Barbora Kosírová

Dada: Príbeh zlepeného anjelika&nbsp;

So sestrou sme mali krásne detstvo. Bol medzi nami iba dvojročný rozdiel, a&nbsp;tak sme sa dokázali zabávať, šantiť a&nbsp;smiať donekonečna. Mali sme spoločné tajomstvá, spriadali sme tajné plány, snívali sme a&nbsp;fantazírovali. Spolu sme dospievali a&nbsp;zdôverovali sa jedna druhej.

Naše cesty sa rozdelili Keď sme doštudovali, ja som odišla za prácou do zahraničia a&nbsp;sestra si založila rodinu v&nbsp;rodnom meste. Stále sme boli v&nbsp;kontakte. Časom nám zomrel otec a&nbsp;mama ostala bývať sama. Sestra sa o&nbsp;ňu starala, nakupovala jej a&nbsp;robila spoločnosť, snažila sa jej pomôcť prekonať smútok. Často mi bolo ľúto, že tam nemôžem byť s&nbsp;nimi, ale môj život už plynul v&nbsp;Anglicku. Mala som tam dobrú prácu, vydala sa a&nbsp;môj syn sa narodil tam. Snažila som sa mamu a&nbsp;sestrinu rodinu navštevovať aspoň dvakrát do roka. Potom mama ťažko ochorela a&nbsp;sestra si ju vzala k&nbsp;sebe.

Volávali sme si čoraz zriedkavejšie Katka sa mi do telefónu nikdy nesťažovala, ale občas som v&nbsp;jej hlase počula výčitku, že som ďaleko a&nbsp;ona ostala na všetko sama. Volávala mi čoraz zriedkavejšie, pripisovala som to jej vyťaženosti – chorá mama, práca, dvaja synovia, manžel celé dni v&nbsp;práci… Priznávam, že aj ja som jej telefonovala už len občas. Detská bezstarostnosť bola preč. Už to nebola tá veselá Katka, ktorú som si pamätala.

Musím to ešte raz zažiť! Dala by som všetko na svete za to, aby sme si mohli spolu zopakovať Vianoce nášho detstva. Byť zase uchichotané a&nbsp;umazané od lekváru, keď sme pomáhali mame s&nbsp;pečením. Povedala som si, že to musím ešte zažiť! A&nbsp;tak som si raz pred Vianocami vybavila tri týždne voľna, zobrala manžela aj syna a&nbsp;zamierila na Slovensko. Sestre ani mame som nič nepovedala. Iba som sa s&nbsp;rodinou a&nbsp;kuframi zjavila 20. decembra pred ich dverami.

Ideme si užiť Vianoce! Neverili vlastným očiam. Sestra sa ospravedlňovala, že nemá nič nachystané a&nbsp;všade je neporiadok. Mama sa len tíško usmievala. Spod deky svietili len jej veľké utrápené oči. „Ideme si užiť Vianoce, dievčatá!“ zahlásila som. Naobliekali sme sa a&nbsp;vybrali sa na vianočné trhy, vzali sme aj maminku. Dali sme si punč a&nbsp;lokše, kúpili stromček a&nbsp;potom sme so sestrou ešte vybehli na nákup. Večer sme si uvarili víno, vykrajovali koláčiky, pospevovali, spomínali na staré príhody, zdobili stromček a&nbsp;veľa sme sa nasmiali.

Priepasť sa stratila Sestra zapichla navrch jedličky anjela, ktorého sme ako deti rozbili a&nbsp;potom potajomky nešikovne zalepili. Objala som ju a&nbsp;slzy sa nám kotúľali po tvári, ale zároveň sme sa usmievali. Priepasť medzi nami sa stratila a&nbsp;zrazu sme boli opäť tie malé dievčatká, ktorým iba pribudli vrásky. Z&nbsp;gauča sa na nás usmievala mamina a&nbsp;povedala iba: „Dnes som veľmi šťastná...“ Vtedy som vedela, že to bude moja najlepšie strávená dovolenka.

Vianočný príbeh čitateľky vás rozplače: Dada venovala milovanej sestre ten najkrajší darček

Výber pre vás

Vianočný príbeh čitateľky vás rozplače: Dada venovala milovanej sestre ten najkrajší darček

Súvisiace články

Ivetu čakajú Vianoce bez blízkych: TOTO rieši veľa Slovákov, až z toho naskakujú zimomriavky...

Na Vianoce dostala najkrajší darček, syna: Veľa plakal a manžel... Ach, toto vám zdvihne tlak

Čitatelia sa podelili o najkrajšie spomienky spod stromčeka: Na tieto Vianoce sa nedá zabudnúť

S manželom urobili na Vianoce nešťastné rozhodnutie: Kričala som na svoje dieťa na Štedrý deň

Sestra ma nazvala TAKTO a mala pravdu: Po šialenej hádke sme zažili tie najkrajšie Vianoce

Myslela si, že to s ním bude láska na celý život, PRAVDA bola ale celkom iná: Išlo mu len o...

Výber pre vás