Keď rodičia slováci žijú v zahraničí...

Monika (40) a Peter (40) žijú v Írsku, majú dve dcérky

Do Írska sa prisťahovali pred dvanástimi rokmi z úplne jednoduchého dôvodu – ako mladá rodina s dieťatkom si chceli zlepšiť finančnú situáciu. „Teraz, s odstupom času, hodnotíme tento krok ako jediné a správne riešenie vtedajšej situácie. Dieťa bolo malé, my mladší, plní energie a odhodlania začať nový život v cudzine,“ spomína na začiatky Monika. „Samozrejme, bola tu rečová bariéra, ktorú sa nám podarilo odstrániť dodatočným vzdelávaním. Za necelé tri roky sme si zlepšili konverzáciu v anglickom jazyku a našli vhodné bývanie,“ hodnotí retrospektívne situáciu hlava rodiny Peter.

„Po piatich rokoch sme na svete privítali druhú dcérku. Staršia dcéra začala v štyroch rokoch navštevovať školu. Napriek slabej znalosti angličtiny úspešne ukončila v dvanástich rokoch povinnú osemročnú dochádzku a pokračovala na druhom stupni vzdelávania. Budúci rok bude mať skúšky na Junior Certificate. Ďalšie štyri roky sa bude pripravovať na maturitu na tej istej škole. Naše deti sú prakticky trojjazyčné. Doma hovoríme väčšinou po slovensky, v škole majú povinný anglický a írsky jazyk.

Slovenský jazyk študujeme povinne doma a na konci každého školského roku zažiadame o komisionálnu skúšku v našej spádovej škole na Slovensku, ako zákon káže,“ vysvetľuje Peťo. Je tu však jeden problém.

„Problém nastáva pri írskom jazyku. Je to skoro mŕtvy jazyk, málo používaný. V dnešnej dobe ním hovorí okolo 130 000 ľudí, má veľmi zložitú gramatiku a je podobný škótskemu jazyku. Ide o jazyk starých Keltov, takže naozaj veľmi starý jazyk, preto aj domáca výučba s deťmi je veľmi náročná, niekedy až nemožná. Nuž, sme v krajine, kde sa ho snažia dostať do popredia, pretože je to ich materčina, tak to treba akceptovať. Je to ich úradný jazyk číslo jeden, hoci dokumenty sú prevažne v angličtine.

Druhá dcérka to mala jednoduchšie

Druhá dcéra sa narodila v Írsku, a teda mala život o niečo ľahší tým, že odmala bola v kolektíve, či už v materskej škole, alebo na prvom stupni základnej školy. „Angličtina ani írčina jej nerobia problémy,“ vraví Monika. „Vzdelávanie v slovenskom jazyku zase zabezpečujú aj ochotní dobrovoľníci zo Slovenska. Ide o učiteľov, ktorí často na vlastne náklady zabezpečujú chod školy.“ Slováci tak majú možnosť udržať si kontakt s vlastnou rečou. „Hoci sa nám Írsko stalo druhým domovom, srdcia patria Slovensku," zhodnú sa obaja manželia.

Zuzana (39) žije s partnerom a so synom Marekom v Anglicku

„Ako čerstvá matka prvého dieťaťa v cudzine bez rodiny som mala veľké sny a plány, ako budem malého učiť po slovensky od útleho detstva. Chcela som, aby vedel, že jeho rodičia pochádzajú z dvoch rôznych krajín, kultúr, zvyklostí a jazykov,“ spomína Zuzka.

Udržala slovenčinu len ťažko

„Počas materskej som sa snažila naňho rozprávať čo najviac po slovensky, počúvali sme slovenské pesničky, čítali knižky... Keďže mám partnera Angličana, Marek počúval častejšie angličtinu. Bohužiaľ, moja materská bola krátka.“ Zuzka nastúpila do práce, keď mal Marek 6 mesiacov. Mala však veľké šťastie, lebo pracovala ako „nanny“ (opatrovateľka detí v rodine) a brávala malého so sebou. „Boli tam dve deti, staršie od Mareka, čo bolo úplne super, pretože bol stále s nimi. Ale rozprávala som po anglicky, takže v období, keď sa začal učiť rozprávať, počul len angličtinu a takto to pokračuje viac-menej až dodnes,“ vyhodnocuje situáciu Zuzana.

Marek počúval slovenčinu, keď volala s rodinou alebo keď mu pustila rozprávku, film. „A v tom­to smere sa občas cítim trošku sklamaná sama zo seba,“ uvažuje. „Mala som sa viac snažiť, keď bol menší, ale napriek tomu nikdy nemal problém s porozumením, vždy všetko pochopil. Ak náhodou nerozumel slovku, tak sa spýtal. No odmietal rozprávať a opakovať slovenské slová. Vravel, že nevie, ako to má povedať. Myslím si, že skôr prechádzal obdobím neistoty a obavy, že sa mu niekto bude smiať, ak to povie zle.“

Zlom nastal asi pred tromi rokmi, keď strávili zopár týždňov na Slovensku počas prázdnin. „Mal priamy kontakt s jazykom, veľa ľudí na neho rozprávalo, veľa detí sa s ním hralo. Keďže v rodine nikto po anglicky plynule nerozpráva, naučil sa aktívnejšie používať slovenčinu. A pre mňa to bolo príjemné prekvapenie. Veľmi som sa potešila, keď pokračoval v komunikácii po slovensky aj v Anglicku. Snaží sa, a to som veľmi rada,“ teší sa Zuzana.

Zuzka zastáva úlohu nielen matky, ale aj pedagogičky. „Pracujem ako učiteľka asi 13 rokov. V škôlke máme množstvo rôznojazyčných detí s rozdielnou úrovňou angličtiny. Som zástancom používania rodného jazyka v domácnosti, aby deti vedeli, kde sú ich korene. Zároveň však súcitím s deťmi, ktoré prichádzajú do čisto anglicky hovoriaceho prostredia bez akejkoľvek znalosti jazyka. A aj keď je každý hrdý na svoju rodnú reč, je dôležité, aby ovládali aj reč krajiny, v ktorej žijú.“

Čoraz viac Sloveniek miluje cudzincov: S týmto sa musia po pôrode popasovať! Zvládli by ste to?

Výber pre vás