Martina Homoliak

Reportérku Kristínu Kövešovú sme stretli ešte koncom augusta na oslave 25. narodenín televízie Markízy. Už je to to desať rokov, čo je súčasťou tímu redaktorov v Záhorskej Bystrici. Kým mnohým z nás by sa v situáciách, v akých sa Kika ocitá, krvi nedorezal, ona si strach nepripúšťa. Inak by svoju prácu robiť nemohla a momentálne cíti, že to je to, čo teraz robiť má. Nechýba jej odvaha a najmä láska k zvieratkám. Aj jej psík to zrejme vycítil, keď si ju vybral. Ako bojuje so strachom, odkiaľ sa u nej vzal psík aj to, čo má v pláne prezradila v rozhovore.&nbsp;
Kristínka, ako sa máš?
Dobre, po trojtýždňovej dovolenke som sa vrátila do práce a veľmi ma potešili tri razi, ktoré sú v Pentagone. (Smiech.) Takže sa mám úžasne.

A kde si dovolenkovala?
Bola som v Slovinsku. Najprv sme boli v Triglave v pohorí, zistila som, že veľmi rada raftujem a robím také tieto adrenalínové veci. Potom sme išli k moru, do takého starobylého mesta Piraň, ktoré mám veľmi rada a Portorož, potom sme išli do Talianska a nakoniec sa vrátili sem. Takže veľmi dobré, keď už tak konečne vypneš hlavu a oddýchneš si a namiesto celej tej negatívnej energie zažívaš iba slniečko, smiech a lásku, tak to určite pomôže.
Ani ma neprekvapuje, máš rada takéto adrenalínové veci. V podstate aj tvoja práca je tak trochu adrenalín. Nebojíš sa, keď pracuješ na takých nebezpečných reportážach?
Nie, lebo keby som sa začala báť, tak to nemôžem robiť. A ono je to asi aj o tom nastavení mysle, ako si to pripustíš. Keď si povieš, že áno, budem mať strach, tak nedokážeš robiť tú prácu. Samozrejme, treba byť ostražitý, ale ja nedovolím, aby strach ovládal môj život. Veľmi často robím to, že keď sa niečoho veľmi bojím, tak to prekonám. Napríklad som nemala rada výšky a just som v tom Slovinsku išla na zipline cez tie najväčšie pohoria, sme to vyskúšali a zistila som, že dá sa to. Čiže nemali by sme dovoliť strachu ovládať náš život, lebo nás to môže veľmi obmedzovať.
Máš aj nejaký adrenalínový zážitok, ktorý ešte len chceš vyskúšať?
Čo som ešte nevyskúšala? Hmmm. Určite sa chcem vrátiť na rafting. To sa mi veľmi páčilo skúsiť to. Na veľkú motorku si chcem urobiť vodičák, to je také moje. Chcela by som sa poriadne naučiť jazdiť na koni. A to mi napadlo iba tento rok a neviem, ako to celé stihnem. (Úsmev.) A niečo by som ešte v zime chcela vyskúšať na lyžiach a videla som také niečo ako turbo sánky. Tak aj tie by som chcela skúsiť. (Smiech.)

O tebe je známe, že si veľká milovnčíka zvierat, bojuješ za to, aby neboli týrané a dokonca máš aj kolekciu oblečenia STOP týraniu zvierat. Ako si k tomu dostala?
Mňa oslovil Andrej Baraník ako návrhár s tým, že poďme robiť niečo, čím môžeme pomáhať a ja som povedala, že ak pomáhať, tak určite zvieratám. Tým, že sme vlastne vymysleli túto kolekciu, tak v prvom rade hovoríme, že nesúhlasíme s týraním, ktoré je na Slovensku a vieme o tom, pretože na Slovensku väčšina prípadov týrania zvierat nie je potrestaná a štát to nerieši. Tým pádom vyjadrujeme aj svoj názor a na druhej strane pomáhame aj týraným zvieratkám, lebo výťažok z toho venujeme tým, ktorí to potrebujú a pravidelne to zverejňujeme. Čiže je to skôr taký charitatívny projekt, ktorý mi prišiel fajn, že poďme to vyskúšať. Ľuďom sa to páči, tak som veľmi rada a už sme aj niektorým zvieratkám zachránili život. Pravidelne chodíme peniažky odovzdať, tak som z toho šťastná.
Ty sama máš doma veľkého psíka.
Aziata, áno.
Prišla si k nemu nejakou záchranou alebo ako sa k tebe dostal?
To bolo počas natáčania reportáži o psích zápasoch. On mi tak skočil do auta a rozhodol sa, že bude môj. Tak som si ho teda zobrala. (Úsmev.) Nie je to ľahká povaha, lebo je to aziat, to musím priznať, ale na druhej strane ja hovorím, že je osobnosť a má veľmi veľké srdiečko, veľmi ma chráni, aj mňa, aj moju mamu. Takže je to také naše šteniatko.

Získala si ocenenie Animal hero, máš doma aj sošku Social Awards a tiež cenu OTO. Prekvapilo ťa, že ťa ľudia takto ocenili?
Ja sa priznám, že to, čo robím, je ťažké aj psychicky. Veľakrát aj ja som možno smutná, vyčerpaná a to, že to dokážem robiť, je len vďaka ľuďom a podpore ľudí. Lebo, keď sa ti vyhrážajú, bijú ťa, máme rôzne trestné oznámenia a sú tam rôzne tlaky, tak si poviem áno, tí ľudia to vidia a môžeme tak niečo zmeniť v spoločnosti, tak to pre mňa má význam a dokážem to robiť. Toto je práca, ktorú nemôžeš robiť a ani sa to nedá, pre peniaze. Mala by sa robiť pre ľudí a pre nejaké všeobecné blaho.

A ako tvoju prácu vnímajú rodičia? Neboja sa o teba? Neodhovárali ťa od toho?
Moji rodičia ma veľmi milujú a moji rodičia od mala vedia, že mi nemôžu nič prikazovať, lebo aj tak neposlúchnem. (Smiech.) Určite sa o mňa boja, ale oni tak stále hovoria, že "Keď si to vybrala, čo s ňou máme robiť? Vidí v tom význam, je to jej cesta a aj keby sme jej to zakázali, tak nás neposlúchne." Čiže moji rodičia vedia, že je to moja voľba a keď niekoho miluješ, tak mu dovolíš robiť to, čo chce robiť a ja cítim, že teraz mám robiť toto a myslím si, že pomáhať ľuďom má určite význam. Teraz to cítim takto, takže to robím.

<h3><a href="https://casprezeny.pluska.sk/gal/celebrity/nebojacna-kristina-kovesova-priznava-to-co-robim-je-psychicky-tazke-co-to-rodicia" target="_blank" rel="noopener">Fotky Kristíny nielen z terénu, nájdete v galérii.&nbsp;</a></h3>

Nebojácna Kristína Kövešová priznáva: To, čo robím, je psychicky ťažké... Čo na to rodičia?!

Výber pre vás

Nebojácna Kristína Kövešová priznáva: To, čo robím, je psychicky ťažké... Čo na to rodičia?!

Súvisiace články

Dara Rolins: TOTO je jej tajomstvo mladého vzhľadu a... Tiež si musím povedať spomaľ!

Tehotná Veronika Nízlová: Strach z toho, že bude slobodná mama?!

Známi neznámi: Issová na seba všetko prezradí, Hofmann by vás za toto poslal do p*dele!

Známi neznámi: Čo nepraktizuje Maštalír, Pauhofovej toto drása srdce a... Sväťov jasný postoj!

Porotkyňa SuperStar Pagáčová: Cíti sa ako Alica v krajine zázrakov... TOTO z dcéry mať nechce!

Výber pre vás