Miláčik rodiny i ulice

Môj psík sa volal Hary. Najroztomilejší jazvečík, akého som kedy videla. Bol veľmi rozumný, hravý, sem-tam beťár, ale vniesol do našej rodiny veľa lásky, zábavy a bol to aktívny člen, ktorý nenávidel samotu! Jeho pohľad by si získal každého a jeho apetít by vás donútil rozdeliť sa. Hary bol milovník smotanových nanukov, ako rada na to spomínam. Každé ráno som sa tešila, ako ma privíta, keď sa zobudím, a pôjdeme na prechádzku do lesa, v ktorom sa rád túlal. Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka, Hary ním jednoznačne bol – miláčik rodiny i našej ulice.

Andrea Bartíková

Hary bol šibal i veľký miláčik.
Hary bol šibal i veľký miláčik.
Zdroj: archív čitateliek

Kurky a kohutík sú mojou terapiou

Moje sliepočky majú mená. Kohútik sa volá Kikino a najtmavšia červená sliepočka sa volá Janka, najchudšia svetločervená je Kvetka a stredne červená je Grétka. Tieto bytosti sú mojou najlepšou terapiou. Keď sa s nimi rozprávam, zabudnem na problémy či už zdravotné, alebo osobné
a navyše ma každý deň obdarúvajú zdravými vajíčkami. Do života mi priniesli radosť a humor.

Silvia Hoffmannová

Silvia oddychuje pri sliepkach.
Silvia oddychuje pri sliepkach.
Zdroj: archív čitateliek

Najväčšie „mojkadlo“ na svete

Bol december 2018, blížili sa Vianoce. S dcérkou sme sa vybrali do útulku ako veľakrát predtým, aby sme vzali na prechádzku niektorého zo psíkov. Všetky nadšene štekali, len čierna fenka Lili, očividne nový prírastok medzi „útulkáčmi“, tichučko sedela a smutne kňučala. Keď nám ju dali na vôdzku, zadívala sa na nás tým najprosebnejším pohľadom. Nemohli sme ju tam nechať. Od toho dňa bola naša. Určite si prežila veľa zlého, bola vychudnutá a spočiatku sa pri každom prudšom pohybe zľakla, či jej nechceme ublížiť, ale prešlo pár dní a z Lilinky sa stalo to najväčšie „mojkadlo“ na svete. Užívala si každé pohladenie, bola vďačná aj za čistú vodu či jedlo.

Bola rozumná, skromná, čistotná, priateľská... Skrátka, ten najlepší psík! Žiaľ, Lili bola chorá, mala veľmi zlé krvné aj pečeňové výsledky, obličky prestávali pracovať. Na jar musela absolvovať operáciu. Verili sme, že sa z toho dostane. Bojovala statočne, chcela tu byť pre nás a s nami. Osud to však chcel inak. Lilinka koncom leta odišla do psieho nebíčka. Stále nám chýba. Nikdy sme neoľutovali, že sme si ju vzali. Konečne mohla zažiť domov, teplo, lásku, poškrabkanie za uškami a pocit, že ľudia nie sú len zlí. Veľa sme sa od nej naučili aj my. Ako byť vďační za tie najobyčajnejšie veci, ako sa nevzdávať a bezhranične a bez podmienok, z celého srdca ľúbiť. Ďakujeme, Lilinka...

Mária Kováčová

Bol to vianočný darček.
Bol to vianočný darček.
Zdroj: archív čitateliek

Vzájomná záchrana

Zbožňujem našu Lujzu. Prečo? Lebo zrejme tak chcel a zariadil osud. Dlhšie som túžila po bábätku, no okolnosti spravili svoje... Počas citlivej a ubolenej nálady som našla na internete inzerát, že darujú 4-mesačnú sučku. Neváhala som, moja polovička súhlasila a išli sme si po ňu. Všetko vyzeralo byť v poriadku, kým za nami nezačala zavýjať. Hlavne, keď sme šli do práce. Možno to spôsobili podmienky, v akých bola predtým, ale snažili sme sa ju upokojiť a vyskúšali sme veľa techník, no bála sa byť sama, bola schopná urobiť zo zúfalstva neskutočné veci. Ale zvládli sme to a to už po dvoch mesiacoch! Teraz nám Lujza verí, vždy nás zahŕňa božtekmi a vie, že jej neublížime, lebo ju ľúbime.

Ewina

Psík Lujza podzžal svoju majiteľku v ťažkom období.
Psík Lujza podzžal svoju majiteľku v ťažkom období.
Zdroj: archív čitateliek