Martina Homoliak

Zuzka, keď sa pozerám na vás a&nbsp;váš Instagram, cítiť z&nbsp;vás neskutočnú energiu. Ako to robíte, že ste vždy taká veselá?

– Pretože všetko analyzujem, ešte aj nitku na zemi (Úsmev.) Je to preto, lebo každá drobnosť je nakoniec veľmi optimistická, pozitívna a&nbsp;ja sa na to naladím a&nbsp;teším sa. Mám to ako takú výz­vu. Dokonca aj negatívne veci. Brať pozitívne negatívnu vec je ťažké, je to proces, ale ak v&nbsp;nej nájdem zmysel, a&nbsp;väčšinou sa mi to podarí, ťažím z&nbsp;toho. Napríklad nemôžem ísť lyžovať, lebo sa pokazilo auto. Poviem si fajn, dobre, že sa mi nepokazilo na lyžovačke, urobím niečo iné, lyže počkajú. Vnímam to tak, že všetko sa deje z&nbsp;nejakého dôvodu.

Dokáže vás teda niečo rozladiť?

– Keď je už toho veľa a&nbsp;neviem to iným spôsobom „vyluftovať“, som cynická a&nbsp;idem spať. Keď ráno vstanem, dám si cieľ aspoň jedného človeka, ktorý je smutný, nahnevaný či negatívny, rozosmiať. A&nbsp;to sa mi väčšinou podarí aj viackrát.

V&nbsp;živote ste zažili aj ťažké chvíle. Čo ste si z&nbsp;nich vzali do života?

– Neskutočnú empatiu. Naučilo ma to viac chápať ľudí, pozerať sa na veci očami toho druhého. To je vlastne aj recept na to, prečo sa človek dokáže usmiať alebo pomôcť, lebo vidíme očami toho druhého. Nehnevám sa na človeka, ktorý na mňa reaguje arogantne bez príčiny. Pozriem sa na to z&nbsp;jeho pohľadu, ako to vníma a&nbsp;pochopím to. (Úsmev.)

Ste herečka, speváčka, režisérka v&nbsp;divadle Haaf, so sestrou ste vydali detskú knižku a&nbsp;vraj aj doučujete. Máte v&nbsp;pláne ešte rozšíriť pracovné obzory?

– Neviem, čo ma kam zaveje, ale práve to ma fascinuje, že sa mi naskytne situácia a&nbsp;ja ju využijem. Momentálne robím kabaret s&nbsp;vynikajúcim huslistom a&nbsp;snažím sa oprášiť akordeón, budem ho sprevádzať. Som zvedavá, ako to dám. (Úsmev.) To ma inšpiruje vrátiť sa k&nbsp;tomu, čo som sa učila osem rokov. Idem vydať ďalšiu knižku. Teraz pre diabetikov. Autobiografiu, nie však moju, ale mojej cukrovky, ako moja cukrovka so mnou žije. Do­učujem herectvo, už som doučovala aj hudobnú teóriu, ale inou formou, než s&nbsp;akou sa stretnú rodičia na ZUŠ. Skôr cez alternatívne nástroje ako napr. šálky, pri ktorých sa dieťa vlastne hrá.

Máte kapelu The Susie Haas Band a&nbsp;pýšite sa tým, že ste jediná námornícka kapela. Ako to vzniklo?

– Predtým som tancovala a&nbsp;spievala v&nbsp;kapele, kde som zabŕdla do starého jazzu. Potom som sa rozhodla, že budem sama produkovať niečo podobné vo svojej verzii kabaretu. Vymyslela som si námorníkov, sestra Ivetka mi navrhla kostýmy. Máme pesničky v&nbsp;rôznych jazykoch a&nbsp;okrem spevu hrám aj na niekoľkých hudobných nástrojoch. Tak spontánne vznikla kapela The Susie Haas Band, a&nbsp;keď to dáte dokopy, tak tam počujete The Susie Husband (z&nbsp;angličtiny manžel, pozn. red.). Čiže to má aj druhý zmysel. Aj to je vlastne vtip, že je to z&nbsp;môjho mena a&nbsp;vychádza to ako Zuzkin manžel. (Smiech.)

Spomenuli ste aj kabaret Haasartschow...

S&nbsp;Viliamom sme dali dokopy naše mená a&nbsp;vznikol názov HaasArtShow. Kabaret je vzťahová poradňa. Každý si v&nbsp;tom nájde svoje. Ako sa vo vzťahu doberajú, podpichujú... A&nbsp;to všetko je popretkávané hudbou. (Úsmev.)

Vymysleli ste to teda so svojím manželom Viliamom. Čím si vás získal?

– Poznáme sa dlho. Získal si ma už v&nbsp;minulom storočí. (Smiech.) Bol iný ako všetci ostatní, veľmi sympatický muž, v&nbsp;kamarátskom zmysle. Bol nenátlakový. Je príjemný, komunikatívny, inteligentný, nepotrebuje egoisticky ukazovať, čo dokáže. Má v&nbsp;sebe taký pokoj. Ale počas puberty sa mi páčili práve opačné typy. Tak sme každý žili svoj život. I&nbsp;keď boli popretkávané aj v&nbsp;rámci kamarátstva. A&nbsp;neviem, čo sa udialo, ale prišla tá chvíľa a&nbsp;dali sme sa dokopy. Tak to býva, máte to pod nosom, vôbec si to nevšímate, ešte si poviete, že no určite, a&nbsp;zrazu v&nbsp;jednom momente nechápete ako a&nbsp;ste v&nbsp;tom. Nedá sa to opísať slovami.

Pár rokov ste sokoliarka.&nbsp; Čo vás k&nbsp;tomu priviedlo?

– Sen. Vždy som túžila mať sovu. Nechcela som byť zrovna sokoliarka. (Smiech.) Ale zistila som, že bez toho sa to nedá, je to zakázané. Takže som musela študovať sokoliarstvo. Musela som mať ročnú prax a&nbsp;ukončenie skúškou z&nbsp;troch predmetov, ktoré boli veľmi prísne. Ani neviem ako a&nbsp;začala som to riešiť, lebo tak veľmi som tú sovu chcela mať. Nakoniec sa to podarilo. Volá sa Šumienka. Teraz je nový zákon, že keď je niekto sokoliarom, musí sa stať aj poľovníkom. To je ďalšia méta. Takže budem aj poľovníčka. (Smiech.) Budem vedieť rozoznať pušky len kvôli tomu, aby som sa mohla starať o&nbsp;sovu.

Sovička sa skutočne volá Šumienka?

– Áno. My sme mali aj škrečka Šróbika a&nbsp;Fúrika. (Smiech.) Aj teraz máme mačky – kocúr je Božena a&nbsp;mačka Melo. (Smiech.) Vymenili sme mená, je to bláznivé. Sme jednoducho spontánna rodina, je to o&nbsp;tom, čo nám spontánne napadne.

Prejdem ešte k vášmu zdraviu. Vieme, že máte cukrovku, ako si v&nbsp;tomto období posilňujete imunitu?

– Áno, mám cukrovku 1.typu a&nbsp;nemám štítnu žľazu. Vzhľadom na moje autoimunitné ochorenie sa dopujem céčkom aj trikrát denne. Som v&nbsp;podstate predávkovaná, takže pijem veľa vody. Naučili ma, že céčko v&nbsp;nejakom zložení a&nbsp;dávkach sa v&nbsp;tele niekoľko dní správa ako antibiotikum. Som tiež trikrát očkovaná. Dala som sa aj kvôli práci, detičkám v&nbsp;škôlke, keď hrám. Ako diabetička beriem déčko, nenapchávam sa múkou, neholdujem tomu. Keďže mám diabetes, odmalička som vedená ku zdravej strave a&nbsp;každodennému pohybu. Od siedmych rokov si inzulín dodávam invazívne, ináč by som neprežila.

Aj vám cukrovka nejako výrazne obmedzovala život?

– Nie, nikdy. Dokonca sa niekde písalo, že cukrovka mi ničí tehotenstvo. Neboloto tak. Veľmi veľa diabetičiek porodí aj päť-šesť detí a&nbsp;sú zdravé. Neobmedzovalo ma to nikdy, ale je to mojim prístupom k&nbsp;životu. Z&nbsp;každého nedostatku urobím prednosť. Aj keby som prišla s&nbsp;roztrhanými pančuškami, tak si urobím z&nbsp;toho žarty a&nbsp;ešte viac si ich dotrhám, aby to malo nejaký zmysel. (Úsmev.) Ľudí podľa mňa skôr obmedzuje to, že sú vnútorne obmedzení, psychicky. Mne pomohla mamička, keď som bola malá. Povedala: „Ty si špeciálna, ty si vieš pichať inzulín sedemročná.“ To mi ostalo, som špeciálna. (Úsmev.) Preto som si dala za úlohu robiť osvetu a&nbsp;pomáhať ľuďom s&nbsp;tou istou diagnózou.

Mnohé ženy zanedbávajú preventívne prehliadky, napríklad aj u&nbsp;gynekológa, lebo je to pre ne nepríjemné...

– Chodím na preventívne prehliadky a&nbsp;keďže mám tých komplikácií dosť, vďaka tomu mám veľa kamarátov aj medzi lekármi. Som „vypytovací” typ. Niektorí lekári to nemajú radi, ale ja sa vtedy ešte viac pýtam. Tak sa nakoniec dozviem veľa vecí. (Úsmev.)

Herečka Zuzana Haasová si splnila sen, ale... PREBOHA, prečo musí byť POĽOVNÍČKOU!

Výber pre vás

Herečka Zuzana Haasová si splnila sen, ale... PREBOHA, prečo musí byť POĽOVNÍČKOU!

Súvisiace články

Zuzana Haasová po tretí raz v bielom: TAJNÁ SVADBA... Pozrite, aká bola krásna nevesta!

Ona porodila 2 deti? Tomu ani neuveríte! Milena Minichová má postavu ako lusk, tu je jej TRIK

Celeste Buckingham zažila poriadny vianočný trapas: Na toto v živote nezabudne najmä jej sestra

Vypeká pre robotníkov! Adriana Poláková žije v kaštieli a.. Fúúú, TOTO by tam chcela chovať?

Krajčírová o mužovi a deťoch: Ak TOTO vo vzťahu chýba, môže sa zrútiť aj tá najväčšia láska

Hilmerová o prvých Vianociach s manželom: Na TO prekvapenie pod stromčekom NIKDY nezabudne!

Výber pre vás