Martina Homoliak

Celeste, už nejaký ten piatok žijete na Madeire, čo vás tam zlákalo?

– Jedným z&nbsp;dôvodov bol začiatok pandémie. Ako speváčka som zrazu mala pracovnú situáciu úplne inú a&nbsp;mala som veľa voľného času. A&nbsp;žijú tam moji rodičia. Začalo sa to tým, že som šla za nimi na nejaký čas. Zavolali – poď, potom sa uvidí, aká bude situácia. A&nbsp;ja som sa do toho miesta nesmierne zamilovala. Predstavovalo pre mňa možnosť pokoja a&nbsp;anonymity. Ľudia ma tam nepoznali, neregistrovali, neriešili. Pre mňa to bolo vlastne také útočisko. Celý život pendlujem medzi dvomi miestami, tak som si povedala, prečo nie Madeira a&nbsp;Slovensko? Keď už pre nič iné, tak kvôli rodine. (Úsmev.)

Čo bolo pre vás najväčšou výzvou, keď ste sa tam rozhodli ostať?

– Ich tempo. Dlhé roky som žila v&nbsp;Bratislave, medzitým v&nbsp;USA. Moja práca bola hektická, vždy som mala plný rozvrh. My Slováci sa všade radi ponáhľame, čo je síce dobré, ak sa to týka ambícií, ale na druhej strane sa človek nezastaví. V&nbsp;Portugalsku, čo som si prvé všimla, toho síce majú veľa – aj osobných, aj pracovných aktivít –, ale neponáhľajú sa, nepoznajú slovo stres v&nbsp;takom zmysle, ako ho poznáme my. Na začiatku to bolo frustrujúce, lebo som bola zvyknutá na iné tempo. Po čase som si nielen zvykla, ale som to aj prijala. Teraz si všímam, že keď kráčam po Bratislave, všetci sa veľmi ponáhľajú a&nbsp;ja idem oveľa pomalšie. A&nbsp;to som vždy bývala tá, ktorá sa niekam ponáhľala. (Úsmev.)

Na Madeire vznikol klip k&nbsp;novej piesni Feel. Aké je jej posolstvo?

– Napísala som ju s&nbsp;producentom v&nbsp;čase, keď sa začala pandémia. Zrazu sme boli všetci od seba a&nbsp;v&nbsp;tom texte opisujem pocit „nepotrebujem ťa, ale chcela by som ťa tu“. Všetkých svojich blízkych a&nbsp;milovaných som nepotrebovala mať stále pri sebe, ale o&nbsp;to vzácnejšie bolo byť spolu, keď sme v&nbsp;jednom momente zostali zatvorení a&nbsp;odtrhnutí od seba. To je hlavná myšlienka. A&nbsp;zároveň si príliš neskoro uvedomujeme, že by sme chceli viac času tráviť s&nbsp;tým človekom. V&nbsp;skladbe sa priznávam k&nbsp;týmto pocitom. Klip by mal evokovať tú emóciu, všetky tie stavy ako izolácia, samota, odseknutie od reality

V&nbsp;šoubiznise sa pohybujete už pár rokov. Kde najviac vidíte svoj posun?

– Už len z&nbsp;technickej stránky sa mi zlepšil spev. Predsa len, spevácke výkony v&nbsp;pätnástich sa nedajú porovnať s&nbsp;tým, čo spievam posledné roky. Ale to je, myslím, aj vekom a&nbsp;skúsenosťami. Chýba mi len sebavedomie, čo som mala. Myslím si, že vtedy som bola oveľa sebavedomejšia. Ale zároveň o&nbsp;to sprostejšia. (Smiech.) Mám taký pocit, že čím je človek múdrejší, tým viac si na sebe a&nbsp;druhých všíma chyby. Som skromnejšia, no zároveň poznám svoju hodnotu a&nbsp;viem, čo ovládam a&nbsp;čo nie.

Máte za sebou niekoľko spoluprác, no je niekto, s&nbsp;kým túžite mať pesničku?

– Zo zahraničných to bol vždy Eminem. (Úsmev.) Čo sa týka našich, mala som veľa d­uet. Stihla som s&nbsp;Majkom Spiritom, dve pesničky s&nbsp;Kalim, so Samuelom Tomečkom, veľa spoluprác mám v&nbsp;Česku. Neviem, kto by so mnou chcel nahrať dueto. (Smiech.)

Minulý rok rezonoval bodyshaming. Aj vás kritizovali. Ako to vnímate?

– Stále je to boj. V&nbsp;decembri sme vysielali naživo pre fanúšikov a&nbsp;hneď boli komentáre, ako vyzerám, že som pribratá. Napriek tomu, že mesiace pracujem na svojom fyzickom zdraví, pravidelne cvičím. Na to si človek nikdy úplne nezvykne, ale musí si uvedomiť svoju hodnotu. A&nbsp;hlavne, že hodnota ženy nie je postavená na tom, koľko má kíl. Bol to dlhý a&nbsp;bolestivý proces. Teraz mi píšu mladé baby a&nbsp;ženy a&nbsp;pýtajú si rady. Alebo to už v&nbsp;sebe prekonali a&nbsp;rozprávajú sa o&nbsp;tom so mnou. Podľa mňa neexistuje jedno riešenie, že raz sa to vyrieši a&nbsp;hotovo. Je to ako softvér, musí sa stále updatovať. Pretože ľudia potrebujú počuť aj od svojho okolia: „Áno, si dosť. Si viac než dosť.“ Toto je dôležité a&nbsp;dnes je toho málo. Na druhej strane, ak sa ti niečo na sebe nepáči, zmeň to, začni drieť. Ja som začala cvičiť, ale zároveň si odpúšťam, že nie som dokonalá. Nik nie je. Aj v&nbsp;Portugalsku je úplne iný ideál ženskej postavy ako tu.

Takto vyzerá aktuálne:

– Sila. Nedávno som zachytila, že ďakujeme našim ženám za krásu a&nbsp;lásku. To je síce všetko pravda, ale my nie sme len sprievod v&nbsp;živote našich mužov, detí, v&nbsp;spoločnosti. Sme rovnocenné bytosti, ktoré v&nbsp;niektorých prípadoch môžu ponúknuť aj viac než muži. Pre mňa sa slovo ženskosť rovná sile. Nepoznám iné stvorenie, ktoré celé generácie svojou elegantnou a&nbsp;jemnou silou chráni seba, svojich blízkych, cudzích. Myslím si, že ženskosť je povaha. To sa nedá opísať výzorom, pohľadom, fyzickou prítomnosťou. Je to niečo hlbšie. (Úsmev.) Mňa moji rodičia nestvorili pre to, aby som bola len nejaká ozdoba. Stvorili ma pre väčšie veci a&nbsp;sklamala by som ich, keby som bola „len“ krásna. (Smiech.)

Od jari vám spoločnosť robí sučka Fiona. Ako ste sa k&nbsp;nej dostali?

– Už som mala mačku, takého veterána slovenských ulíc. Má svoje odžité a&nbsp;užíva si dôchodok na Madeire (Smiech.), kde som si kúpila dom. Prerábala som ho a&nbsp;pár týždňov som nemala bránu. Jedného dňa tam proste vošiel tento oriešok s&nbsp;krátkymi nohami. A&nbsp;ja na ňu, že ty si kto? Bola taká slušná, milá a&nbsp;prívetivá, že som si myslela, že niekomu patrí. Bola u&nbsp;mňa šesť dní v&nbsp;kuse, neodišla. Len si odbehla zahrať sa s&nbsp;inými psami a&nbsp;vrátila sa. Tak som jej dala búdku, vodu, postieľku, jedlo a&nbsp;na šiesty deň som ju vzala k&nbsp;veterinárovi, nech zistí, či má čip. Nemala a&nbsp;veterinárka mi povedala: „Tak je vaša.“ A&nbsp;ja na to: „Tak je moja!“ (Smiech.) Fiona si ma vybrala.

Aj vám niečo zničila?

– Nie. Ona bola veľmi dobručká. Akurát som mala o&nbsp;ňu strach. Museli ju na začiatku zaočkovať, umyť, urobili jej sono a&nbsp;zistili, že umiera. Ak jej nevyberú slezinu, tak... Veterinárka povedala, že keby to našli o&nbsp;týždeň neskôr, tak je neskoro. Absolvovala dve obrovské operácie za sebou, potom skoro zomrela na pooperačné infekcie. V&nbsp;podstate mesiac a&nbsp;pol som ju každé dva dni ťahala z&nbsp;domu na veterinu a&nbsp;späť. Posledný týždeň tam ostala päť dní, aby ju monitorovali. Takto mi dala zabrať na začiatku. Aj účet vyzeral zaujímavo. To je investícia. Pretože aj moja mačka má zdravotné problémy. Tak hovorím svojim zvieratám, že sú drahšie ako vuittonky. (Smiech.) Takže ich mám namiesto drahého oblečenia a&nbsp;kabeliek a&nbsp;je radosť mať ich. (Úsmev.)

Aktuálne ste single, no máte typ muža, ktorý vás dokáže vždy zaujať?

– Kedysi som si myslela, že áno, ale teraz už nie. Som už trošku cynická k&nbsp;mužom. Ale&nbsp;som vďačná za to, že muži existujú. (Smiech.) No som už v&nbsp;štádiu, že keď vidím fešáka, za ktorým sa každý obzrie, mne ide hlavou myšlienka, že určite má nejaký problém. Po šiestich vážnych vzťahoch už automaticky hľadám, kde je tá chyba. Fajn, zlatíčko, si nádherný, ale určite tam niečo je. (Smiech.) A nechcem to vedieť, nemám na to energiu. Takže som už trochu skeptická. Ak by som mala ísť do ďalšieho vzťahu o&nbsp;pár rokov, tak by to musel byť niekto, kto by bol pre mňa osobnosť. Pre mňa je najdôležitejšie, aby sme si tak sakramentsky rozumeli, že napriek chybám z&nbsp;oboch strán to bude fungovať. Ináč sa mi to neoplatí, nemá zmysel byť vo vzťahu len preto, že som mladá. (Úsmev.)

<a href="https://casprezeny.pluska.sk/gal/celebrity/ncpz122-rozhovor-kedy-odchadza-rande" target="_blank" rel="noopener">Aktuálne FOTOGRAFIE Celeste nájdete v galérii.</a>

Čo okrem toho, aby ste si rozumeli, očakávate od partnera?

– Pre mňa je veľmi dôležitý humor. Keď sa nevie smiať, nie je vtipný alebo nemá zmysel pre humor, tak to je strata času. To je smutné. Lebo s&nbsp;humorom sa dá viac-menej všetko prežiť. Keď je aj ťažšia chvíľa, niečo sa stane, tak humor to veľakrát zachráni. A&nbsp;ešte dôležitý je rešpekt. Som typ 50 : 50, feministka, všetko musí byť v&nbsp;rovnováhe. Som ochotná zarábať, starať sa o&nbsp;rodinu, ale aj muž musí so mnou fungovať týmto spôsobom. Neexistuje, že ja jediná budem variť, upratovať, lebo je to tak dané. Keď mi to začne muž hovoriť na rande, skončili sme. Postavím sa a&nbsp;odídem preč. Nie som tu na to, aby som sa o&nbsp;nejakého muža starala. To mala robiť jeho mama, a&nbsp;keď už je dospelý, máme sa o&nbsp;seba starať navzájom. To, že mi dá prsteň na ruku, neznamená, že som jeho majetok.

Pizza, ale moja najobľúbenejšia je iránska kuchyňa. Ťažko sa to opisuje, keď to človek nevyskúšal.

✔ Obľúbená rozprávka?

Kedysi to bola Snehulienka, tá stará disneyovka, neskôr Peter Pan.

✔ Čo máte na sebe najradšej?

Celeste Buckingham je krajšia než kedykoľvek predtým: Z nežného dievčaťa sa vykľula TAKÁTO ŽENA

Výber pre vás

Celeste Buckingham je krajšia než kedykoľvek predtým: Z nežného dievčaťa sa vykľula TAKÁTO ŽENA

Súvisiace články

Herečka Zuzana Norisová bude na Vianoce sama: TOTO je dôvod, prečo jej muž odíde!

Éterická Táňa Pauhofová všetkých prekvapila: TOTO sú pravidlá jej šťastného vzťahu!

Speváčka Jana Kirschner to povedala PRIAMO: S partnerom si nedávame vianočné darčeky! Prečo?

Krajčírová o mužovi a deťoch: Ak TOTO vo vzťahu chýba, môže sa zrútiť aj tá najväčšia láska

Energetická Lucia Siposová: TOTO ju priťahuje na jej priateľovi! Fíha, a bude svadba?

Hilmerová o prvých Vianociach s manželom: Na TO prekvapenie pod stromčekom NIKDY nezabudne!

Výber pre vás