Sestra ju zachránila

Moji rodičia boli veľmi mladí, keď ma splodili, boli neplnoletí a jednoducho neboli pripravení vychovávať ma. Ale ja som o tom, samozrejme, nič nevedela. Vyrástla som totiž s maminou sestrou. Tá bola staršia, mala vtedy už asi 25 rokov a túžila po deťoch. Mala jedného nápadníka, ale nebola do neho zaľúbená, a tak sa nechcela vydať, ale dieťa chcela mať. A ja som to všetko zmenila. Staršia sestra mojej biologickej mamy sa rozhodla, že si ma osvojí. Dokonca sa vydala, aby nebola hanba v dedine. Zachránila tak svoju sestru, ktorá mala sotva sedemnásť rokov.

Všetko skrývali, celé tehotenstvo

Rozhodli sa všetko skryť, teda väčšina ľudí netušila, kde je pravda, lebo tehotenstvo mojej skutočnej mamy skrývali a, naopak, tehotenstvo mojej adoptívnej mamy fingovali. Keď som sa narodila, de facto som sa stala dcérou staršej sestry a jej manžela, s ktorým sa vzali počas jej akože tehotenstva. Vyzeralo to, že sa ponáhľajú so svadbou kvôli mne, aby neboli reči.

Rodičia si založili rodiny

Mladšia sestra aj s mojím otcom si teda vydýchli, že sa ma zbavili, a ďalej žili svoj život, skončili školy a odsťahovali sa. Vysvetľujem si to tak, že ma nechceli mať stále na očiach a tváriť sa, že nie som ich dieťa. Moja skutočná mama žije v neďalekom meste a má okrem mňa dve deti. S manželom sa však po čase rozviedla, teraz žije s mojou nevlastnou sestrou. A môj otec? Ten žije šťastne s rodinou v Anglicku. S mojou mamou prežil len taký školský románik, ktorý sa rozpadol pri prvom probléme. Teda mne.

Choroba ju donútila hovoriť

Moja adoptívna mama sa vlastne kvôli mne obetovala. Môjho otca, teda svojho manžela nikdy nemilovala. Vzala si ho, aby sme boli rodina. Ďalšie deti nemali, lebo teta nechcela. Môj adoptívny otec miloval mamu, ale ani tak nezniesol jej chlad a po čase veľa pil. S pridruženými chorobami sa mu zdravotný stav zhoršoval, kým nezomrel. S mamou sme zostali samy a nikdy by som sa nedozvedela pravdu, keby neochorela aj ona. Okrem toho, že som nemala rovnakú krvnú skupinu ako ona, keď som jej chcela darovať krv, mama sa zľakla blízkeho konca a začala mať narážky, ktorým som nerozumela. A keď som sa v tom začala vŕtať, tak vyšla s pravdou von.

Otriaslo to mojím svetom

Bolo to strašné. Zistiť, že žijem so svojou tetou a nie so skutočnou mamou, že mama a otec sa o mňa nezaujímajú ako o dcéru, že im nechýbam, bola pre mňa rana, ktorá sa stále nezahojila. Nevedela som, na koho sa mám skôr hnevať. Boli v tom zapletení všetci vrátane mojich starých rodičov, ktorí už nežijú. Musela som vyhľadať aj psychológa, aby som si to urovnala v hlave. Sama mám rodinu a tá ešte o tom nevie. Priznám sa, že sa hanbím, aj keď som bez viny. Neviem, ako im to poviem. A reakcia mojich biologických rodičov na to, že viem pravdu? Moja skutočná mama sa o tom nechce rozprávať a môj otec ma pozval na návštevu do Anglicka, aby sme sa bližšie spoznali. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.