, a preto keď podobnú situáciu zažívajú, nevedia ju poriadne pomenovať a ani netušia, že existuje efektívny spôsob, ako ho riešiť. Je preto skvelé, že sa tomu venujete, a aj tieto témy sa dostávajú do povedomia. Únavový syndróm je kapitola sama osebe. Rada sa vzdelávam a tento článok by som si tiež určite prečítala.

– Našťastie, s vyhorením ako takým, že by mi nejako radikálne ovplyvnilo život, som sa nestretla. Ale určite aj ja som mala, mávam a iste ešte aj budem mať obdobia v živote, keď býva pracovnej záťaže viac a človek nevládze. Dôležité je, uvedomiť si, že sa niečo začína diať a podchytiť to včas, aby to neprerástlo aj do fyzických prejavov. Vo všeobecnosti som typ človeka, ktorý sa veľmi pozoruje, vnímam na sebe zmeny a viem si s tým už do istej miery poradiť.

– Na sociálnych sieťach ma inšpirujú rôzni foodblogeri, marketéri, psychológovia a tiež profily s cvičením. Asi aj v takomto poradí dôležitosti. Sociálne siete však nevyužívam na nakopnutie v smutnejších chvíľach. Na to mi slúžia knihy a maľovanie obrazov. To sú činnosti, ktoré ma dokážu úplne vytrhnúť z reality a čas pre mňa prestane existovať. A ešte vtedy rada organizujem chladničku, šuplíky a skrinky. (Smiech.)

– Áno, a aj som si našla systém, ako mať „stále upratané“. Som presvedčená o tom, že keď sa obklopíme chaosom, ten sa nám dostane aj do života a naopak. Ak žijeme v čistom a peknom prostredí, našej duši to prospieva. Mať poriadok ani nie je časovo náročné, keď máte systém na jeho pravidelné udržiavanie. Viete, ako sa vraví, že malá kopa pýta viac? Snažím sa nemať žiadnu malú kopu, nech ma zbytočne nepokúša. (Smiech.)

– Nie som dokonalá. A nie je pravda, že nič so mnou nezatrasie. Som veľmi citlivá bytosť, ale nedovolím, aby ma okolnosti zlomili. Chodievam aj nenamaľovaná a strapatá, ale takých dní veľa nie je. Rada sa o seba starám. Dávam si na seba krémiky a séra, použijem maskaru, aj keď nikam nejdem, a vždy sa oblečiem do toho, o čom si myslím, že mi pristane a v čom sa cítim dobre. Je to taký čas so sebou. A mám ešte jednu rutinu: Pred rannou aj večernou sprchou urobím 35 drepov. Nezaberie to veľa času a robí mi to radosť.

– Žijeme úplne normálny život, neskrývame sa, chodíme do spoločnosti, do divadla. Môj partner nie je mediálne známy muž, nežije ani online životom, nevidíme žiadny dôvod, aby sa to nejako menilo len preto, že ja to mám inak. A páči sa mi to takto, náš vzťah je iba náš.

– No dobre teda, že ste to vy. (Úsmev.) Napríklad fantasticky hrá na saxofóne. A je odo mňa o dva roky starší, to by som chcela dať na pravú mieru, lebo sa písalo, že je odo mňa podstatne mladší, ale nie je…

– To závisí od človeka samotného. Každý má hranicu niekde inde. Pre niekoho je priamy prenos z pôrodu úplne v pohode a niekto má problém nahlas povedať slovo menštruácia. Takže určite sa to nedá generalizovať. Ale ak chcete niečo všeobecné, na verejnosti by sa nemalo hovoriť o ľuďoch, ktorí tam nie sú a nemôžu sa brániť. Tabu by malo byť ohováranie a šírenie klebiet.

– Bútľavých vŕb mám hneď niekoľko. Mám veľmi kvalitné dlhoročné priateľstvá, niektoré od gymnaziálnych čias. A mám tiež priateľstvá, kde síce nie sme v pravidelnom a častom kontakte, ale keď sa stretneme, pokračujeme tam, kde sme naposledy prestali. Nepestujem si povrchné vzťahy, nemám rada „small talky“ a rozhovory zo slušnosti. V tomto nie som diplomat. Svoj čas si vážim a ľudí vo svojom okolí si veľmi vyberám.

– Nemyslím si, že manželstvo alebo akýkoľvek vzťah, keď je napríklad poškodený zradou a klamstvom, by mal byť umelo udržiavaný len preto, aby vydržal. Cieľom partnerstva a manželstva by mala byť podľa mňa hlavne láska, rešpekt, obojstranná spokojnosť a vôľa v ňom zostať. Nikdy nestačí, aby sa snažil len jeden. Jeden nikdy nič nezmôže. Partneri by mali byť rovnocenní a obaja by mali prinášať do vzťahu hodnoty. Nesmie sa stať, že jeden žije na úkor druhého a stále len berie a ten druhý len dáva.

– Nevera je podľa mňa najväčší prejav neúcty a nerešpektu k partnerovi. Myslím, že ľudia často odpúšťajú neveru pre strach z toho, že nič lepšie ich už v živote nestretne, a nie z lásky. Ale neprináleží mi to hodnotiť. Často túto tému riešime aj na mojej platforme Červený stan, ktorý som pre ženy vytvorila. Je to veľmi náročná téma a nemá len jednu odpoveď. Paradoxne, niektorým vzťahom dokáže nevera aj pomôcť.