Martina Homoliak

Na chvíľu sa zamyslite a odpovedzte si. Cítite v poslednom čase strach a obavy o svoje zdravie či zdravie blízkych? Zmenil sa váš spánok a stravovacie návyky? Máte problémy so spánkom a s koncentráciou? Zhoršili sa vaše chronické zdravotné ťažkosti, psychické ochorenia? Zvýšilo sa u vás užívanie alkoholu, tabaku, prípadne iných návykových látok? Potom zbystrite pozornosť. Podľa Centers for Disease Control and Prevention totiž ide o typické prejavy stresu.

Pociťovanie stresu zhoršila pandémia, ktorá sa začala pred dvomi rokmi. Napriek tomu, že situácia vo svete je podstatne lepšia, aktuálne sa na nás zvalila vlna zdražovania, inflácie, situácia na Ukrajine a telo opäť ničí stres. Strach alebo úzkosť nás vnútorne premáhajú, i keď si to nechceme pripustiť. Kontaktujeme lekárov s rozkolísaným tlakom, búšením srdca či bolesťami žalúdka. „Typické a časté sú aj bolesti chrbtice, keď sa napätie a stres sústreďujú do svalstva, ktoré je stuhnuté a ubolené. Neraz s tým úzko súvisia aj bolesti hlavy,“ vymenúva všeobecná lekárka MUDr. Diana Ganajová.

„Denne sa stretávame s tým, ako nadmerný stres negatívne vplýva na výskyt a zhoršenie stavu už prítomných ochorení, ako je vysoký krvný tlak, cukrovka, ochorenia srdca, chrbtice, problémy tráviaceho traktu – bolesti brucha, najmä žalúdka, hnačky, pálenie záhy, pocit nevoľnosti až vracanie, nechutenstvo – či migrény,“ dopĺňa lekárka Diana Ganajová. Stres v tele doslova spúšťa lavínu. Mozog je v tomto prípade ako generál, ktorý vyšle príkaz nadobličkám, aby uvoľnili stresové hormóny adrenalín a kortizol. „Tie majú za následok zvýšenie frekvencie srdca, zúženie ciev, zvýšenie tlaku a prietoku krvi, ktorá začne prúdiť do oblastí, ktoré ju potrebujú v núdzovom stave najviac – srdce, svaly a iné dôležité orgány. Pri nadmernom strese tak rastie riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody. Stresové hormóny ovplyvňujú aj dýchací systém. Dýchanie sa zrýchli v snahe distribuovať krv bohatú na kyslík do celého tela,“ lekárka ozrejmuje dianie v tele počas stresových situácií.

Prežívanie stresových situácií však nemá za následok len zhoršenie či výskyt chronických ochorení, ale vplýva aj na psychické zdravie a osobnosť. Objaví sa duševné napätie, depresie, úzkosť, problémy so spánkom, s hnevom, so zlosťou. To všetko ovplyvňuje aj naše správanie. Nie div, že ľudia, ktorí sú pod stresom, bývajú často podráždení či vybuchnú aj pre obyčajnú banalitu, ktorá by ich inak vôbec nerozhodila.

Emocionálny stres môže významne zvyšovať aj riziko cukrovky. „Okrem inzulínu, ktorý množstvo cukru v krvi znižuje, všetky ostatné hormóny ho dvíhajú. Teda aj stresové hormóny ako katecholamíny či kortizol. Ich zvýšeným vylučovaním priamo stúpne hladina cukru v krvi zo zásob, navodí sa necitlivosť na inzulín a zvýši sa tvorba glukózy v pečeni. Za bežných okolností je nadmerné hromadenie glukózy v krvi počas stresu prirodzené. Organizmus sa pripravuje na obranu alebo útok. Po pominutí hrozby sa hladiny ustália. Ak sa však stres opakuje, riziko cukrovky stúpa. Obzvlášť pri dedičnej náchylnosti,“ vysvetľuje diabetológ docent MUDr. Emil Martinka. „Ani s vysokým rizikom však cukrovku druhého typu nemusíte dostať. Ak upravíte telesnú hmotnosť, ozdravíte životný štýl, stravovanie, budete pravidelne cvičiť a obmedzíte psychický stres,“ uzatvára lekár.

Prežívanie stresu má veľmi negatívny vplyv aj na ľudí bojujúcich s astmou či chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Rovnako tak môžu stresové hormóny zapríčiniť zrýchlené dýchanie, nárast tepovej frekvencie, poruchy funkcií tráviaceho systému, vznik žalúdkových vredov, problémy s potenciou u mužov či menštruačné problémy u žien.

Viete, že... ...nedostatok kyseliny listovej má spojitosť s depresiami a so zvýšeným stresom? Denne si doprajte aspoň 400 mikrogramov.

Určite to poznáte. Boli ste v strese, chytala vás depresia, tak ste siahli po čokoláde, zmrzline, cukríkoch či obľúbenom punčovom zákusku. Na chvíľu vás to síce uspokojilo, no cukor stres neporazí. Len sa na chvíľu budete cítiť lepšie vďaka sladkej chuti. Navyše, práve takýmto zajedaním stresu sladkosťami si môžete nepriamo vyvolať cukrovku.

Jedným z prvých kľúčových systémov, na ktoré stres siaha, je imunita. Metaanalýza ukázala, že starší ľudia a chronicky chorí sú náchylnejší na imunitné zmeny súvisiace so stresom. V štúdii z roku 2002 sedemdesiatnici len s miernou depresiou vyplývajúcou z dlhodobého stresu mali slabšie odpovede T-lymfocytov na vírusy a baktérie. Javí sa, že nie je rozhodujúca vážnosť prežívanej záťaže, ale jej trvanie. A netýka sa to zrejme len starších ľudí. Z priekopníckej štúdie psychoneuroimunológov ešte z 80. rokov vyplynulo, že imunita šla dole aj študentom počas trojdňového skúškového obdobia.

Pozitívnym účinkom krátkodobého stresu je, že stimuluje imunitný systém, čo v istej miere môže pomôcť v boji s infekciou. „Vyššie hladiny kortizolu majú vplyv aj na tvorbu bielych krviniek. Ich úlohou je rozpoznať a zneškodniť mikroorganizmy, ktoré by mohli byť príčinou rôznych ochorení. Menej bielych krviniek znamená vyššie riziko nákazy aj dlhší čas potrebný na zotavenie sa z choroby. Kortizol má aj ďalší dôležitý účinok – protizápalový,“ vysvetľuje doktorka Ganajová, ako nárazová záťaž môže prospieť. „Z krátkodobého hľadiska je znižovanie zápalu v tele veľmi užitočná vlastnosť, z dlhodobého však už nie. Imunitné bunky si navyknú na vyššiu hladinu kortizolu v krvi, stávajú sa proti nemu necitlivými a imunita prestane fungovať, ako má. Pri pretrvávaní stresu teda dochádza k oslabeniu imunitného systému a k vyššej náchylnosti na vírusové aj bakteriálne ochorenia. Hovorí sa tomu ,stresová imunosupresia‘,“ ozrejmuje. Imunitný systém nie je v organizme izolovaný, ale veľmi úzko spolupracuje s endokrinným a nervovým systémom. Niektoré imunitné bunky slúžia ako receptory pre mnohé hormóny. Dalo by sa teda povedať, že chronický stres dokáže rozhodiť celý imunitný systém. To znamená, že sme nielen náchylnejší chytiť nejaký vírus či baktériu, ale môžu sa na nás nalepiť aj oveľa závažnejšie choroby, napríklad autoimunitné ochorenia ako celiakia, alergie, ekzémy, ochorenie štítnej žľazy či dokonca nádorové ochorenia.

● Sledujte sa. Nevoľnosť, únava, bolesti hlavy, banálne chyby v práci a nedostatok libida môžu byť príznakmi chronického stresu, je čas s tým niečo robiť. ● Jedzte zelené plody ako špenát, ale aj strukoviny, vaječný žĺtok či pečeň, ktoré obsahujú kyselinu listovú. ● Dopujte sa šťastím konzumáciou hydiny, bravčového, hovädzieho mäsa i semiačok, ktoré obsahujú tryptofán, aminokyselinu premieňajúcu sa v tele na sérotonín, hormón šťastia. ● Vylaďte emócie prijímaním omega-3 mastných kyselín, pozitívne ovplyvňujúcich náladu, ktoré nájdete v rybách či vo vajciach. ● Doprajte si kvalitný spánok. Spanie pod 7 hodín denne vám „zarába“ na stres, telo sa nestihne zregenerovať, máte menej energie, menej vládzete a stíhate, ste nervózni.

◆ celiakia; ◆ cukrovka; ◆ vírusové a bakteriálne &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; ochorenia; ◆ ochorenia štítnej žľazy; ◆ ochorenia čriev; ◆ hnačky; ◆ nechutenstvo; ◆ žalúdočné vredy, bolesti žalúdka; ◆ pálenie záhy; ◆ potravinové alergie; ◆ ekzémy; ◆ astma; ◆ srdcovo-cievne ochorenia; ◆ nádorové ochorenia; ◆ oslabenie imunity; ◆ oslabenie plodnosti; ◆ ťažkosti s menštruáciou a menopauzou; ◆ bolesti hlavy, migrény; ◆ bolesti chrbtice; ◆ depresie.

Neviete, kde vám hlava stojí? Spomaľte... Uf, TOTO vám spôsobuje stres!

Výber pre vás

Neviete, kde vám hlava stojí? Spomaľte... Uf, TOTO vám spôsobuje stres!

Súvisiace články

Milujete letné kúpanie? Pozor na zdravie: Ak ŽENA na kúpalisku urobí TOTO, je to obrovská CHYBA

ODSKÚŠANÉ Mlsajte zdravo: Toto sú NAJLEPŠIE fit recepty z redakcie!

Chcete štíhlu postavu do plaviek? Robte TOTO a získate aj šťastnejšie JA!

Drží sa vás zlá nálada? TOTO ju zaručene zlepší... Aj celý život!

Ako sa zbaviť chronickej bolesti chrbta či krížov BEZ LIEKOV? Týchto 5 vecí zaručene funguje

Rebel Wilson mala nadváhy dosť, schudla 35 kíl: Tučná žena je preč, vykľula sa z nej sexica!

Výber pre vás