Vybrala sa na Maltu učiť sa angličtinu, jej rodina bola príšerná! Na jej mieste by ste zutekali

Začalo sa to krásnym slnečným prázdninovým dňom. Cestovala som na letisko a odtiaľ som letela na Maltu na jazykový pobyt. Chcela som sa zlepšiť v angličtine. Už na letisku som sa zoznámila s chalanom, ktorý cestoval tiež do školy na Maltu ako ja. Z letiska nás porozvážali do rodín, u ktorých sme boli ubytovaní počas štúdia.

Mňa privítal mladý muž, ktorý mi ukázal izbu, v ktorej budem ubytovaná, a kúpeľňu. Povedal mi, že ráno mi mama povie inštrukcie, ako to bude u nich doma prebiehať. Osprchovala som sa a unavená si ľahla do postele. Po prebudení som sa zoznámila s paňou domu. Pôsobila veľmi prísne, a ako sa neskôr ukázalo, aj taká v skutočnosti bola. V dome ešte bývala ich dcéra a jej manžel.

Pozvala ma do kuchyne a dala mi misku vločiek a pohár ľadového čaju. To som mala každé ráno. Povedala mi, že večera bude o 18. hodine, nech to dodržím. Dnes ma zavezie do školy, ktorá bola vzdialená asi 30 kilometrov, zajtra som už mala ísť sama. Cestu som pozorne sledovala, ale všetko sa mi zdalo rovnaké. Už ani cestu späť som nezvládla.

Boli sme šiesti študenti z rôznych kútov sveta. Mali sme dlhé prestávky, počas ktorých sme chodili na školskú pláž a užívali si voľné chvíle. Mala som tam aj obedy, a hoci porcie boli veľké a hladná som nebola, kombinácie občas boli divoké.
Prvý deň vyučovanie trvalo od obeda do siedmej večer, inokedy sa začínalo skôr a končili sme okolo štvrtej až piatej. Užívala som si mesto aj pláž po vyučovaní, ale aj počas neho.

Prvý deň som na ceste späť poblúdila, musela som sa dokonca vrátiť späť do školy, aby ma nanovo usmernili, a nakoniec som si vzala taxík. Prišla som domov okolo jedenástej večer. Akurát som si iba ľahla a zaspala.
Ráno ma domáca odviezla do školy ešte raz a po ceste mi ukázala, kde dám znamenie autobusárovi a vystúpim, lebo inak autobus nezastaví. Mohla mi to povedať aj prvý deň.

Blížil sa víkend a tešila som sa, že budem leňošiť. Realita bola iná, pani domáca povedala, že každý víkend musím odísť skoro z domu a vrátiť sa až po 18. hodine. Ráno mi spravila dve hrianky so salámou, to mal byť obed. Čo iné mi zostávalo? Len to akceptovať. Aspoň som spoznala Maltu.
Ak som vrátila o 18.00, mala som nárok na večeru. Na večeru najčastejšie boli cestoviny s hráškom alebo s paradajkovou omáčkou, ale keď sa mi podarilo prísť čo len o pár minút neskôr, večeru som nedostala a otvárať chladničku som mala zakázané, rovnako ako používať sporák. S vodou sa šetrilo tiež, mala som stopované sprchovanie.

Na jednom víkendovom výlete som stretla slovenských študentov, ktorí mali oveľa lepšie rodiny. Chodili spoločne na výlety a spolucestujúci z letiska mal rodinu, ktorá mu varila rôzne špeciality. Takže iba ja som schytala takú chladnú rodinu.
Po víkende ku mne na izbu prišla ešte ďalšia študentka z Nemecka. Aspoň som si mala s kým pohovoriť. Čas ubehol a po skúškach som dostala certifikát. Domov som sa tešila ako nikdy predtým!

Ak sa vám stalo niečo zaujímavé alebo ste prežili neobyčajný zážitok, napíšte nám svoj príbeh. Každý týždeň uverejňujeme váš príbeh v časopise a potom tu na webe. Heslo: Nikdy by mi nenapadlo... Posielajte na email: ivana.adamcova@newsandmedia.sk a my vám za odmenu pošleme nejakú knižnú novinku!