Lucia Lukušová

Rómke z&nbsp;východného Slovenska síce nebol predurčený život v&nbsp;prepychu, no odvaha, vytrvalosť a&nbsp;chuť učiť sa určite áno. Vyrastala v&nbsp;jednej z&nbsp;chatrčí v&nbsp;osade v&nbsp;Moldave nad Bodvou. Otec bol jediný, ktorý finančne prispieval do domácnosti. Vyštudoval päť tried, mama bola analfabet. „Hoci sa nám chcel viac venovať, nemal čas. Od rána do večera bol v&nbsp;práci. Mamina zas s&nbsp;nami trávila celé dni, ale bola nevzdelaná, takže na jej pomoc alebo radu pri&nbsp;učení som sa nemohla spoliehať,“ začína rozprávať žena pochádzajúca z&nbsp;piatich detí.

Učenie ju bavilo odjakživa. Nevedela sa dočkať momentu, keď bude sama čítať a písať. Do školy chodila radšej ako jej spolužiaci. „Navštevovala som maďarskú školu. Doma sme sa zase rozprávali po rómsky. Keďže učenie mi išlo a učiteľka vo mne videla potenciál, dávala mi čoraz viac úloh. Najradšej zo všetkého som mala čítanie. Zvedavosť ma priviedla aj k slovenským knihám,“ pokračuje. Keďže v chudobnej chatrči nemala podmienky, aby v pokoji robila domáce úlohy a pripravovala sa do školy, presťahovala sa k tete do mesta. Už vtedy celá osada tušila, že z malej Irmy niečo bude. A tak sa aj stalo. Na gymnáziu zmaturovala a zamestnala sa ako pracovníčka v miestnom komunitnom centre. Pomáhala deťom i dospelým. V prvom zamestnaní sa našla. „Veľmi ma bavilo pomáhať Rómom, keďže aj ja som jedna z nich. S malými sme sa hrali, učili, starším sme zase pomáhali pri vybavovaní dokumentov a asistovali na úradoch. Založila som Divadlo z chatrče, s ktorým sme vystupovali nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keď som sa amatérskych hercov pýtala, prečo ich to baví, odpovedali, že preto, lebo sa im venujeme a zaujímame sa o nich,“ vraví Slovenka žijúca v Maďarsku. Prácou v komunitnom centre pomohla zlepšiť život zhruba 150 rómskym deťom.

Irma otvorene priznáva, že by si nikdy nebola pomyslela, že raz bude oslavovať svoju promóciu a pýšiť sa vysokoškolským diplomom. Vyštudovala sociálnu prácu. „Zmena legislatívy ma donútila, aby som sa prihlásila na vysokú školu. V opačnom prípade by som nemohla pokračovať v práci. Manžel ma veľmi podporoval. Štúdium som totiž spočiatku odmietala. Jedným z dôvodov boli peniaze. Bála som sa, ako zladím starostlivosť o domácnosť so školskými povinnosťami.“ Prvotné obavy sa postupne rozplynuli vďaka rodine, bývalému zamestnávateľovi i úplne cudzím ľuďom. Práve neznámi darcovia jej prostredníctvom verejnej zbierky poslali peniaze na štúdium. Suma sa vyšplhala na 3 500 eur. „Išlo o náročné obdobie, no som na seba pyšná a všetkým darcom som vďačná. Študovala som v slovenčine, hoci v nej mám poriadne rezervy. Som totiž samouk. Učím sa najmä z kníh a filmov. Písomné skúšky mi šli bez problémov, s ústnymi som sa potrápila. Tým, že slovenčinu často nepoužívam, trvá mi, kým nájdem vhodné slová,“ tvrdí absolventka bakalárskeho stupňa, ktorá v štyridsiatich troch rokoch zasadla do školských lavíc.

Pred problémami nikdy neutekala, ale verila, že ich dokáže riešiť. Napríklad keď prišla o milovanú prácu v osade. Robotu stratil aj Irmin manžel, s ktorým je tridsať rokov. Aby dokázali uživiť rodinu, presťahovali sa do Maďarska. Ona je asistentkou učiteľa v jednej zo stredných škôl v Miškovci, zatiaľ čo on pracuje v miestnej fabrike. „Nejde o prácu snov, ale som rada, že sme dostali šancu na nový život. Verím však, že sa na Slovensko opäť vrátime. Zatiaľ sa budem snažiť zo všetkých síl, aby som bola nápomocná študentom pochádzajúcim z marginalizovaného prostredia. Okrem toho som vychovávateľkou na internáte. Ide o ubytovanie rodinného typu, takže som kuchárkou, mamou, tetou i kamarátkou v jednom,“ smeje sa.

Slovenka s rómskych pôvodom sa nikdy nehanbila hovoriť o svojich koreňoch. Ak by mohla, zmenila by niečo v živote? „Jednoznačne. Najprv by som šla do školy a až potom by som sa vydávala a mala rodinu. V sedemnástich som otehotnela, takže môj život sa vyvíjal iným smerom,“ odpovedá a dodáva: „Viem, že som Rómka alebo Cigánka. Na svojom chrbte vždy budem mať C, ale aj tak idem ďalej. To, čo som sa naučila, chcem odovzdať Rómom.“&nbsp;

Sen o lepšom živote ju hnal vpred: Často nemala čo jesť ani kde skloniť hlavu, ale zvládla to!

Výber pre vás

Sen o lepšom živote ju hnal vpred: Často nemala čo jesť ani kde skloniť hlavu, ale zvládla to!

Súvisiace články

Dala si otestovať svoje DNA, potvrdilo sa, čo iba tušila: TOTO by ste zistiť nechceli!

Prebehnite jeseňou, ale štýlovo: 3 pohodlné outfity, v ktorých sa vám bude chudnúť jedna radosť

Myslela si, že chce len sex na jednu noc: Keď odhalil svoje intímne tajomstvo, takmer omdlela!

Svokra sa v deň našej svadby vyhrážala samovraždou: A to je nič oproti tomu, čo vyviedla teraz!

4 dôvody, prečo na muža šialene žiarlite: Stopnite to, inak ho zadusíte a utečie za milenkou

Od pôrodu syna máme oddelené spálne: Musím chodiť za mužom a prosiť ho o sex! Je to normálne?

Výber pre vás